Kupovali si veľké chladničky, aby nakúpili na mesiac, kým výplaty stratili hodnotu. Latinskú Ameriku má z chudoby vytiahnuť ľavicová vlna
Seriál o Latinskej Amerike: každodennom živote v jednotlivých krajinách, starostiach a radostiach jej obyvateľov, ale aj o politike, kultúre, umení, dobrom jedle a zábave.
Opýtala som sa Davida z Kolumbie, či je niečo, čo by bolo typické pre všetky krajiny Latinskej Ameriky.
„Mestská doprava,“ zaznela okamžite odpoveď. Bez zaváhania.
„Lístky sa kupujú u vodiča. Lenže keď autobus príde a otvorí dvere, je úplne natrieskaný. Šofér ti preto zakričí, aby si nastúpila zadnými dverami. Lenže lístok si nejako kúpiť musíš,“ pokračuje. „Pošleš peniaze po ľuďoch k vodičovi, on po nich pošle otázku, kam to bude, aby ti vedel vydať.“
Keď mu ľudia pošlú odpoveď, vypočíta výdavok a pošle ho po nich. „Ešte som nepočul, že by ten výdavok niekde zmizol, že by ho niekto ukradol,“ dodal s úsmevom. To totiž v Latinskej Amerike typické nie je, že by sa nekradlo.
A ešte niečo majú najnovšie spoločné. Ľavicové vlády. Latinskou Amerikou sa teraz, podobne ako na začiatku milénia, prehnala nová ľavicová vlna. Ľudia už totiž chcú zmenu, majú všetkého po krk. Možno aj tých preplnených, neklimatizovaných autobusov.
„Život nie je nič iné ako nepretržitý sled možností prežívania.“ Gabriel García Márquez
Jedna z najnerovnejších
Autobusmi chodia v Latinskej Amerike tí menej majetní. Bohatí nimi chodiť nechcú. A rozdiel medzi týmito dvoma sociálnymi skupinami môže byť obrovský. Latinská Amerika je jedným z najnerovnejších regiónov na svete.
Potvrdzuje to gini index, ktorý meria rozloženie príjmu v spoločnosti, a aj štúdia Svetovej banky, podľa ktorej na začiatku milénia najbohatšia desatina populácie zarábala 48 percent celkového príjmu v tej ktorej krajine regiónu, zatiaľ čo desať percent najchudobnejších ľudí si rozdeľovalo 1,6 percenta celkového príjmu.
Takže ak sa povie, že Latinská Amerika je strednopríjmový región, v priemerných hodnotách je to pravda. Problém je, že bohatí zarábajú priveľa a chudobní, ktorých je skutočne veľa, primálo.
Podľa aktuálnych dát Hospodárskej komisie OSN pre Latinskú Ameriku a Karibik z minulého roku žilo v chudobe 32 percent populácie, čo je viac ako 200 miliónov ľudí.
V extrémnej chudobe takmer 14 percent obyvateľstva, teda 86 miliónov ľudí.
Príčin súčasnej socio-ekonomickej nerovnosti je viacero. Tie pôvodné
