Sú Putinove ciele na Ukrajine širšie či užšie?
Zdanlivé rozšírenie územných ambícií Ruska je znakom relatívnej vojenskej slabosti, nie sily.
Autor je komentátor portálu Bloomberg Opinion
Vojna na Ukrajine je, priznajme si, zvláštna. Ruskí občania môžu, aspoň teoreticky, cestovať na Ukrajinu za prácou alebo zábavou, hoci od júna potrebujú víza. Bojujúce krajiny sú zmluvnými stranami nedávnej dohody, ktorá umožňuje bezpečný vývoz obilia. Ruský plyn naďalej prúdi do Európy cez ukrajinský plynovod, aj keď v znížených objemoch. Krajiny, ktoré Ukrajine dodávajú zbrane, zároveň platia Rusku za dovoz energií a hnojív, čím financujú aj jeho vojnové úsilie. Nie je ľahké si predstaviť, že by sa niečo z toho dialo napríklad počas druhej svetovej vojny.
Ak pre vás táto spleť vzťahov nie je dostatočne mätúca, pozrite sa na to, ako sa každý mesiac menia ruské ciele invázie a ich vnímanie zvonku.
Ako to je?
V istom zmysle sa zdá, že Rusko svoje ciele obmedzilo. S cieľom dosiahnuť stanovenú „demilitarizáciu“ a „denacifikáciu“ Ukrajiny zaútočil Vladimir Putin na oveľa širšom fronte, než na akom dnes Rusko bojuje. Keď sa potom musel stiahnuť z Kyjiva, Černihiva, Súm a častí Charkivskej oblasti, ciele, ktoré zneli najmä ako eufemizmy pre zmenu režimu, odišli do úzadia. V tomto momente je pravdepodobne nesprávne nazývať ich cieľmi, keďže nie sú dosiahnuteľné v dohľadnej budúcnosti so zdrojmi, ktoré Kremeľ a Rusi ako prevažne pasívna populácia vo vojne boli ochotní venovať na inváziu. Lepším výrazom by asi boli sny.
V inom zmysle sa však zdá, že rozsah cieľov sa rozšíril. Pôvodne sa územné ambície, ktoré Rusko oficiálne deklarovalo, obmedzovali na administratívne hranice Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré si príslušné bábkové „ľudové republiky“ nárokovali ako svoje teritórium. Nedávno však ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov bez okolkov vyhlásil, že „geografia sa zmenila“, a dodal, že Rusko sa teraz zaujíma aj o Chersonský región na juhu Ukrajiny a Zaporižský región v jej centrálnej časti. Lavrov je najvyšším ruským predstaviteľom, ktorý o takýchto plánoch hovorí viac-menej otvorene. Spolu s tým, že ide o prípravu okupačných vlád na „referendá“, ktorých výsledkom budú výzvy napadnutých oblastí na pripojenie k Rusku, sú jeho slová dôkazom, že Rusko má v úmysle tieto územia radšej priamo anektovať než ich nechať v šedej zóne, ako to urobilo s „ľudovými republikami“ v roku 2015.
