Denník N

Ľudské zdroje v zdravotníctve sú strategickou otázkou bezpečnosti štátu. Je načase, aby sme k nej tak začali pristupovať

Unavený lekár odpočíva v nemocnici v talianskej Parme. Foto - TASR/AP
Unavený lekár odpočíva v nemocnici v talianskej Parme. Foto – TASR/AP

Ministerstvo zdravotníctva by malo mať zákonnú povinnosť každoročne predkladať parlamentu správu o stave ľudských zdrojov v zdravotníctve.

Autorka študuje verejnú politiku na Oxfordskej univerzite, pôsobila ako riaditeľka odboru tvorby strategických zámerov na MZ SR

Neprejde týždeň, aby sa v médiách neobjavil príbeh rastúceho zúfalstva slovenských zdravotníkov a pacientov. Nečudo, že potom sa aj z nešikovnej a nepripravenej komunikácie zástupkyne rezortu stane kauza mobilizujúca internety.

Pravdou však je, že v oblasti stabilizácie ľudských zdrojov v zdravotníctve neurobila zásadný krok žiadna vláda v histórii Slovenska. Podľa toho to dnes aj vyzerá – kľúč k reálnemu zlepšeniu v súčasnosti nemá v rukách nikto.

Odpoveďou nie sú iba platy alebo optimalizácia siete nemocníc. Zdravotníkov nevieme ani naklonovať, ani doviezť v kamiónoch. Poďakovanie za záchranu slovenského zdravotníctva pôjde (azda) raz tomu, kto prekoná vlastné ego a nastaví systém za horizont volebného obdobia vyššou transparentnosťou, systematickým stanovovaním cieľov a ich odpočtovania a zavedením mechanizmov, ktoré prispejú k odpolitizovaniu tejto kľúčovej témy.

Dnes nič nevieme

Niekedy v roku 2016 som ako analytička v kancelárii prezidenta chcela do pripravovaného podkladu použiť údaj o počte a štruktúre lekárov na Slovensku. Čakala som, že pôjde o niekoľkominútovú záležitosť. Nasledovalo však niekoľkotýždňové pátranie so zapojením dvoch ministerstiev a lekárskej komory. Výsledkom nebolo presné číslo, ale interval.

O zdravotníkoch na Slovensku vieme žalostne málo. Pokusy vyčítať z dát potenciál alebo identifikovať problémy sú sporadické, náročné a často neúspešné. Spoliehame sa na príbehy zo života a na to, že zástupcovia sektora povedia, čo potrebujú. Lenže bez dát ani oni presne nerozumejú, koho zastupujú, aké zmeny sú možné alebo čo by prinieslo najväčší úžitok.

Nešťastím súčasného stavu je neraz účelovo udržiavaná netransparentnosť. Nevieme, aké sú kde platy, kto koľko pracuje. Nedôvera, ktorá existuje medzi zdravotníckymi zariadeniami, zdravotníkmi, poisťovňami a ministerstvom, spôsobila, že sa sektor naučil využiť prítmie nevedomosti, aby si vytvoril vlastný systém fungovania. Dá sa to pochopiť, nedôvera nie je neopodstatnená. Tento stav však zároveň znamená pat. Systematické a účinné riešenia sa nedajú navrhovať so zaviazanými očami.

Nedostatok informácií nás pritom oberá o príležitosti. Mladí zdravotníci, zdravotníci vracajúci sa zo zahraničia alebo cudzinci so záujmom o prácu na Slovensku dnes nemajú dôveryhodný a jednotný zdroj informácií o distribúcii potreby ľudských zdrojov. Túto informáciu nemajú oni, školy, ani ministerstvo. Ani základný ekonomický princíp dopytu a ponuky nedokážeme využiť, ak trh nemá informácie.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie