V koalícii sa objavil nápad vyriešiť krízu opozičnou zmluvou. SaS to vylúčila

Pri práve prebiehajúcej vládnej kríze sa posledné dni profilovali dva scenáre: buď OĽaNO akceptuje podmienku SaS na odchod predsedu Obyčajných ľudí Igora Matoviča z postu ministra financií, alebo čaká Slovensko od septembra menšinová vláda s podporou poslancov zvolených na kandidátke Kotlebovej ĽSNS.

O tom, že sú v koalícii presvedčení, že možností je viac, vypovedá rozhovor poslankyne Za ľudí Jany Žitňanskej pre Denník N. Tá v ňom okrem dohody medzi Sulíkom a Matovičom na pokračovaní štvorkoalície spomenula variant takzvanej opozičnej zmluvy.

SaS vo svojej reakcii tento nápad jednoznačne odmietla a vyzvala najmenšiu vládnu stranu Za ľudí, aby sa sústredila na otázku, kto naozaj škodí krajine.

Opozičná zmluva s SaS

Jana Žitňanská bola predsedníčkou poslaneckého klubu Za ľudí predtým, ako sa rozpadol. Z tejto pozície, ale aj potom sa zúčastňovala aj koaličných rád. „Opozičnú zmluvu“ SaS a zvyšku koalície spomenula ako jednu z možností usporiadania vzťahov medzi súčasnými vládnymi stranami, samozrejme spolu s pokračovaním štvorkoalície.

Ako povedala, jej parametre a obsah by sa museli prerokovať, ale z kontextu vyplýva, že by išlo o dohodu, ako by SaS z opozície podporovala niektoré vládne zákony. A zrejme aj držala vládu pri hlasovaniach o nedôvere jednotlivým ministrom či celému kabinetu.

„Keď nevieme fungovať ako štvorkoalícia  – možno s nejakými personálnymi zmenami – tak sa potom rozprávajme o tom, či nevieme fungovať na báze nejakej opozičnej zmluvy. Nemyslím si, že je dnes jediná možnosť, že tu bude menšinová vláda s podporou fašistov,“ povedala.

„Vždy sa pozerám na to, čo je v záujme krajiny. A podľa mňa je v záujme krajiny, aby štyri strany súčasnej vládnej koalície spolu v nejakej podobe vládli. Ale samozrejme, obsah a komunikácia sa musia zmeniť.“

Neskôr na svojom profile na Instagrame napísala, že s nápadom na opozičnú zmluvu ako prvý prišiel jej stranícky kolega Juraj Šeliga.

Termín opozičná zmluva je spojený s českou politikou. V roku 1998 ju uzatvorili hneď po voľbách dve najsilnejšie strany: Česká strana sociálnodemokratická (ČSSD) Miloša Zemana a Občiansko-demokratická strana (ODS) Václava Klausa. Voľby vyhrali sociálni demokrati s 32 percentami hlasov, ODS získala vyše 27 percent.

Obe strany mali teoretickú možnosť vytvoriť väčšinovú vládu s dvoma menšími stredopravými stranami, ľudovcami a Úniou slobody. ČSSD by s menšími stranami mala v parlamente väčšinu 113 z 200 poslancov, ODS tesnejšiu väčšinu 102 z 200 poslancov. No neprijateľnosť predsedu ČSSD a dnešného prezidenta Miloša Zemana pre politikov ľudovcov a Únie slobody a spory medzi pravicovými politikmi (Únia slobody sa odštiepila od ODS) vzniku takýchto „prirodzených“ vlád zamedzili.

Na začiatku júla 1998 politici ČSSD a ODS, tradiční rivali českej politiky 90. rokov, prekvapili oznámením o vzniku „Zmluvy o vytvorení stabilného politického prostredia v Českej republike“, pre ktorú sa zaužíval pojem „opozičná zmluva“. Dohoda umožnila vznik menšinovej vlády ČSSD, ktorú ODS v parlamente tolerovala.

Miloš Zeman sa stal premiérom a Klaus predsedom Poslaneckej snemovne, dolnej komory českého parlamentu.

Video: Reportáž o opozičnej zmluve z roku 1998

SaS nápad vylúčila

Žitňanská pod „opozičnou zmluvou“ zjavne vidí koncept, v ktorom opozičná strana na základe spísaných pravidiel toleruje vládu. Český príklad z prelomu storočí je spojený aj s mnohými kontroverziami. Po prvé, sami aktéri do poslednej chvíle spoluprácu dvoch najväčších strán vylučovali – aby vzápätí otočili.

„Kategoricky vyhlasujem, že špekulácie o tom, že ODS bude po voľbách tolerovať menšinovú vládu sociálnej demokracie, sú neopodstatnené a nezmyselné,“ vravel napríklad Václav Klaus mesiac pred tým, ako zmluvu o tolerancii menšinovej vlády sociálnej demokracie uzatvoril.

Česká opozičná zmluva však napokon obom veľkým stranám garantovala rozdelenie funkcií v dozorných radách štátnych podnikov a obsahovala aj dohodu o zmene volebných pravidiel, ktorá mala posilniť pozíciu väčších strán, teda ČSSD a ODS, na úkor menších.

Z pohľadu nastavenia tolerovania menšinovej vlády bol podstatný bod VI. českej opozičnej zmluvy, ktorý hovoril, že ODS nemôže vyvolať hlasovanie o nedôvere vláde ani podporiť takýto návrh inej strany, ak by sa v poslaneckej snemovni objavil.

Zmluva v Česku vyvolala protesty obyvateľov, keďže časť voličov ju vnímala ako volebný podvod. Kritizoval ju aj vtedajší prezident Václav Havel, no Zemanovmu kabinetu sa aj tak podarilo dovládnuť do riadneho termínu volieb v júni 2002.

OĽaNO nápad opozičnej zmluvy na Slovensku v roku 2022 komentovalo veľmi opatrne. Hovorkyňa premiéra Eduard Hegera (OĽaNO) odpísala, že prioritou predsedu vlády je zachovanie štvorkoalície. „Iné scenáre momentálne nebude komentovať,“ konštatovala Ľubica Janíková.

Podobne reagoval aj šéf klubu OĽaNO Michal Šipoš. „Hnutie OĽaNO nikoho z vlády nevyhadzuje a nikomu nedáva nemiestne ultimáta. Sústredíme sa na prácu a plnenie programu. Špekulovať o ďalších scenároch vývoja, pokiaľ by koaličný partner naozaj naplnil vyhrážky a zbavil sa vládnej zodpovednosti, v tomto momente nebudeme.“

Strana SaS akúkoľvek formu opozičnej zmluvy vylúčila. „Je na zamyslenie, prečo poslanci Za ľudí vidia radšej alternatívu s Igorom Matovičom, extrémistami a bez SaS, ako štvorkoalíciu bez človeka, ktorý škodí našej krajine,“ reagoval predseda strany a minister hospodárstva Richard Sulík.

„Bol to práve Igor Matovič, ktorý prelomil veto prezidentky spolu s fašistami napriek vôli SaS a Za ľudí. Ak chcú kolegovia vládnuť s takýmto politikom, majú možnosť uzatvoriť opozičnú zmluvu aj s ĽSNS, Republikou či Smerom.“

Žitňanská aj Šeliga zo Za ľudí v skutočnosti odmietli aj vládu, ktorá by sa opierala o poslancov zvolených na kandidátke ĽSNS.

Podobne odpovedal aj podpredseda SaS a minister školstva Branislav Gröhling, ktorý je členom straníckeho vyjednávacieho tímu pre koaličné rokovania. „Vylučujeme preto možnosť akejkoľvek opozičnej zmluvy medzi SaS a zvyškom koalície. Nevidíme najmenší dôvod na takýto nečitateľný a voličom nič nehovoriaci krok.“

Strana SaS vyzvala politikov zo Za ľudí, aby sa nebáli „konečne na rovinu povedať, kto škodí tejto krajine, a neotáčali celý problém len do osobnej roviny“. Podľa SaS nejde o spor Sulík – Matovič, ale „o spor slušného demokratického Slovenska verzus Igor Matovič“.

Ďalší odmietli menšinovú vládu

Variant menšinovej vlády s prípadnou podporou trojice poslancov okolo Tomáša Tarabu, ktorý by ešte minulý týždeň dával teoretickú nádej na tesnú parlamentnú väčšinu, je v tejto chvíli čoraz nereálnejší. Postupne ho verejne odmieta čoraz viac poslancov zvnútra koalície.

Začalo sa to odchodom Juraja Krúpu z klubu OĽaNO, ktorý tento krok zdôvodnil práve úvahami o vláde podporovanej odídencami z klubu ĽSNS. „Čo ma úplne zložilo, bolo vyjadrenie, že menšinová vláda je reálna a že sa vo vedení zvyšných troch koaličných strán o tom rokovalo,“ vysvetlil. „Vlastne to znamená, že sa rokovalo práve s týmito indivíduami, ktoré celý čas podkopávali legitimitu tejto vlády.“

Cez víkend vládu podporovanú tarabovcami odmietol aj poslanec Juraj Šeliga (Za ľudí). „Žiadna normálna proeurópska a demokratická vláda nemôže visieť na šnúrkach od ľudí, ktorí urážajú a ťahajú do politického súboja deti, konšpirujú, spochybňujú našu zahraničnú politiku, vojnu na Ukrajine, covid alebo členstvo v EÚ,“ napísal na Facebooku.

Účasť v takejto vláde v rozhovore pre Denník N vylúčila aj jeho stranícka kolegyňa Jana Žitňanská. „Nebudem súčasťou niečoho, kde sa bude poškuľovať po spolupráci s fašistami či odídencami od fašistov,“ povedala.

„Každý sa mohol rozhodnúť, či ide alebo nejde kandidovať, a za koho. Títo ľudia sa rozhodli, že pôjdu na kandidátku ĽSNS. To je fakt. A pre mňa tento fakt stačí na to, aby som mohla povedať, že sú to ľudia, o ktorých môžem povedať, že s nimi nechcem sedieť v jednej vláde.“

Vo štvrtok v rozhovore pre Refresher alternatívu s tarabovcami odmietol aj Kristián Čekovský z klubu OĽaNO. „Mám určité hranice, ktoré ak by sa prekročili, tak nebudem môcť ďalej fungovať v hnutí OĽaNO. Jednou z nich je spolupráca s fašistami,“ povedal.

„Pre mňa je fašista každý, kto prišiel do parlamentu na kandidátke ĽSNS a tým súhlasil s jej ideológiou, programom a zároveň jej pomohol dosiahnuť lepší volebný výsledok. Odmietam akékoľvek úvahy o menšinovej vláde s podporou ĽSNS a jej odídencov.“