Jana Žitňanská: Nebudem súčasťou koalície, kde sa bude poškuľovať po fašistoch či odídencoch od fašistov (+video)

Jana Žitňanská (48) je bývalá novinárka a dnes poslankyňa Za ľudí. Do parlamentu sa prvý raz dostala v roku 2010 za KDH, v roku 2014 sa stala poslankyňou europarlamentu za stranu NOVA. V rozhovore hovorí:

• že odmieta menšinovú vládu opretú o hlasy tarabovcov,
• že by bolo lepšie, aby Matovič nebol ministrom financií,
• ale aj to, že SaS nesie svoj podiel viny na vládnej kríze;
• spomína, kedy opustila koaličnú radu a takmer aj koalíciu,
• a navrhuje riešenie krízy formou opozičnej zmluvy.

Ako sa cítite v pozícii jednej z niekoľkých poslankýň a poslancov, od ktorých postoja v nasledujúcom mesiaci bude závisieť osud vlády Eduarda Hegera?

Nijako ma neteší, že sme sa dostali do takejto situácie. A mám aj déjà vu. V roku 2011 som bola súčasťou vládnej koalície a bola som pri tom, keď sa s neznesiteľnou ľahkosťou bytia pristupovalo k tomu, či vláda Ivety Radičovej bude pokračovať alebo nie. Teraz mám taký istý pocit. Rútime sa niekam a tí, ktorí by mali rokovať, sa prizerajú. Obávam sa, že tak ako pred jedenástimi rokmi išli Igor Matovič a Richard Sulík spoločným hlasovaním proti vláde Ivety Radičovej, teraz idú spoločným sporom proti sebe, no výsledok môže byť – a pravdepodobne bude – ten istý.

Takže sa vám zdá, že teraz sa dva mesiace deje veľmi málo a potom sa posledné augustové dni začnú naháňať hlasy, no už sa to skončí demisiami ministrov za SaS?

Viem o tom, že nejaké rokovania prebiehajú. No priala by som si, aby boli intenzívnejšie. Čas ide, a ako rátam, tak rátam, na menšinovú vládu dnes hlasy nie sú. Neviem, ako sa k tomu dopracovali kolegovia z SaS či ako to vidí pán minister financií Igor Matovič, ale ja 76-ku nevidím.

Video: Nebudem súčasťou koalície, kde sa bude poškuľovať po fašistoch (autori: Dušan Mikušovič, Martina Koník)

Kolegovia z SaS zrejme nemajú potrebu rátať hlasy na prípadnú menšinovú vládu, tie by si mali asi hľadať OĽaNO a Sme rodina, nie?

Problém je, že aj v SaS sa tvária, že tu existuje nejaké množstvo poslankýň a poslancov plus zopár odídencov od fašistov, ktoré by malo na takýto scenár stačiť. Ale ja neviem, ako na to prišli. Parlamentná väčšina ani s týmito ľuďmi nevychádza. Ja nebudem súčasťou niečoho, kde sa bude poškuľovať po spolupráci s fašistami či odídencami od fašistov.

Je to tak, že bez vášho hlasu či hlasu Juraja Šeligu a liberálnych poslancov OĽaNO naozaj neexistuje parlamentná väčšina na to, aby fungovala menšinová vláda. Čo je pre vás červená čiara? Akákoľvek vláda závislá aj do skupiny poslancov okolo Tomáša Tarabu?

Samozrejme.

Prečo? Nechcem to interpretovať za vás, aj keď rozumiem, že to vychádza z vašich dlhodobých postojov.

Mám v politike niečo za sebou, snažím sa byť konzistentná. Nikdy pre mňa nebolo riešením či možnosťou akokoľvek sa – čo i len potichu – opierať o hlas poslaneckého klubu ĽSNS či ľudí, ktorí odtiaľ odišli. Som prekvapená, že niekto môže uvažovať nad tým, že by som bola niečoho takého súčasťou.

Ale tak asi niekto v koalícii o tom uvažoval, lebo v zákulisí sa hlasy rátali.

Potom by bolo dobré spýtať sa ma na to priamo. Či v domácej politike, alebo predtým v Európskom parlamente, pre mňa je čiara úplne jednoznačná. Úplne.

Boris Kollár hovorí, že skupinu poslancov okolo Tomáša Tarabu považuje za „tvrdých kresťanov“ – zachytil som aj termín „radikálni konzervatívci“ – no nemali by sme ich stotožňovať s kotlebovcami či fašistami. Mýli sa?

Sme dospelí ľudia. Každý sa mohol rozhodnúť, či ide alebo nejde kandidovať a za koho. Títo ľudia sa rozhodli, že pôjdu na kandidátku ĽSNS. To je fakt. A pre mňa tento fakt stačí na to, aby som mohla povedať, že sú to ľudia, o ktorých môžem povedať, ž s nimi nechcem sedieť v jednej vláde.

Váš stranícky kolega Juraj Šeliga napísal: „Žiadna normálna proeurópska a demokratická vláda nemôže visieť na šnúrkach od ľudí, ktorí urážajú a ťahajú do politického súboja deti, konšpirujú, spochybňujú našu zahraničnú politiku, vojnu na Ukrajine, covid alebo členstvo v EÚ.“ Myslel práve tarabovcov?

Myslím si, že áno, i keď treba sa pýtať jeho. No aj ja to tak čítam.

To sú teda mínus dva hlasy pre prípadnú menšinovú vládu.

Mínusov je podstatne viac. Teraz je to vec OĽaNO, ale aj SaS, aby to vyriešili, je to spoločná zodpovednosť všetkých štyroch koaličných partnerov. Ani SaS nemôže povedať – je to vybavené, my odchádzame, lebo máte dostatok hlasov spolu s odídencami od ĽSNS. Nie je dostatok hlasov.

Aké je teda riešenie?

Sadnúť si a dohodnúť sa.

Na čom?

Či chceme pokračovať a dokončiť toto volebné obdobie. Mám pocit, že v OĽaNO aj v SaS hovoria, že chcú, aby voľby boli v riadnom termíne. Ak vychádzame z tohto, malo by byť prirodzené nájsť cestu, ako fungovať. Keď nevieme fungovať ako štvorkoalícia – možno s nejakými personálnymi zmenami –, tak sa potom rozprávajme napríklad o tom či nevieme fungovať na báze nejakej opozičnej zmluvy. Nemyslím si, že je dnes jediná možnosť, že tu bude menšinová vláda s podporou fašistov.

Prečo si to myslíte?

Pozerám sa na to zvnútra, chodievala som na koaličné rady a mám asi viac informácií ako ľudia, ktorí sa na nich nezúčastňovali. Atmosféra v koalícii síce nie je ideálna, ale verím v to, že ak aj nie lídri strán, tak ľudia okolo nich by boli schopní sa dohodnúť. Len by to potom chcelo, aby sa lídri zaviazali, že dohodu budú rešpektovať. Aj keď sú najvýraznejšími osobnosťami SaS a OĽaNO Richard Sulík a Igor Matovič, tvoria ich aj ďalší ľudia. Javí sa mi, že títo lídri by mohli načúvať svojmu okoliu, urobiť krok späť, nechať niektorých ľudí vyrokovať dohodu a vládnuť až do konca volebného obdobia.

Len či by potom Sulík s Matovičom takúto vyrokovanú dohodu nezmietli zo stola.

Muselo by to obsahovať, že lídri budú dohodu rešpektovať. No ja si myslím, že v záujme tejto krajiny je, aby sme dokončili toto volebné obdobie. Samozrejme, za normálnejšieho fungovania. Ani mňa nijako neteší spôsob, ako sa funguje a komunikuje. Ako bývalá novinárka a človek, ktorý v politike funguje už niekoľko rokov, som zhrozená, aké slová a vulgarizmy sa používajú. Nie je to v poriadku. No ak by sme sa zase prizerali pádu vlády, nie som presvedčená, že po ďalších voľbách by to tu bolo ružové. Už máme jednu skúsenosť a ja vidím, ako to reálne môže dopadnúť. Jedným veľkým „prúserom“.

