Košický newsfilter: Pre vojnu už namiesto ulice videl iba sústavu krytov
Dobrý deň,
čítate výber desiatich najdôležitejších júlových správ z Košíc a okolia. Počas leta sme prešli na mesačný režim, od septembra sa vrátime k týždennému s vynovenými rubrikami. Tipy na správy, kritiku či facebookový status týždňa nám posielajte na [email protected]
1. Horel les nad Malou Lodinou, zrejme pre nedbanlivosť
Vysoké teploty, nedostatok zrážok a pravdepodobne aj pričinením človeka vznikol 20. júla rozsiahly požiar lesa nad Malou Lodinou v okrese Košice-okolie. Plamene zachvátili lesný porast s rozlohou asi 120 krát 180 metrov.
Hasiči museli v neprístupnom teréne v nadmorskej výške viac než 800 metrov nasadiť aj dva vrtuľníky ministerstva vnútra. Tie prepravili takmer 500-tisíc kubíkov vody. Oheň pomáhalo hasiť denne viac ako 100 profesionálnych a dobrovoľných hasičov.
Požiar uhasili po vyše týždni. Mestským lesom Košice spôsobil zatiaľ nevyčíslenú škodu, ale v mestskom podniku hovoria o obrovskej škode. „Je pravdepodobné, že požiar vznikol nedbanlivosťou pri zakladaní ohniska,“ informovalo mesto na sociálnej sieti.
Pracovníci mestského podniku narýchlo sprejazdnili zhruba päť kilometrov dlhú lesnú cestu, vďaka čomu dokázali hasiči dostať na kopec denne až 60 cisterien vody.
Pre vysoké riziko vzniku ďalších požiarov – v dôsledku pretrvávajúceho sucha a vysokých teplôt – okresné úrady od 23. júla vyhlásili zákaz vstupu do lesov v okresoch Košice a Košice-okolie.
2. Keď zapálite ľudské telá, to sa nedá ospravedlniť, hovorí košický filmár o dojmoch z Ukrajiny
Takmer ti mesiace strávil košický dokumentarista Pavol Pekarčík na Ukrajine. Spolu s režisérom Ivanom Ostrochovským tam hľadali silný príbeh, cez ktorý by priblížili dôsledky Ruskom rozpútanej vojny. Napokon ho našli v charkivskom metre.
Na sídlisku Saltovka v priestoroch konečnej zastávky metra sa po bombardovaní tiesnilo asi 2 a pol tisíc ľudí. Keď tam prišli Pekarčík s Ostrochovským v apríli, bolo ich tam možno tisíc. Medzi nimi aj 12-ročný Nikita a o dva roky mladšia Viktória, hlavné postavy ich filmu.
„S Ivanom sme si povedali, že by bolo dobré urobiť to cez toho chlapca. Nakrútiť to cez jeho denník – ako prebieha vojna očami Nikitu a ako si ju predstavuje. Mal by to byť mix toho, čo si chlapec v metre zapisuje a čo sa naozaj deje vonku. Ako sa prelínajú tieto dva svety,“ hovorí Pekarčík, režisér, kameraman a producent, ktorý v metre v Charkive „oslávil“ vlastnú päťdesiatku.
V rozhovore pre Denník N opisoval svoje pocity, keď po niekoľkých týždňoch vo vojnovej zóne išiel po ulici v Charkive. Nevnímal ju ako ulicu, ale ako sústavu krytov. „V úplnom centre mesta sedím pri detskom ihrisku, dieťa lezie cez preliezačku, ja si všímam obrubník, po ktorom lezú mravce, a vravím si, že je fajn, dosť vysoký na to, aby sa zaň dalo skryť pri ostreľovaní. Ľahnete si a trčí vám len zadok.“
Neostalo len pri predstavách. Keď sa Pekarčík s Ostrochovským v starej dodávke viezli na sídlisko Saltovka, neďaleko nich začali dopadať ruské strely z raketometu Grad. Rýchlo sa skryli za betónové zátarasy pri jednom z blokpostov a v aute si ľahli jeden na druhého. Tento zážitok im zmenil postoj k vlastnej bezpečnosti.
„Predtým, keď sme išli von, diskutovali sme, či si dávať nepriestrelnú vestu. Ani vtedy sme ich nemali. Po tejto skúsenosti už bola vesta, prilba a lekárnička taká automatická samozrejmosť, ako keď si pri odchode z domu obúvate topánky,“ vraví košický filmár.
