Denník N

Nevieme, čo by povedal Händel, ale Milan Adamčiak by bol s touto Vodnou hudbou spokojný

Foto - Boris Kršňák
Foto – Boris Kršňák

Sprievodná akcia k výstave diel slovenského umelca v pražskej galérii sa konala v bazéne.

Slávny nemecký skladateľ v anglických kráľovských službách Georg Friedrich Händel nebol autorom iba „vysokého“ hudobného umenia, opier a oratórií, ale robil aj príležitostnú hudbu, taký barokový pop, ako napríklad Hudbu k ohňostroju (1749) alebo Vodnú hudbu (1717). Tá druhá bola určená na počúvanie pri výletoch panovníka na lodičkách. Premiéru mala 17. 7. 1717 na bárke na Temži. Ktovie, či sedemnástka bola Händlovým šťastným číslom?

1952 a 1970

O 235 rokov neskôr vytvoril partitúru Vodná hudba John Cage. Tá však, veľmi pravdepodobne, nebola inšpirovaná Händlom. Nebola totiž určená na hranie na vodnej hladine, ale na vnímanie zvukov. Okrem preparovaného klavíra, rádia či magnetofónu v nej účinkovalo aj množstvo neočakávaných predmetov vrátane napríklad džbánu s vodou a kociek ľadu. Veko klavíra sa otvorilo a na struny Cage položil detskú hračku do kúpeľa – mechanickú rybičku, ktorá bola pripojená tak, že vibrovaním struny rozkmitala. Voda sa prelievala z jednej nádoby do druhej, kocky ľadu vydávali zvuk drvenia, keď sa vložili do mixéra, fúkalo sa píšťalkou nad a pod hladinou vody v plechovke, zvuk činelov pri náraze pod vodou vibroval a vlny špliechali. Toto predstavenie bolo ukážkou nových hudobných konceptov, ktoré predpovedali zrod hnutia Fluxus.

V marci 1970 zrealizoval Milan Adamčiak s Robertom Cyprichom a Jozefom Revallom (Ensemble comp.) koncert – performancia pre tri sláčikové nástroje a xylofóny nazvanú Vodná hudba. Uskutočnila sa v Bratislave v malom

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Hudba

Vizuálne umenie

Kultúra

Teraz najčítanejšie