Pozícia SaS je pomerne jednoduchá. Hovoria, že vláda nemôže stáť na osobe jedného človeka, a preto stačí, aby z postu ministra financií odišiel Igor Matovič. Pre vás to nie je riešenie?

Môže to byť súčasťou riešenia, ale nie je to jediné riešenie. Súčasná situácia nie je čiernobiela. Spor Richarda Sulíka a Igora Matoviča je vzájomný. Nebudem nikoho obhajovať ani hovoriť, kto má aký podiel. No myslím si, že by sa mala urobiť sebareflexia z oboch strán. Povedzme si, že by Igor Matovič odišiel z postu ministra financií a prišiel by do parlamentu. Čo sa zmení? Bude súčasťou parlamentu, bude súčasťou koaličných rád.

Richard Sulík hovorí, že sa upokojí situácia aspoň na vláde.

Neviem, či je situácia turbulentná na vláde, bola som tam možno raz. No viem, že je turbulentná na koaličných radách a že sa pri hlasovaniach v parlamente neraz počíta každý hlas. Musíme si povedať, čo budú jednotlivé kroky obsahovať, a ak sa ukáže, že naozaj spolu nevedia fungovať, tak si to priznajme sa a netvárme sa, že tu bude nejaká menšinová vláda. Okej, idú to položiť, odhlasujú sa predčasné voľby a pôjdeme do predčasných volieb.

Aké riešenie by ste navrhli vy, ak by teraz za vami prišli Igor Matovič, Eduard Heger a Richard Sulík? S kolegami zo Za ľudí vyzývate na rokovania, ale treba nájsť aj nejaké konkrétne riešenie; najmä ak vravíte, že odchod Igora Matoviča by v skutočnosti nemusel byť riešením.

Som jedna z koaličných poslankýň, nie som ani líderka strany. Preto by som to prenechala lídrom, ktorí boli pri vyjednávaniach koaličnej zmluvy. Môžem povedať len svoj názor. Vždy som bola za cestu ísť na dohodu. Teda povedať si, ako budeme fungovať, možno to spísať. Ako som spomínala, môže vzniknúť niečo ako opozičná zmluva.

Opozičná zmluva SaS so zvyškom koalície ako riešenie?

Na začiatku volebného obdobia sme aj my ako poslanci podpisovali koaličnú zmluvu. Boli sme vtiahnutí do tohto procesu, aj keď to bolo celkom bizarné. Bola to jedna z vecí, ktoré sme pre pokoj v dome urobili…

…i keď ju nie vždy všetci dodržiavali.

To je druhá vec. No chcem tým povedať, že existujú nejaké možnosti. Vždy sa pozerám na to, čo je v záujme krajiny. A podľa mňa je v záujme krajiny, aby štyri strany súčasnej vládnej koalície spolu v nejakej podobe vládli. Ale, samozrejme, obsah a komunikácia sa musia zmeniť. Je to hrozné, nielen pre ľudí, ktorí to sledujú, ale aj pre nás, ktorí sme v tom.

Ak dobre rozumiem, opozičná zmluva by SaS zaviazala podržať vládu v parlamente a podporovať niektoré jej zákony. Ale predpokladám, že aj vtedy by si dali ako podmienku výmenu na poste ministra financií.

O týchto veciach treba rokovať. Zaznamenala som, že poslanci SaS sú ochotní spolu s Ficom a fašistami hlasovať za odvolanie Igora Matoviča v parlamente. Ja som v tomto dôsledná a nikdy nebudem hlasovať s fašistami. Ak by ste sa teda chceli spýtať, či by som hlasovala za vyslovenie nedôvery Igorovi Matovičovi, tak nehlasovala.

Nebudem hlasovať s fašistami a navyše snažím sa vidieť aj to, čo by prišlo potom. Ak by SaS s opozíciou v parlamente Matoviča odvolali, tak čo? Tvárili by sme sa, že už je všetko v poriadku a sme jedna veľká šťastná rodina? Ak by sa naozaj kolegovia pre tento krok rozhodli, už by asi bolo férovejšie hlasovať za nedôveru celej vláde, respektíve za predčasné voľby. A je možné, že na to by sa hlasy našli.

Zdá sa, že nie je ani dostatok hlasov na odvolanie Igora Matoviča. Ak by aj boli „za“ poslanci SaS, Smeru, Hlasu, Republiky a ĽSNS, bolo by treba aj tarabovcov. A tí hovoria, že by návrh zrejme nepodporili z obavy, že by tým otvorili SaS cestu naspäť do vlády. No zaujíma ma iná vec: je Igor Matovič dobrým ministrom financií?

Ja by som bola rada, kebyže je tam niekto iný.

A zároveň hovoríte, že by ste nehlasovali za jeho odvolanie.

Nehlasujem spolu s fašistami, nebudem hlasovať s Ficom, Pellegrinim a fašistami za odvolanie ministra koaličnej vlády.

Rozumiem, že tu hrá rolu aj politický postoj. No na Igora Matoviča som sa spýtal cielene. V júni ste na Facebooku napísali, že keď ste na koaličnej rade žiadali, aby sa pomohlo rodičom starajúcim sa o svoje ťažko zdravotne postihnuté deti a aby sa zastavilo krátenie príspevku na opatrovanie, minister financií Igor Matovič vám odporučil nájsť si na to finančné zdroje; asi 70 miliónov eur.

A nebolo to prvýkrát.

Počul som takéto historky už od mnohých ministrov, i keď neraz išlo o malé sumy v jednotkách miliónov, z pohľadu fungovania štátu nič veľké. No na Matovičove či ním podporované nápady – opakované plošné testovanie, nákup ruských vakcín Sputnik, očkovaciu lotériu, očkovací bonus, krúžkovné či 500-eurový príspevok pre zamestnancov vo verejnej správe – peniaze sú alebo aj keď nie sú, hľadať ich netreba.

Je to dvojaký meter.

Nemá potom SaS pravdu, že fungovanie s Igorom Matovičom je veľmi náročné?

Je veľmi náročné, to nikto netají. Nebolo to prvýkrát, keď som na moju iniciatívu dostala odpoveď – keď si nájdeš peniaze, tak samozrejme. Rovnako to bolo pri pomoci ľuďom v dôsledku inflácie. Niekoľko týždňov sme sa snažili prísť s jednorazovou pomocou pre ľudí, lebo situácia začiatkom roka bola ťažká. S Jurajom Šeligom a Milanom Krajniakom sme opakovane žiadali, aby sme pomohli tým, ktorí to potrebujú.

Nenachádzali sme odozvu zo strany SaS, ale aj minister financií sa k tomu staval štýlom – koľko by to bolo? Máme na to? Máte na to? Ťahalo sa to veľmi dlho, až sme v nejakom okamihu ako štyria poslanci Za ľudí napísali list, že ak sa to nebude riešiť, nebudeme sa pri hlasovaní cítiť viazaní koaličnými dohodami.

Juraj Šeliga to povedal v apríli aj verejne.

Viem, že je to neštandardné, ale frustrácia bola vysoká. Pri tom som si vypočula vetu, že koho už zaujímajú štyria poslanci.

Od koho?

Je to dohľadateľné, ale v tejto chvíli to nie je podstatné. Rokovania pokračovali ďalej, no znovu sa to ťahalo. A hoci všetkých vyzývam k trpezlivosti a rokovaniam, faktom bolo, že som to v jednom okamihu už nezvládla a odišla som z koaličnej rady s tým, že sa na tom už nebudem zúčastňovať a zvažujem odchod. V priebehu ďalších dvoch týždňov sa to posunulo do roviny, že jednorazová pomoc bude, ale bude aj systémová pomoc. Keď ste sa pýtali, na aké nápady sú peniaze, tak vtedy sa to preklopilo do toho, že áno, už sú aj peniaze.

Vy síce hovoríte o systémovej pomoci, ale v skutočnosti išlo o časť „daňovej revolúcie“, ktorú Igor Matovič predstavil na jeseň v roku 2021. Jednoducho využil situáciu, aby si presadil svoj nápad, ktorý ležal na jeho stole niekoľko mesiacov. Mali ste mu to umožniť, keď je zrejmé, že nešlo o protiinflačnú pomoc – on sám to tak už nenazýva –, ale len o jeho agendu, ktorú si v rámci situácie presadil?

V politike je to vždy o tom, že keď chcete niečo presadiť, potrebujete podporu ďalších. A to je veľakrát o kompromisoch. Pre mňa bolo natoľko dôležité pomôcť ľuďom formou jednorazovej pomoci, že som povedala – v poriadku, poďme sa o tom baviť, no uvedomovala som si, že je tam pár vecí, ktoré nie sú v poriadku. Treba pripomenúť, že ani SaS tento balíček nevetovala.

Aj keď ste balíček podporili, za prelomenie veta prezidentky ste už nehlasovali. Poslanec Juraj Krúpa, ktorý odišiel z klubu OĽaNO, vravel, že tlaky na poslancov OĽaNO v súvislosti s vetom boli pomerne veľké. Za vami nikto nebol?

Nie.

Vôbec nikoho nezaujímalo, že nebudete hlasovať za prelomenie veta?

Z ostatného času mám skôr skúsenosť, že dostávam rôzne odkazy cez kolegov, čo a ako. Ale nikto za mnou priamo neprišiel. Možno aj preto, že sa v politike snažím držať nejakú líniu, i keď nehovorím, že som sa nikdy nezmýlila. Zrejme vedeli, že ak by aj prišli, nepochodili by.

Aká je pozícia vašej predsedníčky Veroniky Remišovej v aktuálnej vládnej kríze – a do akej miery má vplyv na váš postoj?

Ťažko povedať, asi reflektuje, v akej kondícii je strana. Najväčšia zodpovednosť leží na pleciach Igora Matoviča a Richarda Sulíka. Predpokladám, že aj Veronika Remišová sa snaží spor urovnať, no miera, ako to vie ovplyvniť, je asi daná aj tým, že ide o silných hráčov.

Z víkendového statusu pani Remišovej vyplýva, že by mal ustúpiť skôr Richard Sulík, lebo svojou požiadavkou na odchod Igora Matoviča ženie Slovensko do predčasných volieb, ktoré vzhľadom na inflačnú a energetickú krízu môžu dopadnúť pre koaličné strany katastrofálne.

Ako som povedala, nie je to čiernobiele, aj keby sme to tak možno radi videli. Spor Richarda Sulíka a Igora Matoviča je komplikovaný a nejde len o to, že zlyháva Igor Matovič. Stalo sa viackrát, aj na koaličnej rade, že sme sa so zástupcami SaS na niečom dohodli s tým, že ešte k tomu musí niečo povedať Richard, ktorý bol práve v Dubaji či niekde inde. A Richard o tri dni povedal, že to bude inak. Preto hovorím, že by bolo fajn, ak by došlo k sebareflexii aj na strane SaS.

V rozhovore po prvej vládnej kríze v marci 2021 som sa vás pýtal, či je zodpovednosť za vtedajší spor rovnomerne rozložená medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom, keďže už pred rokom to bolo takto personifikované. Odpovedali ste, že nie, že väčšiu časť zodpovednosti nesie Matovič. Ako je to dnes?

Netvrdím, že je to „fifty-fity“. Len vravím, že Richard Sulík tiež má svoj podiel. Snažím sa ľudí v politike – i keď sa nad tým asi teraz niekto pousmeje – vidieť aj ako štátnikov. Preto vravím, že v záujme krajiny je upokojenie situácie a že jedným z riešením môže byť, že aj Richard urobí nejaké vyvodenie zodpovednosti.

Štátnické gesto?

Štátnické gesto.

V minulosti ste pôsobili v strane NOVA s podpredsedom parlamentu Gáborom Grendelom, s ktorým vás spája aj novinárska minulosť, dokonca práca v tej istej televízii. S ním ste sa neradili, ako ďalej?

Nie.

Gábor Grendel v súvislosti s odchodom poslanca Juraja Krúpu z OĽaNO napísal: „Pred chvíľou som počas výstupu na sopku Fagradalsfjall na vlastnej koži zažil, aké to je, keď na vás padajú malé chladné nepríjemné bodavé krúpy. Neodradili ma. Ponaučenie: nikdy sa nedajte odradiť malými chladnými nepríjemnými bodavými krúpami. Nakoniec vyjde slnko. A ony sa roztopia.“ Čo na to vravíte?

Čítala som to. Ja by som to nenapísala.

Rozumiete odchodu Juraja Krúpu z klubu OĽaNO?

Rozprávala som sa s ním niekoľkokrát. Cítil istý druh frustrácie a nespokojnosti, rozhodol sa odísť. Ja to rešpektujem a nedramatizovala by som to.

Igor Matovič na to reagoval slovami, že „mafia robí aj nemožné, aby sa vrátila k moci“, že „podstatou sú prachy“, podprahovo nám naznačuje, že za vládnou krízou sú záujmy oligarchov. Vy to tak takisto vnímate, a ak áno, akí oligarchovia vás už stihli navštíviť a čo vám ponúkali za to, aby ste prispeli k pádu vlády?

Toto je taká vážna téma, že asi by som nelaškovala o tom, kto bol za mnou. Za mnou nebol nikto. Faktom je, že sú tu ľudia, ktorí si želajú, aby táto vláda padla. Oligarchovia aj politici.

To nespochybňujem.

Už na začiatku som spomenula paralelu s pádom vlády Ivety Radičovej či tlakmi, ktoré boli predtým na voľbu generálneho prokurátora. Chcem, aby tu odznelo, že je veľkou zásluhou Igora Matoviča, že sa uvoľnili ruky vyšetrovateľom a že sa začal proces očisty verejného života. Faktom je, že kolegovia podcenili voľbu generálneho prokurátora.

Neviem, kto vtedy hovoril o „silnom životnom príbehu Maroša Žilinku“, zrejme to bola Mária Kolíková; zjavne sa kolegovia nechali dobehnúť. Lebo tu vznikol problém, ktorý je len vrcholom ľadovca. Keď dôjde k pádu tejto vlády a predčasným voľbám, nemusí to dopadnúť dobre a naozaj sa môže stať, že všetko, čo sa začalo, sa skončí.

Tú otázku s oligarchami som nechcel až tak obrátiť na vtip, lebo podľa mňa je závažné obvinenie, ak predseda jednej koaličnej strany naznačuje, že motiváciou konania druhej koaličnej strany sú záujmy oligarchov. Je asi jasné, že takýto záujem majú podnikatelia a politici spojení so Smerom, ale Igor Matovič to hovorí o SaS.

A to nie je v poriadku. Dávajme si pozor na to, aké slová používame. Ja si nemyslím, že kolegovia z SaS sú motivovaní nejakými oligarchami. Mňa len zaujíma, či sú všetci v SaS stotožnení s tým, že by mohlo dôjsť k pádu tejto vlády, i keď sú podľa vyjadrení SaS hlasovania na republikovej rade strany jednomyseľné.

Nikto z politikov SaS verejne nespochybnil požiadavku, aby Igor Matovič odišiel z postu ministra financií. A mali na to mesiac.

V poriadku. No len vravím, že aj v roku 2011 všetci sedeli a pozerali, čo sa na nich rúti, a mysleli si – veď to sa nemôže stať. Môže, stalo sa a možno to takto dopadne, ak sa kolegovia nespamätajú.

Čo si myslíte o podaní pani prezidentky na Ústavný súd v súvislosti s rodinným balíčkom, ktorý fakticky vládnu krízu odštartoval?

Už na rokovaniach sme upozorňovali, že takýto problém môže nastať. Pani prezidentka má na takýto krok zo zákona právo. Využila ho, počkáme na verdikt. My sme hlasovali za prijatie jej pripomienok, a teda za to, aby sa zvýšenie prídavkov a daňového bonusu rozdelili na tú časť, ktorá platí od 1. júla, a časť platná od 1. januára by sa spolu s krúžkovným prijala v normálnom procese. Aby sme pomohli ľuďom v ťažkej situácii. Tam bol dokonca Braňo Gröhling z SaS pripravený sadnúť si k téme voľnočasových poukazov a nastaviť to tak, aby nebol problém.

