Denník N

Teraz sa naozaj začne veľká vojna proti Islamskému štátu?

Svetoví komentátori sa zhodujú v jednom: bez konca vojny v Sýrii, a kým nebude porazený Islamský štát meniaci sa na globálnu hrozbu, nebude žiadna krajina v bezpečí pred teroristickými útokmi. Ako doteraz bojovali veľmoci s ISIS a čo sa teraz zmení?

Mapu rozkliknete tu.

Po útokoch v Paríži je zrejmé, že Islamský štát je novou al-Káidou. Už dávno nejde len o regionálnu organizáciu s limitovanými možnosťami a s nízkymi ambíciami.

Parížu predchádzal zrejme bombový útok na ruské lietad­lo nad Sinajom (224 obetí) aj samovražedné atentáty v šiítskom predmestí Bejrútu (vyše 40), ale práve udalosti vo Francúzsku by podľa niektorých analytikov mohli znamenať začiatok konca opatrnej vojny proti islamistom.

Jasné prepojenie s konfliktom v Sýrii bude tlačiť svet aj k tomu, aby hľadal aj politické riešenia pre krajinu sužovanú takmer päť rokov trvajúcou občianskou vojnou. Kombinácia porážky či aspoň oslabenia ISIS a dobre zorganizovaného a solídneho politického procesu by bola ideálna. Je to však možné?

Čo sa dá urobiť

Stratégovia Islamského štátu, ktorým sa už podarilo rozšíriť strach a paniku, iste neočakávajú, že útoky v Paríži prejdú bez povšimnutia.

Zároveň však predpokladajú, že svet sa napriek ostrým slovám nepohne k žiadnej výraznejšej akcii už len preto, že zainteresovaní nemajú spoločné záujmy a ani túžbu bojovať vo vojne, kde nie je jasné, kto je na koho strane.

Nedá sa však vylúčiť ani to, že islamisti stupňujú hrôzu a presúvajú ju čoraz bližšie k „pevnosti Európa“, aby zatiahli mocnosti ešte hlbšie do konfliktu a len ho predĺžili a zdramatizovali.

Komentátor New York Times píše, že francúzsky prezident Francois Hollande, ktorý útoky z piatka trinásteho označil za akt vojny, by do konfliktu s ISIS mohol vtiahnuť aj NATO. Argumenty na využitie článku číslo 5 – a teda kolektívnej obrany v prípade útoku proti jednému z členov Aliancie – má. „Je zlé chápať ISIS ako regionálnu hrozbu, je globálna,“ píše Roger Cohen.

CNN vo svojej analýze píše, že Západ má tri možnosti. Pokračovať vo viac-menej nedostatočných leteckých útokoch na Islamský štát, pustiť sa s podporou regionálnych spojencov do pozemnej operácie, alebo sa – presne naopak – zo Sýrie (a Iraku, kde tiež Islamský štát pôsobí) totálne stiahnuť. Všetky tri možnosti nesú v sebe riziko a ani jedna nie je ideálna.

Možnosť, že Západ by Sýriu opustil, je asi najmenej reálna. Pozemná operácia tiež v tejto chvíli nevyzerá priechodne. Zostáva potom len bombardovanie cieľov islamistov a podpora spojencov ako napríklad Kurdov, ktorí bojujú v teréne.

Problémom však je, že v sýrskom konflikte už majú svojich vojakov aj Rusko a Irán a ich ciele sa nie vždy zhodujú s cieľmi Západu.

Objavili sa však názory, že teroristické akcie ISIS mimo jeho „kalifátu“ by mohli zblížiť Rusko a Západ.

Moskva už vyzýva Západ, aby ju prestal kritizovať a spojil sa s ňou v spoločnom boji. Problémom je, že Západ Moskve nedôveruje, čo však a priori nie je prekážkou na vznik ad hoc spojenectva, ak by to bolo nutné.

Nedarí sa im doma, budú skúšať vonku

Zdá, že v Sýrii a v Iraku Islamský štát začal naozaj vojensky strácať a aby sa udržal, bude sa pokúšať o podobné útoky ako v Paríži, tam, kde sa môže spoľahnúť na svojich prívržencov, ktorých treba len aktivovať.

„Islamský štát je pod bezprecedentným vojenským tlakom v Iraku a Sýrii, ale to neznamená, že sa ide zrútiť. Môže viesť defenzívu, ako aj ofenzívu. Môže sa tiež viac spoliehať na gerilovú taktiku v Sýrii a v Iraku a rozšíriť zónu konfliktu tak, že bude robiť útoky v zahraničí, presne tak, ako sme videli v Paríži,“ píše vo svojej analýze The Independent.

Takýto scenár predpokladá dlhú a vysiľujúcu vojnu, ktorá sa nedá vyhrať len so zbraňami. To smeruje k tomu, že vojna proti Islamskému štátu musí byť doplnená víziou, čo bude, ak sa ho podarí aspoň oslabiť. Teda aká je budúcnosť Sýrie. Sobotná schôdzka viacerých kľúčových krajín vo Viedni, zrejme aj pod tlakom udalostí v Paríži, priniesla aspoň trochu konkrétny plán. Bez jednoty to pôjde ťažko.

Hádky posilňujú ISIS

Do konca roka by sa mali stretnúť zástupcovia sýrskej vlády a opozície, do pol roka by sa mala zostaviť prechodná vláda, a potom by nasledovali novelizácia ústavy, referendum a voľby.