Ako mu zmenila vojna pohľad na Rusko a Rusov? On by to s nimi až tak dramaticky nevidel. Vníma rozdiel medzi Kremľom a Rusmi samotnými. Je presvedčený, že veľa Rusov si niečo iné myslí a niečo iné rozpráva, nechce však zľahčovať počínanie vojakov.
„Keď zapálite niekoľko ľudských tiel, aby ste zahladili stopy po svojom vraždení, alebo hodíte bombu na jasne označený úkryt civilistov či nemocnicu – to sa nedá ospravedlniť.“
3. Biele kone podvodom odtiahli zdravú humenskú firmu do konkurzného konania
Ak by z konkurenčných dôvodov chcela nejaká stavebná firma eliminovať svojho konkurenta, aby jej nezavadzal v tendroch na verejné zákazky, mohla by postupovať presne podľa nasledujúceho návodu – stačil primitívny podvod na to, aby sa začalo konkurzné konanie na humenskú stavebnú spoločnosť Reinter.
Pritom Reinter je v dobrej kondícii, dáva prácu takmer dvesto ľuďom, nemá problémy s peniazmi ani s dlhmi, v posledných rokoch sú jeho ročné tržby v priemere okolo 10 miliónov eur. Napriek tomu koncom júna súd návrh na konkurz akceptoval, keďže spĺňal zákonné náležitosti.
„Zdalo sa nám to také absurdné, že pre istotu sme si telefonicky overovali na Okresnom súde v Prešove, či nejde o omyl, keď sme uznesenie dostali do elektronickej stránky,“ hovorí Jaroslav Pčola mladší. Firmu pred 25 rokmi založil jeho otec, dnes ju riadia spolu.
Podozrenie z organizovaného podvodu priam trčalo z uznesenia súdu. S firmou Candi Logistics so sídlom v Žiline, ktorá s pohľadávkou 8400 eur podala návrh na konkurz, nemali nikdy žiadny obchodný ani akýkoľvek iný vzťah. Na dokumente o uznaní záväzku je vymyslené číslo občianskeho preukazu a sfalšovaný podpis Pčolu staršieho, čo potvrdil aj miestny úrad na košickom sídlisku Nad jazerom, kde mal byť podľa pečiatky overený. V ich overovacej knihe nič také nie je.
Súd v uznesení spomína ďalšie firmy, ktoré sa prihlásili ako veritelia Reinteru s celkovou pohľadávkou vyše 200-tisíc eur. S firmou Candi Logistics ich spája to, že majú zahraničných konateľov aj vlastníkov, žiadny funkčný kontakt na webe a žiadnu obchodnú históriu.
Informácia o začatí konkurzného konania voči Reinteru sa automaticky objavila v Obchodnom vestníku, ale napríklad aj na Finstate. Čo firme vzápätí začalo spôsobovať nielen reputačné škody.
„Už nám volalo kvantum obchodných partnerov. Každému musíte vysvetľovať, čo sa stalo. Napríklad čerpacie stanice nám zablokovali tankovacie karty, teda naše autá teraz nemôžu tankovať na ich pumpách,“ povedal Pčola mladší.
Reinter podal trestné oznámenie a súdu dokladmi preukázal, že tí údajní veritelia sú podľa všetkého koordinované biele kone. Súd argumentom Reinteru po niekoľkých dňoch vyhovel a návrh na konkurz zamietol.
Humenská spoločnosť sa obávala, že na súde sa môže ich prípad zdržať dlhšie, čo by ju mohlo existenčne ohrozovať. Pri verejných obstarávaniach totiž musí deklarovať, že sa proti nej nevyhlásil konkurz. Tá istá povinnosť platí aj pri niektorých kontraktoch a napokon vyhlásenie konkurzu môže aktivovať doložky v existujúcich zmluvách, ktoré partnerom umožnia od nich odstúpiť.
Reinter nedávno vyhrala súťaž v RTVS – obnovu budovy v Košiciach za viac než milión eur. Úspešný bol aj v obci Gemerský Jablonec, kde získal zákazku na stavebné práce na základnej škole za takmer 1 a pol milióna eur.
4. Kandidáti na košického župana a primátora
Ešte mesiac ostáva
