Denník N

Štátom sponzorovaný doping v Rusku

Foto – TASR
Foto – TASR

Ruským atlétom hrozí, že budú vylúčení z olymijských hier v Riu. Dobrou správou je, že v tom Rusi nie sú sami – zlou, že v tom Rusi nie sú sami.

Správa, ktorú zverejnil šéf svetovej antidopingovej agentúry WADA Dick Pound, veľa priestoru na interpretácie nenecháva. Hovorí totiž, že v ruskej atletike je rozšírená a hlboko zakorenená kultúra podvádzania a úplatkov na všetkých úrovniach. Došlo k úmyselnému zničeniu 1417 laboratórnych vzoriek (ruských športovcov) a v podstate ide o štátom sponzorovaný doping. Všetko citáty.

Pound sa síce zastaví milimeter pred prirovnaním k NDR, ale presah do politiky je jasný: priamo zainteresovaný má byť aj Vitalij Mutko, ruský minister športu, otec atletických majstrovstiev sveta v Moskve 2013, olympiády v Soči a predseda organizačného výboru futbalových majstrovstiev sveta 2018. Osobne mal vydať príkaz na manipuláciu s niektorými vzorkami.

Povedané lapidárne, doping v ruskej atletike nie je náhodnou chybou ani zlyhaním jednotlivca, ale kľúčovou črtou. Ide o škandál obrovských rozmerov, do ktorého bolo zapojené aj ruské laboratórium WADA – to dopingu pomáhalo namiesto toho, aby s ním bojovalo.

Studená športová vojna

Svet profesionálneho športu je krutý: ráta sa iba úspech a jemu je všetko podriadené, víťazstvo je vstupenkou ku sláve, uznaniu a áno, aj peniazom. Skončiť druhý znamená skončiť posledný, neprispôsobiť sa znamená nevyhrať. Vždy sa nájde niekto, kto je pre víťazstvo ochotný urobiť všetko, poctiví sú ostrakizovaní, presne tak, ako sa to dialo v Rusku – podľa správy systém ani nepracoval s atlétmi, ktorí nedopovali.

Kým to vychádza, máte všetko: úspech, peniaze, postavenie, podporu, viď Lance Armstrong.

Potom sa to prevalí a zrazu je to chyba jednotlivca. Dostanete dištanc na dva roky, lenže ak sa aj náhodou vrátite, nedokážete súťažiť s tými, ktorí dopujú, a tak druhýkrát dostanete doživotie a je koniec. Všetci sú úprimne zhrození, nikto o ničom nevedel a karavána ide ďalej.

Tentokrát – zdá sa – je to však inak; zasiahnutá je nielen ruská a nielen atletika. Politika sa do športu miešať nemá, ale ako sa má šport brániť, keď sa politika mieša doň?

Netreba sa totiž mýliť: tri veľkolepé športové podujatia za päť rokov, ruské úspechy na nich – to všetko sú (aj) politické nástroje. Celé desaťročia krajiny východného a západného bloku súťažili a svoje víťazstvá vydávali za víťazstvá svojich spoločenských koncepcií; tie časy sú späť: aj šport – atletika, olympiáda, futbalové majstrovstvá, KHL – je nástrojom Putinovej soft power. Niekedy soft, vždy power.

Je namieste prezumpcia viny

Istým spôsobom sa zdá, že je všetko v poriadku – nechajme predsa profesionálny šport profesionálom a doping tým, ktorí dopovať chcú, ale kdesi tam je aj fanúšik pripravený žasnúť nad svetovými výkonmi, ba dokonca dožadujúci sa úžasu. Teoreticky by sa to všetko malo diať kvôli nemu, on prináša peniaze, ale kde je v tom celom jeho miesto? Toto bude bolieť.

Nemáme dôkazy, ale máme obrovské množstvo indícií o tom, že sa dopovalo v každom športe a v každom období. Čiara medzi legálnymi a nelegálnymi látkami je tenká, kedykoľvek môže byť prekročená aj nevedomky – východonemecké plavkyne predsa začali tušiť, že nedostávajú vitamíny, až keď zrazu začali zarastať. Čo však vieme?

Vieme o atletike, vieme o vzpieraní, bejzbal a americký futbal sú zdokumentované viac než dobre. Zdeněk Zeman a teraz aj Arsène Wenger otvorene hovoria o dopingu vo futbale. Biatlon, beh na lyžiach. Cyklistika? Lance Armstrong.

Neostáva nám, než modliť sa za Petra Sagana, aby bol čistý, aby nezhlúpol, vec sa totiž má takto: svetový šport, osobitne niektoré jeho odvetvia (vrátane cyklistiky) sa dostali do bodu, v ktorom je namieste prezumpcia viny.  Športový fanúšik bol podvedený toľkokrát, že má plné právo predpokladať, že víťaz dopuje, kým sa nepreukáže opak, a potom môže predpokladať ďalej – víťaz totiž zrejme len prišiel na lepší spôsob, ako to zakryť, a má k dispozícii lepšie preparáty. Že preháňam? Pozrite sa na ruskú atletiku a predstavte si, že je to len špička ľadovca. Máme množstvo dôkazov za, aké máme proti?

Málo je radosti pre fanúšika – pri sledovaní akéhokoľvek športu je vysoko pravdepodobné, že sleduje len preteky chrtov, ktorí v honbe za trofejami obetovali nielen svoj talent, ale aj zdravie. Ľudia sú len ľudia, v športe je v hre priveľa na to, aby nepodvádzali.

foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

Kde nájdete skutočný šport?

Sú však aj dobré správy: Dick Pound ešte stále zverejnil len časť svojich zistení, väčšina s ohľadom na prebiehajuce vyšetrovanie ostáva utajená. Rusko nie je jedinou krajinou a atletika nie je jediným športom, píše sa v správe, bude toho viac.

Hovorí sa o Keni a Turecku; predseda IAAF Sir Sebastian Coe ide vyšetrovať svojho predchodcu Lamineho Diacka, ktorého ešte v auguste pri nástupe do funkcie velebil. Podobnosť s prípadom Blatter – Platini je čisto náhodná. Rusko sa chce pred olympiádou očistiť a nad procesom bude dohliadať Vitalij Mutko, ten Vitalij Mutko, ktorý predtým dohliadal nad procesom presne opačným.  Zvláštny, absurdný a zvrátený svet profesionálneho športu.

Odhliadnuc od dopingu a Ruska – sú to len drobné – ide o štrukturálnu záležitosť. FIFA sa otriasa v najväčšom škandále v dejinách, IAAF stojí na začiatku podobného. Dozvedáme sa to, čo sme dávno tušili, ale kým nám to nepovedali, mohli sme pokojne spávať: na čele každého športu stojí niekoľko skorumpovaných jednotlivcov, ktorí však len reprezentujú modus operandi. Tak ako oni fungujú všetky vertikálne štruktúry. Vrcholoví športovci dopujú (veľká česť výnimkám), v niektorých prípadoch ich v tom priamo podporujú ich krajiny.

Je odvážne povedať, že sa v športe podvádza vždy a všade, ale ak by to tak bolo, vyzeralo by to práve takto. Profesionálny šport nie je športom – v hone za medailami, úspechmi a peniazmi nám ho ktosi ukradol. Olympiády sú pekné, ale nie sú športovými udalosťami; viac skutočného zápolenia zažijete pri hraní Fify na Xboxe. Dobré ráno. Idem plávať.

Doping v Rusku

Teraz najčítanejšie