Študentka o živote s ADHD: Až keď som začala brať lieky, pochopila som, v čom bol vlastne problém
So skratkou ADHD sa často spája predstava neposedného chlapčeka s „papierom“ na ospravedlnenie neposlušnosti. V skutočnosti však ide o pomerne rozšírenú poruchu pozornosti spojenú s hyperaktivitou, ktorú u seba v poslednom čase objavujú aj dospelí.
Diagnóza im potom často prinesie úľavu a pomôže pochopiť ich doterajšie problémy tiahnuce sa často od detstva – nesústredenosť či roztržitosť ústiacu do frustrácie, niekedy aj depresie či závislosti.
Dvadsaťtriročná Alena Spálenská prišla na to, že má ADHD, len pred dvoma rokmi, keď sa učila na štátnice zo žurnalistiky. Napovedal jej TikTok, keď jej začal ponúkať množstvo videí o tejto poruche, v ktorých sa až podozrivo spoznávala. Teraz študuje psychológiu a na sociálnych sieťach šíri osvetu o ADHD.
Na svojom instagramovom profile Můj ADHD mozek spomínate, že ADHD nie je len nepozornosť, ale napríklad aj zosilnené emócie, impulzívne nakupovanie alebo problémy so spaním. Čo teda ľudia s ADHD prežívajú?
Ich mozog funguje úplne inak, čo sa prejavuje vo všetkých oblastiach života. Pozornosť je v ňom pokazená a nefunguje automaticky, ale manuálne. Je to, ako keď človek číta knihu a na konci stránky si uvedomí, že ju vôbec nevnímal. Akurát to tak má prakticky so všetkými činnosťami a dá sa to zlomiť len s veľkým vynaložením vôle. Je to veľmi vyčerpávajúce.
Ako typický príklad mi napadá, že ľudia s ADHD skáču druhým do reči, čo si možno vysvetliť ako nevychovanosť. Ale pravý dôvod je, že mozog sám skáče z témy na tému a myseľ mu nekontrolovateľne odpláva inam. To sa deje stále.
Keď chcem počas rozhovoru poznamenať niečo, čo mi práve napadlo, mám tri možnosti: buď skočiť do reči a mať to z krku, počkať, až druhý dohovorí, a zmieriť sa s tým, že medzitým vec zabudnem, alebo si svoju poznámku opakovať v hlave a nepočúvať druhého. Takže skočiť do reči je, bohužiaľ, vo výsledku najefektívnejší spôsob komunikácie.
Podľa rôznych ľudových teórií prejavy hyperaktivity súvisia s jedením sladkého, výskumy to však nepotvrdili. Aké sú vaše skúsenosti s cukrom?
Deti sú možno na cukre rozjarenejšie. Mne však funguje ako palivo na lepšie sústredenie. Ľudia s ADHD majú všeobecne tendenciu častejšie maškrtiť a odbiehať do chladničky, a preto sú oveľa častejšie obézni. To isté platí pri kofeíne a napríklad aj pervitíne. Majú
