K poslednému eko-statusu prezidentky
Zuzana Čaputová aj v prípade nápravy situácie klimatickej krízy a krízy biodiverzity do verejnej diskusie opäť priniesla kolektívnu zodpovednosť napriek tomu, že táto zodpovednosť je veľmi rôznorodá.
Autor je výskumník pražského Ústavu medzinárodných vzťahov,
učí na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského
Prezidentka Zuzana Čaputová vydala status ku Dňu ekologického dlhu. Vzhľadom na jej funkciu je dôležité sa bližšie pozrieť na problematické formulácie, ktoré v ňom použila. Hneď v prvej vete napísala, že k dnešnému dňu ľudstvo spotrebovalo všetky zdroje, ktoré planéta dokáže za rok obnoviť. Ťažko možno odporovať tomuto empiricky korektnému tvrdeniu. Platí, že ľudstvo tieto zdroje naozaj spotrebovalo.
Použitím pojmu „ľudstvo“ však Čaputová ignoruje ľudskú rôznorodosť a to, ako rôzne ľudské skupiny do odlišnej miery spotrebúvajú zdroje planéty. Prezidentka Čaputová jednoducho implicitne pripisuje rovnakú zodpovednosť všetkým, hoci je dnes empiricky preukázané, že ľudia na svete nespotrebúvajú rovnaké množstvo zdrojov.