Kde sú západní lídri?

Autor je profesor európskych štúdií na Oxfordskej univerzite

Rusko-ukrajinská vojna speje k pretekom medzi slabnúcou politickou vôľou západných demokracií a zhoršujúcimi sa vojenskými možnosťami diktatúry Vladimira Putina. Tieto preteky budú maratón, nie šprint. Udržanie politickej vôle si vyžaduje prezieravé líderstvo, ktoré väčšine demokracií chýba. Vyžaduje si aj uznanie faktu, že aj naše vlastné krajiny sú v istom dôležitom zmysle vo vojne, a zodpovedajúcu dlhodobú politiku.

Je to však to, čo počujete, keď zapnete televízor v Spojených štátoch (kde som teraz ja), Nemecku, Taliansku, Británii alebo vo Francúzsku? Je to hlavná téma v Konzervatívnej strane, ktorá sa má rozhodnúť, kto bude budúcim britským premiérom, alebo pred talianskymi voľbami, ktoré sa budú konať 25. septembra, alebo predvolebnou témou v USA, kde sa bude voliť do kongresu 8. novembra? Nie, nie a nie. „Sme vo vojne,“ počul som nedávno niekoho povedať v rádiu, ale bol to energetický analytik, nie politik.

Verí, že čas je na jeho strane

Skutočnosť, že sa ukrajinské sily pripravujú na veľkú protiofenzívu s cieľom znovu dobyť strategicky dôležité mesto Cherson, ukazuje, čo môže dosiahnuť kombinácia západných zbraní a ukrajinskej odvahy. Viacero raketových systémov dlhého doletu HIMARS dodaných USA umožnilo Ukrajincom zasiahnuť sklady munície, mosty a veliteľské stanovištia ďaleko za ruskými líniami. Ruské sily z Donbasu sa pripravujú na obranu pred očakávanou ofenzívou, čím sa ruský postup na východe ešte viac spomalí. Richard Moore, šéf britskej tajnej spravodajskej služby (MI6), nedávno poznamenal, že Rusku môže na Ukrajine „dochádzať dych“ pre nedostatok materiálu a primerane vycvičených vojakov. Ukrajina má teda veľkú šancu vyhrať túto jeseň dôležitú bitku, ale k víťazstvu vo vojne má ešte ďaleko.

Vo svojej kampani proti Ukrajine, ale aj Západu sa Putin spolieha na dvoch tradičných vojnových spojencov Ruska, ktorými sú poľný maršal Čas a generál Zima. Ruský líder využíva ako zbraň energiu a znižuje tok plynu cez plynovod Nordstream 1, takže Nemecko nemôže úplne doplniť svoje zásoby skôr, ako sa ochladí. Potom bude mať možnosť plyn vypnúť úplne, čím uvrhne Nemecko a ďalšie závislé európske krajiny do zúfalého chladu. Vysoké ceny energií v dôsledku vojny naďalej zvyšujú infláciu na Západe, pričom držia Putinovu vojnovú mašinériu poháňanú miliardami eur, ktoré Nemecko a iné krajiny platia za ruský plyn a ropu. Hoci niekoľko lodí s obilím v týchto dňoch opúšťa Odesu, ruská blokáda ukrajinských prístavov spôsobila krízu cien potravín v častiach Blízkeho východu a Afriky, čo má za následok veľkú ľudskú biedu a potenciálne aj vlny utečencov a politický chaos. Aj to sú Putinovi priatelia. Ešte lepšie preňho je, že globálny juh z toho prinajmenšom rovnako ako Rusko obviňuje Západ.

Putinova kultúrna a politická analýza Západu ho vedie k presvedčeniu, že čas je na jeho strane. Západ je podľa neho dekadentný, oslabený multikulturalizmom, imigráciou, postnacionalizmom EÚ, LGBTQ+, genderizmom, ateizmom, pacifizmom a demokraciou. Preto sa nič nevyrovná mäsožravým, bojovým veľmociam, ktoré stále lipnú na starej trojici Boh, rodina a národ.

Najdôležitejšie sú kongresové voľby

Na Západe sú ľudia, ktorí s ním súhlasia a zvnútra rozvracajú západnú a európsku jednotu. Stačí si prečítať nedávny škandalózny prejav Viktora Orbána pred etnickým maďarským publikom v Rumunsku, v ktorom trval na tom, aby sa Maďari nestali „miešancami“, rozsiahlo kritizoval západnú politiku voči Ukrajine a uzavrel ho s tým, že „Maďarsko potrebuje uzavrieť novú dohodu s Rusmi“.

Hoci je strana Fratelli d’Italia, ktorá pravdepodobne budúci mesiac vyjde z talianskych volieb ako víťaz, nepriamym nástupcom neofašistickej strany založenej v roku 1946, prinajmenšom podporuje západný postoj k vojne na Ukrajine. Ale lídri pravdepodobných koaličných partnerov Bratov Talianska Matteo Salvini z Ligy a Silvio Berlusconi z Forza Italia majú proputinovskú minulosť a nemožno sa u nich spoliehať na to, že budú pevne stáť na strane Ukrajiny, ako to urobil súčasný taliansky premiér Mario Draghi. V Nemecku takmer polovica opýtaných v nedávnom prieskume verejnej mienky (47 percent) uviedla, že Ukrajina by sa mala vzdať svojich východných území výmenou za „mier“. Európske hlasy vyzývajúce Ukrajinu, aby sa „zmierila“ so stratou území, budú s pokračovaním vojny čoraz hlasnejšie. (Nedávno sa k nim pripojil aj bývalý líder britských labouristov Jeremy Corbyn, i keď jeho názor neovplyvní silný konsenzus oboch veľkých britských strán v otázke podpory pre Ukrajinu.)

Najdôležitejšie sú však kongresové voľby v USA. Ak na základe volebných úspechov svojich priaznivcov Donald Trump ohlási svoju prezidentskú kandidatúru, mohlo by to znamenať veľké problémy pre zriedkavý konsenzus oboch politických strán vo veci rozsiahlej ekonomickej a vojenskej podpory pre Ukrajinu. Trump, ktorý je notoricky neochotný kritizovať Putina, svojim priaznivcom povedal, že „demokrati posielajú na Ukrajinu ďalších 40 miliárd dolárov, aj keď americkí rodičia majú problém čo i len nakŕmiť svoje deti“.

Ak dokážeme udržať kurz

Čo by bolo treba na to, aby sa dokázalo, že sa ruský líder vo veci vnútornej slabosti západných demokracií mýli? Veľa vecí. Dve najväčšie armády v Európe zostanú na bojiskách ešte mesiace a pravdepodobne aj roky. Ani jedna strana sa nevzdáva, ani jedna nemá pred sebou jasnú cestu k víťazstvu. Všetky súčasné mierové scenáre sú nereálne. Keď nevidieť možnosť, ako sa niečo skončí, je nepravdepodobné, že sa to čoskoro skončí.

Udržať ukrajinský odpor a umožniť ukrajinskej armáde získať späť stratené územie si vyžaduje dodávky zbraní v rozsahu, ktorý je veľký aj pre americký vojensko-priemyselný komplex. USA už údajne poslali tretinu všetkých svojich zásob protitankových rakiet Javelin. Podľa bývalého zástupcu guvernéra Národnej banky Ukrajiny Kyjiv potrebuje päť miliárd dolárov mesačne na makroekonomickú podporu, len aby zabezpečil, že tamojšia ekonomika neskolabuje – to je takmer dvojnásobok toho, čo v súčasnosti dostáva. A to ešte nejde o povojnovú rekonštrukciu, ktorá môže stáť až bilión dolárov.

Ak dokážeme udržať kurz, potom bude poľný maršal Čas na našej strane. Putinove zásoby jeho najmodernejších zbraní a najlepšie vycvičených vojakov sa už vyčerpali. Pokračujte v tlaku a, ako hovoria vojenskí experti, on sa vráti k 40-ročným tankom a naverbuje neskúsených brancov. Západné sankcie zasahujú do hi-tech oblastí ruskej ekonomiky, ktoré sú nevyhnutné pre zásobovanie. Mohol by Putin stratu kvalifikovaných vojakov kompenzovať všeobecnou mobilizáciou? Príde mu Čína na pomoc s dodávkami moderných zbraní? Môže vojnu ešte viac eskalovať? Tieto otázky si, samozrejme, treba klásť, ale to nijako nezmenšuje to, ako naňho môžeme tlačiť.

V demokraciách musia lídri tento druh rozsiahleho strategického záväzku odôvodniť a vysvetliť voličom, pretože tí ho inak z dlhodobého hľadiska nepodporia. Tým by sme dali Putinovi za pravdu v jeho diagnóze slabosti demokracie. Príkladom takého líderstva, aké potrebujeme, je estónska premiérka Kaja Kallasová, no Estónci už vedia o Rusku priveľa. Momentálne, žiaľ, nevidím žiadneho lídra významnej západnej demokracie, ktorý by urobil to isté, hádam okrem Maria Draghiho, no ten práve odchádza.