Denník N

Putinova vláda slabne. Čo bude ďalej?

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Mám tendenciu vnímať drastické proklamácie ako dôkaz toho, že dôležití Rusi chápu, že Rusko môže vojny prehrávať a túto aj naozaj prehráva.

Autor je americký historik

Z diaľky sa zdá, že Putinova vláda slabne. S výnimkou samotného prezidenta od ľudí z ruského vedenia, napríklad od bývalého premiéra a prezidenta Dmitrija Medvedeva, pravidelne počúvame hovoriť o zmysle vojny, o katastrofálnych následkoch, ktoré čakajú Ukrajinu a Západ, a podobne. To je zaujímavé, pretože to vyzerá ako znak toho, že Putin stráca kontrolu.

Zvyčajne sa spravodajstvo o takýchto vyhláseniach zameriava na ich obsah. Keď nám Medvedev hovorí, že za vojnu môže Poľsko alebo že Ukrajina je židovské sprisahanie, alebo že ten či onen čin povedie k strašným následkom, spozornieme. Zapadá to do spravodajského cyklu organizovaného okolo strachu. Myslím si však, že hlbším príbehom je, že on a ďalší ľudia z vedenia štátu s výnimkou Putina sa cítia oprávnení robiť takéto pestré vyhlásenia. Pred vojnou ich bolo menej.

Propaganda skazy

Propaganda skazy slúži niekoľkým cieľom. Navonok preukazuje (alebo sa skôr zdá, že preukazuje) lojalitu voči Putinovi. V čase, keď Rusko prehráva vojnu, je ich najlepšou nádejou presvedčiť Západ, že Rusko je nezastaviteľné – čo v skutočnosti nie je. Rusko sa práve v tejto vojne muselo stiahnuť z veľkej časti ukrajinského územia. Jeho sily na juhu sú momentálne v nezávideniahodnej situácii. Ruské dejiny sú rovnako ako tie americké posiate vojenskými porážkami.

Propaganda skazy je zároveň rétorickou prípravou na boj o moc po páde Putina. Ak Rusko vojnu prehrá, ľudia, ktorí teraz hovoria radikálne veci, sa obránia. Ja mám tendenciu vnímať drastické proklamácie ako dôkaz toho, že dôležití Rusi (Medvedev, ale aj minister zahraničných vecí Sergej Lavrov) chápu, že Rusko môže vojny prehrávať a túto aj naozaj prehráva.

Nie som presvedčený, že Medvedev, ktorý bol roky vnímaný ako liberálna alternatíva k Putinovi, verí protiukrajinským, antisemitským, protipoľským a protizápadným nenávistným prejavom, ktoré uverejňuje na svojom kanáli na Telegrame. Vytvára si tam profil, ktorý by mohol byť užitočný po Putinovom páde (rovnako ako bol kedysi pre Putina užitočný jeho profil technokrata). Lavrovov posledný výbuch vo mne zanechal podobný pocit: minister nechce vynechať oslavy zverstva, ale v skutočnosti mu to nedáva zmysel. Jeho nedávne tvrdenie, že Rusko musí anektovať akékoľvek územie, z ktorého by sa k Rusku mohla dostať akákoľvek zbraň, znamená, že Rusko musí pokračovať v expanzii, kým neovládne celý povrch zeme.

Príprava na nezávislosť?

Ďalším zaujímavým príkladom je Ramzan Kadyrov, ktorý odvtedy, čo pomohol Putinovi vyhrať druhú čečenskú vojnu, vedie Čečensko ako svoju osobnú satrapiu. Kadyrov velí akejsi osobnej ozbrojenej stráži, ktorá sa objavuje po boku ruskej armády v jej zahraničných vojnách.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie