Manžel bol veľvyslanec v USA a ja som doma chľastala. Dnes už viem, že sa viac nenapijem, vraví Martina Vondrová
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Dobrý deň, som Martina Vondrová a som liečená alkoholička, predstavuje sa ľuďom žena, ktorá pred devätnástimi rokmi prestala piť alkohol.
Psychoterapeutka v hospici v českých Litoměřiciach a manželka europoslanca Alexandra Vondru o sebe hovorí, že svojim trom deťom zničila detstvo.
Dcéru Annu jej alkoholizmus ovplyvnil natoľko, že sama dnes pracuje ako adiktologička. Zo závislosti pomáha ženám na oddelení, kde z alkoholového pekla pred devätnástimi rokmi pomohli aj jej matke.
Český Deník N sa stretol s každou ženou zvlášť. Martina Vondrová opísala, čo ju k závislosti viedlo a aká bolestivá bola cesta späť do života, a Anna na udalosti nazerá z perspektívy dcéry, ktorá v rodine alkoholičky vyrastala.
Na čo sa v rozhovore okrem iného pýtame:
- v akej rodine Martina Vondrová vyrastala;
- čo ju doviedlo až do situácie, keď sa pre závislosť od alkoholu chcela zabiť;
- ako veľmi si je istá, že sa k alkoholu nevráti;
- nakoľko jej pitie ovplyvnilo deti a manžela;
- ako vníma, že jej dcéra dnes pomáha alkoholičkám dostať sa zo závislosti od alkoholu;
- či sa deťom ospravedlnila za to, že im pokazila detstvo;
- čo by poradila alkoholičkám, ktoré zatiaľ o odbornú pomoc nepožiadali.
Kedy ste začali piť?
Medzi prvým a druhým dieťaťom som začala piť denne – a to tak, že mi to už začalo robiť problémy. Alkoholizmus si človeka nájde a počká si naňho.
To znie zlovestne.
V zmysle pravdepodobného návyku som vlastne začala piť pri úplne prvom napití.
Čo to znamená?
Vyrastala som v rodine, kde bol alkohol úplne bežnou potravinou. Bez ohľadu na vzdelanie. Matka bola učiteľka, otec zverolekár. Ja som dieťa normalizácie a to ma veľmi silno formovalo.
Alkohol bol legitímny únik, bol všadeprítomný. Vyrastala som vo svete, kde piť bolo normálne. Pilo sa z revolty. Celý týždeň všetci súhlasne pracovali pre blaho štátu a cez víkend nesúhlasne pili. Rozprávali sa politické vtipy. A všetci potom so zvyškovým alkoholom zas odchádzali z víkendov do svojich domovov.
Katarzia na konci každého týždňa.
Presne tak. Týždeň čo týždeň. Alkoholom sa riešili všetky vzťahové nezhody, alkohol sprevádzal všetky tradičné sviatky. Keď som bola na základnej škole a išla som za mamou do zborovne, sedeli tam pani učiteľky, opravovali zošity a pred sebou mali každá pohár vína.
Dačického pohár v horčicovom pohári?
Jasné, Pražský výběr a podobne. Nechcem to tým zvádzať na tú dobu, ale ono to tak bolo. Keď je niečo naprd, nalejeme si… Moja matka sa tešila, ako so svojou sestrou prídu na chalupu a tam sa jednoducho obe zotnú.
Moja matka, hoci sa jej podarilo zomrieť v štyridsiatke a ja som v tom čase mala dvanásť, mala, myslím, silne našliapnuté k alkoholizmu. Pamätám si u nej tie prázdne fľaše v skrini. Môj otec bol regulárny alkoholik.
Jeho povesť, ako zaobchádzal s
