Dizajnér je terapeut pre značky, vraví Brian Collins, ktorý robil s firmami ako Spotify, Nike či Microsoft

Problémom dizajnérov je, že ich profesionalita im môže brániť v rozmýšľaní, pretože poznajú odpovede skôr, ako začnú premýšľať, vraví Brian Collins, zakladateľ a šéf dizajnového štúdia Collins sídliaceho v New Yorku a San Franciscu. Medzi jeho klientov patria spoločnosti ako Spotify, Nike, Disney, Dropbox, Microsoft, Riot Games, Mailchimp či Twitch.

Do Bratislavy prišiel na konferenciu By Design, v rozhovore pre Denník N okrem iného hovorí:

• prečo sa snaží byť radšej užitočný ako šťastný,
• ako pomáhajú úspešným firmám,
• prečo majú v kancelárii veľkú knižnicu
• a aké knihy odporúča svojim budúcim kolegom.

Vlani ste na blogu zverejnili 101 rád dizajnérom. Chcel by som sa pristaviť pri dvoch bodoch, ktoré ste v článku uviedli. Po prvé, napísali ste, že keď ste mali 35 rokov, prestali ste túžiť po tom byť šťastný a radšej ste chceli byť užitočný. Môžete o tom povedať viac? Budúci rok mám 35, takže to môže byť aj pre mňa dôležité.

Keď som mal 33 rokov, prežil som tretiu zimu v Minneapolise. Zima tam trvá šesť mesiacov, to je veľmi dlho. Ochladilo sa a ja som nevedel, kedy opäť vyjde slnko. Potom prišla jar, ale ja som sa necítil lepšie. Šiel som teda k naozaj dobrému kognitívnemu psychológovi a vďaka jeho pomoci som sa z toho dostal. Terapia trvala tri mesiace.

Depresia vás núti všetko prehodnotiť. Nevedel som, že človek môže byť nažive a zároveň cítiť takú veľkú bolesť. Nechcel som, aby sa to zopakovalo. Zmenil som stravu, zmenil som spánkový režim. Už spávam deväť až desať hodín denne. Vydržím dva dni so siedmimi alebo šiestimi hodinami spánku, ale tretiu noc potrebujem desať. Spánok pre mňa všetko zmenil.

Takže keď som sa v 33 rokoch dostal z depresie, rozhodol som sa prehodnotiť, čo všetko ešte potrebujem. Walt Whitman raz napísal, že každý človek sa v určitom okamihu svojho života posadí na kraj cesty, vyberie z batoha všetko, čo si so sebou nesie, a potom sa rozhoduje, či si to zabalí naspäť. Potrebujem to? Áno. Potrebujem toto? Áno. Potrebujem toto?

Ja som sa rozhodol nechať na ceste závisť, žiarlivosť a túžbu po šťastí.

A nahradili ste ich túžbou byť užitočný? Čo to pre vás znamená?

Pomohol som dnes niekomu? Pomohol som v nejakej situácii? Povedal som niečo jasnejšie? Toto sú veci, ktoré viem ovládať. No vôbec neviem ovládať svoje šťastie. Niektorí ľudia trávia všetok svoj čas snahou byť šťastnými, no ja to nechcem robiť. Šťastie prichádza a odchádza, ale ja som bol vždy užitočný.

Došlo mi, že najšťastnejší bývam vtedy, keď si neuvedomujem, že som šťastný. Momentálne som naozaj šťastný. Neskôr, keď zistím, ako sa má moja mama, už možno nebudem šťastný. Ale tým sa budem zaoberať potom.

Pozrime sa na druhý bod z vašich 101 rád dizajnérom. Napísali ste, že hranie sa s mobilom v nás nahradilo snívanie s otvorenými očami. Tým, že stále pozeráme do obrazoviek, podľa vás nedokážeme objavovať nové, hlúpe a absurdné myšlienky. A všetky dobré nápady sa začínajú práve ako hlúpe, absurdné myšlienky. Radíte preto ľuďom odložiť telefón. Koľko času trávite na mobile a čo robíte, aby ste dokázali fantazírovať?

Trávim šialene veľa času na telefóne. Je to aj preto, že naši klienti sú takmer výlučne online, ako napríklad firmy Mailchimp, Dropbox alebo Spotify. Ide o značky, ktoré fungujú takmer výlučne virtuálne.

Okrem toho tiež konzumujem veľa médií. Pozerám filmy, mám svoj zoznam skladieb Spotify a neustále ho počúvam. Zároveň však viem, že ak som neustále na sociálnych sieťach, tak môj mozog uviazne v akejsi slepej uličke. Zasekne sa a nevie sa dostať von – ako starý pes, ktorý sa naháňa za vlastným chvostom. Pomáha mi počúvanie hudby a dávam si naozaj, naozaj, naozaj dlhé sprchy.

Počúvate hudbu aj v sprche?

Áno. V kúpeľni mám veľmi dobrý audio systém. Ďalší moment, keď dokážem rozmýšľať, je na letisku. Mám sa dostať napríklad na gate C37, takže mám pred sebou možno polhodinu chôdze. Zapnem si bláznivú hudbu a moja myseľ sa môže blázniť.

Čo je pre vás bláznivá hudba?

Počúvam všetko od Niny Simone cez Metropolitan Operu, Abbu, country po Beethovena, Mozarta a Bacha, aj pop music… Mám veľmi rád pop music.

To všetko máte namiešané v jednom playliste?

Nechcite vidieť môj playlist, je to bordel.

Keď spolupracujete s nejakou značkou, mali by ste predvídať jej budúcnosť o päť alebo o desať rokov. Ako viete predpovedať budúcnosť značky?

Nemyslím si, že môžete predpovedať budúcnosť. Ale slovo predvídať je dobré, pretože v sebe skrýva starostlivosť, obavy… Moji hrdinovia Charles a Ray Eamesovci povedali: Úlohou dizajnéra je byť veľmi dobrým hostiteľom, ktorý predvída potreby svojich hostí. Schopnosť predvídať je u dizajnérov veľmi dôležitá, lebo im pomáha rozmýšľať o tom, čo by ľudia mohli chcieť a čo by mohli potrebovať. To si vyžaduje schopnosť projektovať, analyzovať, mať cit pre ľudí a ich potreby. Zistil som, že dizajnéri, ktorí sú najviac empatickí, sú tiež schopní predvídať, čo môžu ľudia potrebovať.

Práca dizajnéra nie je len o nakreslení nového loga, písma a vytvorení dizajn manuálu pre klienta. Keď rozprávate o dizajne, tak hovoríte najmä o príbehu firmy, jej stratégii, biznis modeli, teda o oveľa dôležitejších veciach ako estetika. Aká je teda presne vaša úloha, keď si vás nejaká firma objedná?

Som terapeut. O značke sa vždy snažíte pochopiť dve veci: