Keď zaschne atrament
Ešte dobre, že Ukrajinci vedia, kam by chceli patriť, a že si to uvedomujú aj mnohí európski politici.
Neviem, či je tento spôsob leta zvláštny. Ak je, nemá pôvaby Vančurovho ani Menzlovho Rozmarného leta s nešikovnou láskou, strelnicou, trojicou starších pánov a častým dažďom. Je sucho, hrozia požiare, klimatickú krízu začína byť vidieť, covid tu stále ešte je, energie zdraželi a v susednej krajine je skutočná vojna.
Pár sto metrov od nášho domu pri Dunaji bola na hranici železná opona. Tridsať rokov po jej páde som si na jednom pozemku zapichol do nohy kus hrdzavého ostnatého drôtu. Cholera! (priniesli ju z Perzie ruskí vojaci budúceho víťaza od Világoša). Pozemok kedysi patril usilovnému pohraničníkovi. Hnusná dvojtisícročná hranica.
