Bukovina je na Ukrajine, jej centrum sa bráni ruským nájazdom a nechce zmiznúť z kultúrnej mapy sveta
Bukovina sa stala v roku 1775 po ústupe Turkov ako najvýchodnejšia časť súčasťou habsburskej monarchie. Za cisára Jozefa II. sa v Bukovine udomácňujú Nemci a súčasťou nemeckej bukovinskej kultúry sa stávajú aj Židia. Tí sa po prvej svetovej vojne stali na gymnáziu a univerzite v meste Černivci nositeľmi modernej nemeckej kultúry. Platilo to pre generáciu Paula Celana, narodenú okolo roku 1920, pre Paula Gonga, Immanuela Weissglasa, Ilanu Shmueliovú, Ruth Kraftovú, ale aj pre staršie generácie Karla Emila Franzosa, Isaaca Schreyera, Rose Ausländerovej či Alfreda Margula-Sperbera. Sami sa zväčša až do druhej svetovej vojny pokladali za súčasť nemeckej kultúry. Po roku 1945 kultúra Bukoviny prvej polovice 20. storočia zanikla. Oživila ju až od 80. rokov 20. storočia literárna archeológia bukovinskej židovskej kultúry.
Dejiny 20. storočia vytvárali na Bukovine zlomy, trhliny a diskontinuity. Černivci boli v 20. storočí súčasťou rakúsko-uhorskej monarchie a Rumunského kráľovstva, po druhej svetovej vojne bola Bukovina rozdelená medzi Rumunsko a Sovietsky zväz. Dnes je severná časť Bukoviny súčasťou Ukrajiny, južná Rumunska. Od roku 1991 sú Černivci súčasťou Ukrajiny a správnym centrom Bukoviny na hraniciach s Rumunskom. Sú ako všetky mestá východnej a južnej Ukrajiny objektom ruského imperiálneho záujmu a bránia sa ako všetky ukrajinské mestá ničivým nájazdom ruskej armády. Chcú sa vyhnúť osudu