Prezidentka v návrhu označila za diskriminačné opatrenie, že zákon zavádza zníženie prídavku na dieťa na polovicu v čase, keď úrad práce rozhodne o zastavení vyplácania dávok rodičom v prípade, že nedbajú o riadne plnenie povinnej predškolskej dochádzky. Je zrejmé, že je to zamerané na deti z rómskych osád. Súhlasíte?

Áno.

Toto opatrenie sa však dostalo do rodinného balíčka ešte pri prvom hlasovaní, teda keď ste ho vy podporili.

Išlo to veľmi rýchlo, keďže šlo o skrátené legislatívne konanie. Sústredila som sa najmä na časť, ktorá sa týkala detí so zdravotným postihnutím, a môj pozmeňovací návrh, aby mohli využívať peniaze určené na krúžkovné na terapie, keďže pre nich by krúžkovné nemalo zmysel.

Priznávam otvorene, venovala som sa tomu, lebo do poslednej chvíle som nemala dohodu. Minister financií mi ešte v závere hovoril, aby sme urobili tlačovku, že im pomôžeme v budúcnosti. Povedala som mu, že som neprišla do politiky robiť tlačovky, že niekedy v budúcnosti niekomu pomôžem. Na dvakrát sa prepisoval môj pozmeňovací návrh…

Takže tú časť s krátením prídavkov pre deti, čo nechodia riadne do školy, ste prehliadli.

Áno, je to moja chyba. Aj keď tieto veci boli pridané, myslím, na finančnom výbore.

Áno, išlo o pozmeňovací návrh poslanca Gyimesiho na parlamentnom finančnom výbore. Kotlebovci sa neskôr pochválili, že išlo o zmeny, ktoré sa zapracovali na ich žiadosť.

Nebolo to predmetom rokovania koaličnej rady. Ak by som to vedela, bola by som proti, lebo to nie je vec, s ktorou sa stotožňujem.

Spomenul som stranu NOVA, predtým ste boli v Kresťanskodemokratickom hnutí, dnes ste v strane Za ľudí. Je to vaša posledná strana?

Snažím sa neriešiť seba a to, kde sa „uplacírujem“. Pre mňa je dôležité, aby som v politike riešila témy, ktoré sa mi zdajú podstatné, to sú problémy ľudí so zdravotným postihnutím. Viem, že sa ma asi spýtate, o čom uvažujem alebo či som bola oslovená… ale toto, prosím, dajme bokom. Pre mňa je dôležité, čo je tu a teraz. Čo bude potom, sa uvidí. V politike nič nie je lineárne v zmysle, že niekde začnete a potom to nejako pokračuje.

Dajme to bokom až na jednu otázku. Posledné týždne sa v zákulisí hovoria klebety a šumy o strane, za ktorou by mal stáť Mikuláš Dzurinda. Volali vás do nej?

K šumom sa nebudem vyjadrovať.

Ako som spomenul, v parlamente ste členkou mediálneho výboru. Tento týždeň nastúpil do vedenia RTVS nový riaditeľ, pán Ľuboš Machaj, ktorý vystriedal Jaroslava Rezníka. Ste spokojná s výberom?

Keď sa ma novinári pýtali na môj názor po verejnom vypočutí kandidátov, hovorila som, že pre mňa sú na jednej úrovni dvaja kandidáti, potom ešte do úvahy pripadá jeden, potom možno jeden-dvaja ďalší. Tí dvaja boli Ľuboš Machaj a Tibor Búza, veľmi pekný projekt mal aj pán Ivan Golian, aj keď pri verejnom vypočutí bol už váhavejší. Nebála som sa, že by sme nenašli dobrého riaditeľa, problém bol v tom, aby sme sa dohodli.

Ste svedkami toho, že pri množstve nominácií sa v koalícii ťažko hľadá prienik. Žiaľ, u pána Žilinku ho kolegovia našli. Pri RTVS najsilnejší klub OĽaNO povedal, že podporujú pána Machaja, ja som teda povedala, že v poriadku. I keď by som si vedela predstaviť aj Tibora Búzu.

Pán Machaj si za šéfku spravodajstva zvolil pani Máriu Hlucháňovú. S ňou ste sa zrejme mohli stretnúť v novinárskej brandži, ale aj na komunikačnom oddelení KDH. Je to dobrý výber vzhľadom na to, ako bol za obsadzovanie funkcií v spravodajstve hovorcami politikov kritizovaný Jaroslav Rezník?

Na prvý pohľad to naozaj nie je najšťastnejšie, hoci ja nepochybujem, že Mária Hlucháňová – keďže ju poznám ako veľmi tvrdú novinárku – dokáže viesť redakcie. Rozumiem, že to vyvoláva otázniky, uvidíme, ako to pôjde. Pri najmenšom zlyhaní budeme prví, kto bude apelovať na to, aby došlo k náprave.

Nespochybňujem osobnú integritu pani Hlucháňovej ani si nemyslím, že je práca pre politickú stranu hriech či niečo zlé. Len sa pýtam, či by sme nemali mať rovnaké pravidlá pre všetkých, ak sme v minulosti niečo kritizovali na Vahramovi Chuguryanovi.

Rovnaké reakcie budú, keď dôjde k zlyhaniu. Verte, že tu nebude nikto nikoho protežovať.

Pred pár dňami sme mali možnosť sledovať príbeh vozíčkarky, ktorú Železničná spoločnosť posadila do kupé, ktoré využívali ako sklad. Je to len vypuklá ukážka prístupu železničného dopravcu k hendikepovaným. Je podľa vás napríklad normálne, že musia svoj zámer cestovať vo vlaku nahlasovať aj dva dni dopredu?

Nie, nie je to normálne. Riešili sme to aj v Európskom parlamente pri nariadení, ktoré bude platiť aj na Slovensku už od budúceho roka. Tam sme sa snažili všetky tieto lehoty a podmienky upraviť tak, aby zodpovedali 21. storočiu a neboli takéto dehonestujúce. Hoci nie je ideálne ani nariadenie, ktoré príde.

Preto som oslovila aj ministerstvo a koncom mesiaca máme stretnutie so železnicami, aby sme si povedali, akým spôsobom vieme ísť nad rámec nariadenia, aby sa takéto situácie už neopakovali. No nebude to zo dňa na deň. Naše nástupištia a vlaky sú v stave, v akom sú. Treba veľa investovať aj preškoliť ľudí. Niekedy je to len o tom, že zamestnanci železníc nevedia, ako majú komunikovať či postarať sa o ľudí so zdravotným postihnutím.

Nie je to pre ľudí s hendikepom už frustrujúce?

Aj im musíme vravieť, že majú práva, a keď sú porušené, musia sa ozvať. Už pred týmto prípadom som si robila prieskum, ako vyzerá cestovanie na železnici. Lebo som mala informácie, že sa stáva, že cestujúci so zdravotným postihnutím si síce objedná lístok dva dni dopredu, ale nakoniec mu aj tak cestu na poslednú chvíľu zrušia s vysvetlením, že nemajú vhodný vagón. Prišlo mi len veľmi málo odpovedí, čo si vysvetľujem aj tým, že ľudia so zdravotným postihnutím sú naozaj už často znechutení alebo sa boja a ozvať sa nechcú.

Nechcem zhadzovať vašu prácu, ale nemáte po dvoch rokoch vo vláde, keď si prečítate o takomto prípade, pocit, že ste toho spravili veľmi málo?

Preto sa mi zdá, že je neprípustné hazardovať s pádom vlády a tým, že niektoré veci nedokončíme. Lebo niečo sa aj podarilo. Spomeniem ostatný zákon o paliatívnej starostlivosti. Išlo o tému, ktorá bola dlho odsúvaná, pritom aj umierajúci a ich rodina majú právo na dôstojné podmienky.

Mrzí ma, že zákon nepodporili kolegovia z SaS okrem Michala Luciaka a Jána Benčíka. Údajne im prekážalo to, že si zomierajúci bude môcť zavolať duchovnú službu, čo mi pripadá absurdné. No keď zákon prešiel, mala som aj slzy v očiach. Lebo sa nemôžeme tváriť, že téma smrti a umierania sa nás netýka. Týka sa každého z nás.