Svetový newsfilter: Putin má v Európe okrem Orbána ešte jedného cenného priateľa

Dobrý deň,

posledných pár rokov ide svet z krízy do krízy a už sme si nedobrovoľne zvykli na to, že jednotlivé problémy sa navzájom prekrývajú. Všetko to prehĺbila ruská invázia na Ukrajinu, no tá sa tento týždeň čiastočne dostala do úzadia. Objavila sa diskusia o inej potenciálnej agresii, za ktorou by stála Čína.

Z racionálneho hľadiska by útok na Taiwan pre Čínu nebol dobrým krokom, no ak sme sa tento rok niečo naučili, tak je to skutočnosť, že pri autoritárskych režimoch to nemusí byť také podstatné. Teraz sa ukáže, či je Si Ťin-pching racionálnejší ako Vladimir Putin.

Európa: Putin sa vždy môže spoľahnúť na svojho nemeckého priateľa

Od Vladimira Putina sa v Európe od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu odvrátili mnohí politici, ktorí sa zasadzovali za bližšie vzťahy s ruským prezidentom.

Putin sa však stále môže spoľahnúť nielen na Viktora Orbána, ale aj na Gerharda Schrödera, ktorý sa správa ako ruský agent. Znovu to ukázal návštevou Moskvy.

O čo ide: Bývalý nemecký kancelár, ktorý sa ani v čase vojny nevzdal miesta v predstavenstve spoločnosti, ktorá prevádzkuje Nord Stream 2, tvrdí, že Putin si želá ukončenie vojny mierovým riešením.

V čase, keď pokračujú ruské nálety na ukrajinské ciele a špekuluje sa, že Rusi stáli za výbuchom, ktorý zabil desiatky zajatcov v Olenivke, išiel Schröder do Moskvy a po návrate sa tváril ako posol dobrých správ.

Hneď rozdával Ukrajincom rady, ako rokovať. Zelenskyj môže podľa neho zabudnúť na Krym. S Donbasom je to vraj zložitejšie, ale Schröder Ukrajine navrhol, že by mohla mať neutrálny status ako Rakúsko a niečo ako švajčiarsky systém kantónov.

Nevynechal ani „najjednoduchšie riešenie” pre nemeckú zimu. Schröder hovorí, že ak sa Nemci obávajú plynovej krízy, stačí sfunkčniť plynovod, za ktorý celý čas lobuje.

Aké boli reakcie: Schröderove slová vyvolali vo svete a najmä na Ukrajine vlnu posmechu a rozhorčenia. Zelenskyj povedal, že je nechutné, ak bývalí lídri veľkých štátov s európskymi hodnotami pracujú pre Rusko, ktoré je vo vojne práve proti týmto hodnotám.

Ak by Rusko naozaj chcelo rokovať a ukončiť vojnu, podľa Zelenského by neposielalo rezervy na juh Ukrajiny a nezabíjalo civilistov.

Ukrajinská vláda Schröderovi aj Moskve odkazuje, že ak chce viesť dialóg, nech najprv uzavrie prímerie a stiahne vojská. Potom môžu prísť konštruktívne rokovania.

Priatelia. Ruský prezident Vladimir Putin a bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder. FOTO – TASR/AP

Schröder nesúhlasí: Bývalý nemecký kancelár kritiku neberie vážne, tvrdí, že on už vojnu odsúdil, ospravedlňovať sa nebude a s Putinom sa chce kamarátiť aj naďalej.

Pýta sa, čomu by pomohlo, ak by sa osobne dištancoval od Putina. Jeho kritici mu odpovedajú, že by to pomohlo minimálne jemu a takisto aj imidžu Nemecka, ktoré od začiatku vojny nemá líderský ťah.

Schröder je stále členom strany sociálnych demokratov, ktorí majú momentálne kancelára, no čelí disciplinárnemu konaniu – práve za prepojenie na Kremeľ. Výsledkom by mohlo byť vylúčenie zo strany.

Pre svoje posluhovanie Kremľu už prišiel o kanceláriu v Berlíne, ktorá nemeckých daňových poplatníkov stála 407-tisíc eur ročne. Zostala mu však vyše osemtisícová renta, na ktorú má nárok ako bývalý kancelár.

