Denník N

Na Slovensku sa robia vybavovačky a nie politika

Foto – TASR
Foto – TASR

Tvárime sa, že máme moderný politický systém, a pritom je to len taká veľká rodinkársko-oportunistická krčma.

Autor je profesor politológie, FiF UK

Zažil to každý, kto už niekedy sledoval proces prijímania nejakého zásadnejšieho reformného zákona v NRSR. Typické je, že veľké reformy začínajú s veľkými ideami, predstavami o nutných zmenách diskutovaných expert(ka)mi, analýzami stavu a kalkuláciami nákladov a vytýčením výhod a nevýhod, ktoré veľká reforma prinesie. Veci sa pretavujú do formulácií zákonov, čo si vyžaduje hodiny, týždne a mesiace tvrdej práce a stretnutí na rôznych úrovniach od občanov zasiahnutých pripravovanými zmenami cez odborníčky a odborníkov, ktorí poskytujú odbornú expertízu pri formulácii zákonov, až po štátne úradníčky a úradníkov, ktorí legislatívu pripravujú do finálnej podoby. A potom to príde: návrh má ísť do svätyne a fabriky našej parlamentnej demokracie – do NR SR.

A práve vtedy sa to začne diať. Vtedy sa do veci zapojí to podivné teleso ústavou neregulovaného slovenského druhu partokratického korporativizmu – koaličná rada. Tam sa o legislatívnom návrhu už prestáva diskutovať vo vecnej či odbornej rovine a prichádza diskusia o tom, čo kto za čo dostane. Prichádza prvé kolo „zobchodovávania“ – áno, to je pojem, ktorý sa medzi našimi političkami a politikmi bežne aj verejne používa na označenie týchto neverejných a neformálnych dohôd o tom, ktorý zákon a za akých podmienok bude predložený do NR SR. A tu sa to začína. Pretože pri tom, čo ktorá predsedníčka a predseda strany zobchoduje, často nerozhodujú odborné či ideologické faktory, ale to, ktorej sesternici alebo strýkovi či bývalej susede, prípadne ktorému spriatelenému podnikateľovi či kamarátovi niektorého z vlastných poslancov tým predseda urobí službu.

Keď sa potom návrh zákona dostane do príslušného výboru NR SR, pokračuje to ďalej – aj tu rozhoduje, ktorý poslanec je koho bratranec, ktorá poslankyňa je koho teta, kto je koho sused(a) a čí otcovia spolu chodili na rybačku a tak. Tieto faktory rozhodujú o tom, ako tu vyzerajú zákony. Tu záujmy bratrancov a tiet rozhodujú o tom, ako vyzerajú pozmeňovacie návrhy zákonov. No a keď už sú zákony dostatočne – a často rodinkársko-parochiálne – podopĺňané, tak idú do finálneho kola v mimoústavnej koaličnej rade, kde to predsedovia a predsedníčky ešte raz poriadne „zobchodujú“.

Toto nie je politika

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie