Sú mladí, šikovní, pomáhajú iným a zhodujú sa, že na vysokú pôjdu do zahraničia

Pomáha chorým deťom, aby bol ich pobyt v nemocnici o trochu znesiteľnejší

Dominika Gregová má 15 rokov, je z Banskej Bystrice a má rada umenie. Súťažne tancuje, maľuje a vyrába náušnice či náramky. Keď mali robiť ročníkový projekt, povedala si, že to, čo ju baví, spojí s niečím, čo bude mať aj väčší zmysel.

Založila si stránku, kde začala predávať svoje výrobky – bižutériu, náušnice a obrazy. „Neskôr ma ľudia inšpirovali, že by som tým mohla pomáhať a nenechať si peniaze pre seba, ale dávať ich tým, čo ich viac potrebujú,“ hovorí o začiatkoch projektu.

„Chcela som urobiť niečo výnimočné,“ dodáva. Bola v siedmom ročníku a spolužiačka ju zobrala na detskú onkológiu v Banskej Bystrici. Vtedy sa rozhodla, že peniaze, ktoré z predaja získa, bude posielať tam.

Stránka funguje už tretí rok a Dominika z nej poslala chorým deťom už stovky eur (prvý rok 600 eur, druhý 900) a raz až dvakrát za rok za nimi aj zájde, aby sa zahrali. Peniaze používajú na dielne či hračky, aby deti na onkológii čas v nemocnici trávili trochu krajšie.

V projekte už dnes nie je sama – gymnazistka chodí po školách a presviedča študentov, aby sa pridali. Zapojiť sa podarilo už okolo sto detí, základná škola v Galante urobila zbierku. Niektoré deti sú aktívnejšie a pomáhajú aj s prípravou tvorivých dielní alebo s Dominikou chodia na oddelenie.

Na začiatku mnohí spolužiaci nechápali, prečo sa chce odlišovať. Keď sa projekt rozbehol, niektorí dospelí sa zasa začali pýtať, či sa na ňom Dominika nechce priživiť. „To ma mrzelo ešte viac. Ale závisť tu vždy bude a treba to tak asi brať,“ hovorí. Dnes už je to podľa nej v poriadku a cíti podporu.

Svoj voľný čas delí na tréningy tanca, projekt a školu. Rodičom záleží na dobrých známkach, tak sa musí snažiť. Je prváčka na gymnáziu a priznáva, že prechod zo základnej školy bol ťažký, ale už sa naučila, ako si rozdeliť čas medzi aktivity, a známky má dobré. Najradšej má dejepis, literatúru či umenie a kultúru, najmenej fyziku a matematiku. „Chcem si stanoviť do života hodnoty. Myslím si, že teraz sa mi viac oplatí venovať projektu, ako keby som mala chodiť von. Ale niekedy je to, pravdupovediac, ťažké,“ hovorí Dominika.

A kam by chcela ísť na vysokú školu? Hoci len teraz nastúpila na gymnázium, už má predstavu – chcela by študovať réžiu, filmovú alebo divadelnú. „Chcela by som študovať v zahraničí. To je šanca naučiť sa oveľa viac vecí, je to aj osobná výzva (neviem, či ju zvládnem) a, samozrejme, chcem sa učiť jazyky,“ hovorí. Dnes plynulo komunikuje v angličtine a francúzštine.

Deti s mozgovou obrnou sa učia aj vďaka jeho hrám

Ondrej Vrábel (14) rád programuje a tvorí webové stránky a je aj dobrovoľníkom v Lige proti reumatizmu. Na LEAF Award si ho všimli najmä pre jeho Pinf Hry, ktoré pomáhajú deťom s mozgovou obrnou alebo autizmom učiť sa. „Mamina sesternica Dáška (20) má detskú mozgovú obrnu a chcel som jej pomôcť. Najskôr som to robil len pre ňu, neskôr i na radu mojej učiteľky informatiky som na hry spravil aj webovú stánku, aby ich deti mohli používať,“ vysvetľuje chlapec zo Senice. Sú zadarmo a mladý programátor ani neuvažuje, že by ich spoplatnil.

Dnes je na stránke 14 hier a Ondrej chystá ďalšie. Tvorba jednej mu zaberie deň až týždeň – záleží na tom, aká je komplikovaná a koľko má na ňu času. Niektoré hry preložil aj do angličtiny. Rozvíjajú najmä logické myslenie, pomáhajú určovať farby, písmená, číslice či rozvíjať jemnú motoriku. Sú jednoduché a majú jednoduchú grafiku.

Hru si už nainštalovalo 56 detí, bez inštalácie ju hralo zhruba 200. Celkovo sa hry hrali asi 6-tisíc krát. Majú ich aj v špecializovaných centrách.

„Najčastejšia je hra prasiatko, kde sa o zvieratá musia starať, precvičujú si jemnú motoriku a logické premýšľanie,“ hovorí Ondrej. Prasiatka v hre sú napríklad špinavé alebo choré a deti to musia riešiť; sú tam aj kvety, ktoré treba polievať.

Hry sú oproti hrám pre zdravé deti menej farebné, jednoduchšie a bežia pomalšie. „Jednotlivé hrania na seba priamo nenadväzujú a hra nemá skóre, keďže hodnotenie býva niekedy pre takéto deti demotivujúce,“ povedal v rozhovore pre Vlčatá.sk.

Keď o hrách začal hovoriť v škole, najskôr podporu veľmi necítil, ale teraz je to už iné. Okrem hier rád programuje, tvorí webstránky, hrá na gitare, jazdí na bicykli a chodí na prechádzky. Študovať chce informatiku, radšej v zahraničí, ale nevylučuje, že by študoval aj na Slovensku.

Vstáva o piatej ráno, aby sa stihol naučiť do školy

Jozef Tanzer má 16 rokov a keď sa ho opýtate, za čo dostal ocenenie, nevie povedať jeden konkrétny projekt. Aktivít má veľmi veľa: je spoluzakladateľom a technickým koordinátorom zariadenia Quake resQ – aplikácie na včasné zistenie zemetrasenia a okrem toho organizuje stretnutia a workshopy, ktoré pomáhajú ostatným.

„Budúcu sobotu máme podujatie Na káve s možnosťami. Sto stredoškolákov bude mať workshopy a dostanú aj zoznam, čo by mohli robiť a aké zručnosti na to potrebujú. Tie základné ich naučíme. Napríklad ide o časový manažment, debatovanie,“ opisuje najbližší projekt.

Už teraz predali sto lístkov pre stredoškolákov, jeden stojí šesť eur. Prísť chcelo aj veľa neziskových organizácií a museli si vyberať, ktoré pozvú.

To, že nemá čas na osobný život, nerieši. „Nič iné ako toto nepoznám,“ hovorí. Ešte pred pár rokmi sa viac zaujímal o fyziku a matematiku a snažil sa realizovať vo vedeckých projektoch. Minulý rok zistil, že fyzika nie je to, čo chce robiť.

Baví ho manažovanie a príprava akcií. Okrem toho programuje. „Mám životnú ambíciu neustále sa zlepšovať. A toto je to, čo ma tlačí dopredu,“ dodáva. Každý má podľa neho neuveriteľný potenciál, ale nie každý ho našiel a má čas ho rozvíjať. Svojimi akciami chce pomáhať ľuďom, aby tento potenciál v sebe našli.

A jeho bežný deň? Vstáva o piatej ráno, aby sa do šiestej naučil do školy. „Školu stíham medzičasom,“ smeje sa. Za hodinu sa dokáže pripraviť na jednotky. Nerobí mu problém žiadny predmet, ale najradšej má matematiku kvôli logike, informatiku a jazyky.

Škola je podľa neho základ, ale viac sa venuje svojim aktivitám – stážuje vo firmách, programuje, skypuje a mailuje s členmi svojich tímov. A keď mu ostane čas, ide si zabehať alebo si pozrie film vo francúzštine, aby sa zdokonalil v jazyku.

„Nerozoznávam voľný čas – robím to, čo ma baví.“ Dnes chodí na gymnázium v Bratislave, ale už rozmýšľal aj nad vysokou školou. Určite chce ísť do zahraničia, lebo sú tam podľa neho kvalitnejšie školy. „Tu je pasívny prístup.“