Denník N

Ortodoxný rabín Weiss, ktorý zomrel v Jeruzaleme, bol „Wintonovo dieťa“

Foto – archív M. M.
Foto – archív M. M.

Sem-tam rozprával lámanou slovenčinou, z ktorej plynulo prechádzal do angličtiny alebo jidiš, ktorým hovoria všetci v jeho komunite.

Autor je redaktor TV JOJ a režisér dokumentárneho filmu Aron Grünhut – Srdcom záchranca

Hlavný rabín mesta Jeruzalem Tibor Weiss bol pojmom nielen v židovskom svete. Bol vlastne posledným významným rabínom so slovenskými koreňmi z generácie, ktorá zažila slávnu dynastiu Soferovcov a ušla pred holokaustom. A nielen to. Dalo by sa povedať, že bol pre pobožných Židov niečo ako pápež pre kresťanov. Jeho slovo malo obrovskú váhu.

Ako s najvyššou autoritou v komunite Charedim sa s ním radili miestni náboženskí vodcovia a dokonca za ním prišiel po radu aj najvyšší predstaviteľ Európskej únie.

Inak bol rabín izolovaný od okolitého sveta a všetok čas venoval štúdiu Tóry. Dostať sa k nemu bolo pre bežného smrteľníka prakticky nemožné.

Rabiho volali aj svätý muž.

Jeho život bol plný dramatických zvratov. Pochádzal z Pezinka, kde žil do svojich dvanástich rokov. Keď v roku 1939 vypukli protižidovské násilnosti, jeho rodičia ho poslali do Bratislavy, kde sa ho ujala ortodoxná obec. V tom čase začal funkcionár bratislavskej ortodoxnej obce Aron Grünhut organizovať detský transport do Anglicka. Malý Tibor však presiahol vekovú hranicu. Nakoniec sa uvoľnilo jedno miesto vo Wintonovom vlaku. Vtedy prišiel za Grünhutom rabín Weissmandl a povedal mu: „Mám tu chlapca, ktorého treba zachrániť.“ „Každého treba zachrániť,“ odpovedal mu Grünhut. Weissmandl pokračoval: „Tento chlapec je výnimočný. Veľmi mi záleží, aby bol zachránený.“ Bol to práve Tibor.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie