Denník N

Rizikom nie sú mestské regióny, ale úvahy o ich rizikách 

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Udržiavanie pocitu zachovania „vidieckosti“ výrazne prispieva k nášmu zaostávaniu. To mestá boli, sú a budú nositeľmi rozvoja, inovácií, vývoja technológií.

Autor je bývalý splnomocnenec vlády pre decentralizáciu verejnej správy

Slovensko je typická vidiecka krajina, v ktorej úvahy o mestských regiónoch nesú v sebe viac rizík než pridanej hodnoty.“ Aj takéto strašenie a spochybňovanie bez argumentácie odznelo zo strany ZMOS-u pri prezentácii potreby osobitnej koncepcie rozvoja vidieka. Vidieka, ktorému vraj vláda nevenuje pozornosť a zaoberá sa iba „mestskou politikou“. To znie tak, akoby slovenské mestá boli voči vidieku privilegované, pričom je to práve naopak. Pre zlú regionálnu politiku vlády a obmedzovanie územnej samosprávy majú slovenské mestá podstatne horšie podmienky ako väčšina európskych miest.

Varovný signál pre mestá

Keby autori úvahy lepšie čítali vládnu koncepciu mestského rozvoja, tak by sa dočítali aj toto: „Na tomto mieste je dôležité zdôrazniť, že pojem „mestský rozvoj“ abstrahuje od predstavy mesta, ktorého územie je vymedzené len administratívnymi hranicami. Je ho možné stotožniť s pojmom „urbánny rozvoj“, týkajúcim sa celého „funkčného mestského územia“. V tejto súvislosti je tak možné hovoriť aj o mestských regiónoch.“ Inými slovami, ide o spoločný rozvoj miest aj obcí.

Prezentované výstupy samy osebe nedávajú veľký zmysel, sú však nebezpečným pokračovaním nezmysleného živenia sporu medzi mestom a vidiekom. Akoby podstatnú časť súčasných obyvateľov miest netvorili ľudia s koreňmi na vidieku, ktorí vidia svoju budúcnosť práve v mestách. Živenia sporu, ktorý už mnohé mestá a obce v zahraničí, ale aj na Slovensku dlhodobo a väčšinou úspešne riešia rôznymi formami. Od zlučovania cez spoluprácu v hraniciach spomínaných mestských regiónov alebo aj vytváraním tzv. účelových obcí napríklad pre oblasť školstva, jednoúčelových združení a pod. Tým sa snažia zabezpečiť nielen rozvoj, ale aj dostupnosť a kvalitu služieb (viac v publikácii Vráťme mestám práva na stránke komunal.eu alebo v sekcii komentárov na tej istej stránke). To, že to robia, ešte vôbec neznamená, že neexistujú aj rôzne podporné programy. Príkladom je úspešný program obnovy vidieka v Rakúsku, ale aj v Česku, alebo podpora samotného procesu spolupráce a zlučovania. Či sa to autorom úvahy páči, alebo nie, budúcnosť Slovenska je založená na sieti úspešných malých a stredných miest spolupracujúcich s obcami v rámci mikroregiónov. Úbytok obyvateľstva v mestách, na ktorý sa odvolávajú autori, neznižuje ich silu a príťažlivosť. Je to však varovný signál pre ich vedenie. Asi zabudli na to, že mestá to nie sú budovy, ale obyvatelia, že ich úlohou nie je financovať budovy, ale starať sa o trvalo bývajúcich obyvateľov, aby sa vo svojich mestách cítili dobre.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie