Denník N

Sérotonín depresiu nerieši, antidepresíva však stále fungujú, hovorí psychiater

Psychiater Michal Patarák. Foto - archív M. P.
Psychiater Michal Patarák. Foto – archív M. P.

V psychiatrii spravila minulý mesiac rozruch veľká metaanalýza, ktorú uverejnil odborný časopis Molecular Psychiatry.

Jej autori z University College London porovnali výsledky z množstva štúdií, ktoré zisťovali, ako hladiny sérotonínu (podieľa sa na prenose informácií medzi nervovými bunkami) vplývajú na vznik a liečbu depresie.

Vplyv tohto neurotransmitera, ktorý sa hovorovo označuje za „hormón šťastia“, bol však len zanedbateľný alebo žiadny.

Predstava, že za depresiu môže nedostatok hormonálneho šťastia, sa tak rozsypala. Znamená to, že nevieme, čo spúšťa depresiu, a roky ju liečime nesprávne? Spýtali sme sa Michala Pataráka, prezidenta Slovenskej psychiatrickej spoločnosti a prednostu II. psychiatrickej kliniky Slovenskej zdravotníckej univerzity v Banskej Bystrici.

V rozhovore sa dočítate aj:

  • či fungujú sérotonínové antidepresíva, keď nefunguje sérotonín;
  • prečo treba čakať tri týždne, kým začnú antidepresíva zaberať;
  • či metafora, že „sérotonín je hormón šťastia“, ľuďom s depresiou pomáha alebo škodí;
  • ako vieme liečiť depresiu, keď jej nerozumieme;
  • ako sa nám (ne)darí bojovať so stigmou, ktorá sa spája s psychickými problémami.

Pochovala nová štúdia teóriu, že depresiu spúšťa narušená chemická rovnováha v mozgu?

Ja túto teóriu už dlhšie považujem sa diskvalifikovanú a spomenutá štúdia mi do tohto konceptu iba zapadá. Ak hovoríme o chemickej nerovnováhe, tak to myslíme skôr metaforicky, a pri rozhovore s niektorými pacientmi sa to aj ako metafora používa. Oni často už prichádzajú s tým, že im chýba sérotonín. Keď sa ich spýtam, ako to vedia, tak väčšinou opakujú rovnicu, ktorá im znie logicky – sérotonín je hormón šťastia a depresiu mám preto, lebo ho mám nedostatok. Deficit sérotonínu ako príčina depresie je dlhodobo prítomná spoločensko-vedecká dogma, ale s depresiou to ani zďaleka nie je také jednoduché.

Pomáha takáto zjednodušená metafora ľuďom s depresiou, ktorí sa odhodlávajú vyhľadať pomoc, alebo im, naopak, škodí?

Poznám veľa pacientov, ktorým pomáha. Často majú pocit, že nemajú dôvod byť nešťastní, ale napriek tomu sú a nevedia si vysvetliť, čo sa s nimi deje. Prípadne si hovoria, že v živote zlyhali, lebo depresiu akosi považujú za prejav svojej slabosti. To sú autostigmatizujúce myšlienky, ktoré sú, bohužiaľ, stále veľmi časté. Takýchto ľudí zvykne chemický model depresie a analógia s bežnou medicínou upokojovať. Keď majú ľudia s cukrovkou problém s inzulínom, dajú si tabletku. Keď majú oni chemický výpadok v centrálnom nervovom systéme, rovnako im pomôže tabletka.

A pomôže im?

Treba povedať, že veľmi často naozaj áno. Veď na to sú tu psychiatri a antidepresíva. Nepomôžu však preto, že by to bolo placebo, ale preto, lebo majú taký typ depresie, na ktorý práve pomôcť môžu. Ale sú aj pacienti,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Človek

Duševné zdravie

Rozhovory

Veda, Zdravie

Teraz najčítanejšie