Či už s členstvom v SPD alebo bez, reputácia 78-ročného politika je na dne. Ako napísal nemecký denník Tagesschau, Schröder upadol do nemilosti verejnosti, politickej scény i vlastnej strany. Z duchaplného a charizmatického štátnika sa stal Putinov vyvrheľ, ktorému sa všetci vyhýbajú.

Ázia: čo urobí Čína?

Na istý čas sa pozornosť sveta preniesla z Ukrajiny omnoho ďalej na východ. Návšteva predsedníčky americkej Snemovne reprezentantov na Taiwane spôsobila nepokoj v Bielom dome a vyvolala obavy, či nie sme na prahu ďalšej veľkej vojny.

O čo ide: Nancy Pelosiová je momentálne treťou najvyššie postavenou političkou v USA. Ľudské práva v Číne patria medzi témy, ktoré sú v jej agende dlhé roky, no Peking nikdy nenahnevala tak ako v utorok, keď priletela na Taiwan.

Prezident Joe Biden aj mnohí americkí komentátori nepovažovali jej pracovnú cestu za najlepší nápad, a tak ešte začiatkom týždňa nebolo jasné, či Pelosiová naozaj príde na ostrov, ktorý Čína považuje za súčasť svojho územia.

Pelosiová má však 82 rokov a s veľkou pravdepodobnosťou po novembrových voľbách už nebude predsedníčkou snemovne. Zrejme aj to hralo rolu pri jej úvahách o návšteve – hoci si musí uvedomovať, že na to momentálne nie je najlepší čas.

Strach z invázie: Po tom, čo Vladimir Putin zaútočil na Ukrajinu, sa začali šíriť obavy z toho, že Čína by inváziu mohla využiť vo svoj vlastný prospech. To, ako Ukrajinci odolávajú väčšiemu agresorovi, však zrejme prekvapilo aj Peking, a tak diskusie o možnom útoku na Taiwan zoslabli.

Teraz sa obnovili a Si Ťin-pching vie, že musí reagovať. Nacionalizmus je pre čínskych komunistov silný nástroj, a ak by teraz nekonali, spochybnili by sami seba. Pelosiovej už pred návštevou adresovali silné hrozby, no od cesty ju neodradili. Po tom, čo ju avizovala, už pre americkú vládu žiadna z možností nebola ideálna.

Ak by ju Pelosiová zrušila, podvolila by sa autoritárskemu režimu, ktorý chce určovať, čo môžu a nemôžu robiť predstavitelia iných krajín. A zároveň by sa stala terčom kritiky od republikánov, ktorí sú voči Číne tvrdí.

Cestou na Taiwan zasa riskovala veľké napätie a agresívnu reakciu Číny. Vybrala si druhú možnosť.

Nancy Pelosiová a prezidentka Taiwanu Tsai Ing-wen. Foto – TASR/AP

Ako reagovali: Čína zatiaľ reagovala spôsobom, ktorý by sme na stupnici agresivity mohli zaradiť niekam do stredu. Začala vojenské cvičenie, ktoré potrvá do nedele a zasiahne do teritoriálnych vôd Taiwanu.

Časť zón, ktoré si určila, sa končí menej ako 20 kilometrov od pobrežia ostrova. Smerom k nemu už vypálila aj balistické rakety. Tie dopadli aj do výlučnej ekonomickej zóny, ktorá patrí Japonsku.

To vôbec nie je málo, a ak by aj nedošlo k ďalšej eskalácii, hrozba čínskej invázie na ostrov tak skoro nezmizne. A pravdepodobne nezmizne nikdy. CIA aj taiwanské ministerstvo obrany už hovorili o možnom útoku do roku 2025 či 2030.

Niektoré fázy útoku si teraz Číňania môžu otestovať priamo vo vodách pri Taiwane, preto cvičenie nie je len obyčajnou odpoveďou na diplomatickú návštevu. Veľmi pozorne ho však budú sledovať aj Taiwan, USA a ich spojenci, ktorým môže prezradiť cenné informácie o plánoch a procesoch čínskej armády.

Severná Amerika: Američania zabili šéfa al-Káidy

Rok po chaotickom odchode z Afganistanu si prezident Joe Biden pripísal veľké politické víťazstvo. Američania v Kábule na jeho pokyn zabili šéfa al-Káidy, ktorého mali na zozname najhľadanejších teroristov.

O koho ide: Ajman Zawahrí sa stal lídrom teroristickej organizácie pred jedenástimi rokmi, keď zomrel jeho blízky priateľ Usáma bin Ládin. Bol jedným z hlavných aktérov útokov z 11. septembra 2001, pri ktorých zomrelo takmer 3000 ľudí.

Američania na útoky zareagovali rozpútaním vojny v Afganistane, kde al-Káida spolupracovala s vládnucim Talibanom. Radikálne hnutie zvrhli a Zawahrí ušiel do zahraničia.

Minulý rok však Taliban opäť prebral moc a Zawahrí sa vrátil do Afganistanu. Spolu s dcérou a vnúčatami býval v prominentnej štvrti, kde sa nachádza aj britská či nemecká ambasáda.

Ako ho zabili: Americké tajné služby niekoľko mesiacov šéfa al-Káidy pozorovali a zistili, že rád sedáva na balkóne. Povedali o tom prezidentovi Bidenovi, a ten po konzultácii s poradcami vydal pokyn na jeho zabitie.

Operácia sa uskutočnila v sobotu ráno, keď Zawahrího zasiahli dve strely z bezpilotného lietadla. Zvyšným členom rodiny sa nič nestalo, na čom americkému prezidentovi mimoriadne záležalo.

Zo Spojených štátov zaznieva, že úspešná operácia je veľkým úspechom Bidena. Dokazuje ňou, že jeho vláda vie bojovať proti terorizmu aj bez toho, aby boli americkí vojaci priamo na mieste.

Ajman Zawahrí s Usámom bin Ládinom na archívnom zábere z roku 1998. Foto – TASR/AP

Čo bude ďalej: Zawahrího zabitie naznačuje, že Taliban opäť poskytuje útočisko džihádistom, čo Washington považuje za porušenie medzinárodných dohôd.

Afganistan je pritom závislý od zahraničnej pomoci, ktorú mu západné krajiny odmietajú poskytovať, kým porušuje ľudské práva svojich občanov. Taliban zatvára svojich kritikov a zakazuje ženám chodiť do školy.

V krajine sa za posledný rok dramaticky zvýšila nezamestnanosť, znížil sa hrubý domáci produkt a stúpa počet ľudí, ktorí hladujú. Dokonca unikajú správy, že Afganci v núdzi predávajú obličky a vlastné deti.

Čítajte viac: Afganistan rok po prevrate Talibanu: dievčatá vylúčili zo škôl a ľudia v núdzi predávajú deti

Latinská Amerika: prelomová operácia v Brazílii

V Brazílii sa podarila jedna z najkomplexnejších operácií svojho druhu. Pomocou virtuálnej reality úspešne oddelili siamské dvojčatá zrastené v oblasti lebky.

Čo sa stalo: Artur a Bernardo sa pred štyrmi rokmi narodili spojení na temene hlavy. Znamená to, že mali spoločné aj mozgové tkanivo a väčšinu doterajšieho života strávili v nemocnici.

Išlo o mimoriadne zriedkavú situáciu, no pred niekoľkými mesiacmi sa objavila nádej na pomoc pre dvojčatá. Britská charitatívna spoločnosť ich rodine ponúkla preplatenie nákladného zákroku, ktorý však bol mimoriadne neistý.

Lekári rodičov upozorňovali, že riziko úmrtia oboch detí je aj napriek mesiacom prípravy vysoké.

Ako to prebiehalo: Samotná operácia trvala vyše 27 hodín a podieľalo sa na nej vyše sto zdravotníkov. Viedli ju lekári z Brazílie, ktorým asistovali kolegovia z Londýna.

Lekári z oboch krajín mali na očiach okuliare, a tak zdieľali jeden priestor prostredníctvom virtuálnej reality. Počas celého zákroku mali iba štyri 15-minútové prestávky.

Podľa šéfa charity, ktorá preplatila operáciu, je jej úspech podobný pristátiu na Marse.

Čo bude ďalej: Artur a Bernardo sa po zákroku budú zotavovať najmenej ďalších šesť mesiacov. Aj keď zdravotníci hovoria o zázraku, zatiaľ nie je jasné, do akej miery budú môcť žiť normálny život.

Operácia je však obrovským prísľubom pre ich rodinu a spolu s ňou aj pre celý svet. Lekári sú presvedčení, že úspech z Brazílie posmelí k podobnému typu zákrokov zariadenia z celého sveta.

Dvojičky Artur a Bernardo. Foto – TASR/AP

Afrika: odídu modré prilby z Konga?

Pôsobenie mierovej misie OSN v Demokratickej republike Kongo začína byť neúnosné. Domáci proti nej silno protestujú, čo viedlo k obetiam medzi členmi misie aj civilistami.

O čo ide: Mierová misia OSN v Kongu patrí medzi najdlhšie, najnákladnejšie a najzložitejšie. Takzvané modré prilby sú spolu s expertmi a diplomatmi v krajine už od roku 1999. Momentálne ich je asi 14-tisíc.

Prišli tam, aby pomohli udržať krehký mier po druhej konžskej vojne, no ich úloha je od začiatku zložitá. Etnické konflikty v Kongu pretrvávajú dodnes a bezpečnostná situácia je veľmi zlá.

Z toho vyplýva frustrácia, ktorá koncom júla prepukla do protestov v Gome, meste na východe Demokratickej republiky Kongo. Stovky ľudí vtedy zaútočili na sklad a kancelárie OSN:

Aký je cieľ: Demonštranti žiadajú, aby misia odišla z krajiny. Vyčítajú jej, že zlyhala, pretože nedokázala ochrániť civilistov.

Vláda útok na kancelárie OSN odsúdila, no na začiatku protestov boli okrem iného slová predsedu senátu, ktorý na mítingu žiadal odchod misie a burcoval ľudí, aby sa prihlásili k tomuto postoju. Demonštrácie boli čoraz násilnejšie a dospelo to až k tomu, že zomrelo niekoľko civilistov aj zástupcov medzinárodnej misie.

Bilancia zo začiatku tohto týždňa hovorí o celkovo 36 obetiach. Väčšinu z nich tvoria demonštranti.

Čo bude ďalej: Medzičasom sa protesty rozšírili aj do ďalších miest na východe krajiny. Situáciu ešte zhoršil víkendový incident, pri ktorom modré prilby zastrelili dvoch ľudí na hranici Konga a Ugandy.

OSN už oznámila, že to bude vyšetrovať, no incident v Kongu zaručene posilní pozíciu tých, ktorí žiadajú, aby sa mierová misia skončila.

Podľa posledného plánu by sa modré prilby mali stiahnuť do konca roka 2024, no teraz sa začína diskutovať aj o skoršom odchode. Ten by však mohol prehĺbiť chaos na východe Konga a ešte viac otvoriť priestor povstaleckým a teroristickým hnutiam, ktoré pôsobia v regióne.

Pre OSN, ktorá je znovu spochybňovaná aj preto, že nedokáže urobiť nič s vojnou na Ukrajine, by to bolo ďalšie zlyhanie.

Číslo týždňa: 27

Španielska vláda reaguje na vysoké ceny energií a očakávané problémy s dodávkami plynu z Ruska. Spotrebu chce znižovať napríklad tak, že stanovuje limit, pod ktorý nemôžu ísť klimatizácie vo verejných budovách aj v súkromnom sektore. Je to 27 stupňov a obmedzenie platí aj pre kúrenie – tam to bude maximálne 19 stupňov.

Okrem toho majú obchody či iné prevádzky, ktoré sú zavreté po desiatej večer, vypínať svetlá. Tieto opatrenia vyvolali rozporuplné reakcie a nie je isté, nakoľko sa budú dodržiavať. Napríklad vedenie Madridu nesúhlasí so zhasínaním.

Španielsko síce v EÚ patrí medzi štáty, ktoré sú od ruského plynu závislé najmenej, no ceny energií tam v uplynulých mesiacoch dosiahli rekordnú úroveň. Premiér Pedro Sánchez preto navrhol ešte jedno marketingovo chytľavé opatrenie – úradníkom, politikom či biznismenom navrhuje, aby prestali nosiť kravaty, nech im nie je tak teplo.

Viac čítajte tu: Výklady nebudú svietiť a klimatizácia nepôjde naplno. Španielsko chce šetriť energie, Madrid je však proti