Lídri však stále neboli schopní dohodnúť sa na tom, kto sú zástupcovia opozície a aká bude budúcnosť prezidenta Baššára Asada. To sú však zásadné otázky, bez vyriešenia ktorých môže zostať celý plán len na papieri. To by len vyhovovalo Islamskému štátu, ktorý je z rokovaní vylúčený.

„Žiadne mesto nebude v bezpečí, kým bude vojna v Sýrii,“ myslí si komentátor Bloombergu Leonid Beršidskij. „Kým nebude Islamský štát porazený vo svojom epicentre a sýrsky konflikt vyriešený, žiadna krajina nebude bezpečná pred útokmi, aké v piatok večer šokovali Paríž,“ dodáva.

Ruský letecký útok v Sýrii. Foto - AP/ ruské ministerstvo obrany
Ruský letecký útok v Sýrii. Foto – AP/ruské ministerstvo obrany

Veľmoci a Islamský štát: Američania a Rusi nie sú spojenci

Ako sa doteraz svetové a regionálne veľmoci zapojili do boja proti Islamskému štátu.

USA: Letectvo a pomoc miestnym

Od júna minulého roku v reakcii na rapídny a k civilnému obyvateľstvu drsný postup Islamského štátu v Iraku a Sýrii začali zhadzovať výzbroj kurdským pešmergám bojujúcim proti IS a humanitárne zásielky jezídom zo Sindžaru uviaznutým v horách.

Počas jesene vytvorili koalíciu zo západných a arabských krajín. Na ISIS útočia v Sýrii, Iraku aj v Líbyii, pomáhajú pri výcviku irackých síl, podporujú niektoré opozičné skupiny v Sýrii.

Hoci prezident Barack Obama, ktorého politiku v Sýrii mnohí kritizujú, sľúbil, že tam nikdy nepošle pozemné jednotky, tento mesiac tam dorazilo menej ako 50 príslušníkov špeciálnych síl.

Rusko: Bomby ako spojenci Asada

Od konca septembra podniká útoky proti ISIS, ale aj iným protivládnym skupinám, čo posilňuje prezidenta Baššára Asada. Rusi majú svoje jednotky v prístavnom meste Latakija. Postup koordinujú so sýrskou armádou, s Iránom a Irakom.

Američania tvrdia, že Rusi zasahovali aj proti opozičným skupinám, ktoré Washington podporuje. Po útokoch v Paríži začali Rusi vyzývať na spoločný postup so Západom proti ISIS.

Na konci októbra sa Islamský štát prihlásil k tomu, že spôsobil výbuch na palube ruského lietadla letiaceho z Egypta. Zahynulo 224 ľudí.

Irán: Už ho berú

Zo všetkých zúčastnených zahraničných aktérov vojny utrpel asi najväčšie ľudské straty, keď prišiel o niekoľko významných dôstojníkov elitných jednotiek al Kuds.

Teherán sa v boji proti ISIS zúčastňuje nepriamo podporou Asadovho režimu a hnutia Hizballáh, v októbri tohto roku tam poslal stovky vojakov aj zahraničných bojovníkov, ale neoficiálne tam má jednotky oveľa dlhšie.

Teherán asistuje proti ISIS aj irackej vláde. Pred dvomi týždňami ho prvýkrát pozvali na schôdzku o budúcnosti Sýrie vo Viedni, čo je dôkaz, že hlavne Američania uznali jeho rolu pri hľadaní riešenia sýrskej krízy.

Francúzsko: Veľa džihádistov

Ako napísal Guardian, je jednou z najaktívnejších krajín v sýrskej kríze, aj v boji proti ISIS. Francúzi sa ako prví pridali k americkej kampani proti Islamskému štátu v Iraku, od septembra tohto roku útočia na islamistov aj v Sýrii.

V Iraku a Sýrii môže momentálne na strane islamistov bojovať až 600 džihádistov z Francúzska.

Veľká Británia: Spojenec

Londýn tradične podporuje USA, Veľká Británia bola prvou západnou krajinou, ktorá bombardovala v Iraku aj v Sýrii.

Turecko: Islamisti alebo Kurdi?

Najprv sa do aktivít proti ISIS pod vedením USA nezapájalo. Toto leto však Turecko dalo k dispozícii svoje letecké základne. Ankara dlhodobo podporuje vytvorenie bezletovej zóny na severe Sýrie, ktorá by mala ochrániť civilistov.

Islamisti podnikli v Turecku niekoľko teroristických útokov. Vláda ich podozrieva aj z toho, že je za najväčším teroristickým útokom v dejinách Turecka, keď pred voľbami prišlo v Ankare o život viac ako sto ľudí. Turkom však vyhovuje, že ISIS bojuje aj proti Kurdom, čiže majú spoločného nepriateľa.

Nemecko: Iba výstroj

Nemci sa priamo do bojov nezapájajú. Iračanov zásobujú, no nedodávajú im zbrane, ale vojenské vybavenie, ako sú prilby či ďalekohľady. Kurdom na severe Iraku v minulosti poslali aj protitankové strely a útočné pušky.

Na jeseň Nemci sľúbili Iraku aj ochranné odevy pre prípadné útoky jadrovými, chemickými alebo biologickými zbraňami a zdravotnícky materiál.

Koalície

  • Krajiny, ktoré sú v koalícii vedenej USA a bojujú v Iraku aj Sýrii: Austrália, Kanada, Francúzsko, Jordánsko, Maroko, Británia.
  • Bojujúce len v Iraku: Belgicko, Dánsko, Holandsko.
  • Pôsobiace len v Sýrii: Bahrajn, Katar, Saudská Arábia, Turecko, Spojené arabské emiráty.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie