Žilinka nezakročí proti kotlebovcom, ĽSNS už podľa neho nemá výtlak a neohrozuje demokraciu

Generálny prokurátor Maroš Žilinka nepodá žalobu na rozpustenie strany ĽSNS. Neurobí to ani po odsúdení Mariana Kotlebu v apríli tohto roku za extrémizmus. Za rozdávanie šekov s neonacistickou symbolikou v hodnote 1488 eur odsúdil Najvyšší súd Kotlebu na podmienku.

Kotleba rozdával šeky ešte ako banskobystrický župan, a to na výročie vzniku slovenského štátu 14. marca 2017.

Žilinka sa začal zaoberať otázkou opätovného návrhu na rozpustenie kotlebovcov práve po tomto verdikte Najvyššieho súdu. Mnohí očakávali, že to bude dôkaz, ktorý Najvyššiemu súdu chýbal pri rozhodovaní o rozpustení ĽSNS v apríli 2019.

Generálny prokurátor však teraz hovorí, že ani trest pre predsedu strany nestačí. Rozhodol sa, že žalobu na rozpustenie ĽSNS nepodá. Argumentuje aj tým, že by išlo o závažný zásah do fungovania demokratickej súťaže politických strán a hnutí.

„Rozpustenie politickej strany je v demokratických podmienkach odôvodniteľné iba v prípade, ak smeruje k ochrane samotnej podstaty demokracie,“ reagoval Žilinka na otázky, prečo sa rozhodol nepodať návrh na rozpustenie ĽSNS.

ĽSNS stráca na sile, Marian Kotleba musel po odsudzujúcom verdikte odísť z parlamentu, v prieskumoch sa strana po odštiepení Republiky drží hlboko pod piatimi percentami a prišla o väčšinu poslancov – prešli do Republiky Milana Uhríka, z jej klubu odišli aj tarabovci či primátor Rimavskej Soboty Jozef Šimko.

Naopak, okolo hranice siedmich percent sa dlhšie v prieskumoch agentúry Focus drží Republika.

Žilinka: Už nie sú hrozbou pre demokraciu

Generálny prokurátor v stanovisku argumentuje aj tým, že kotlebovci si už zmenili stanovy, „ktoré sú plne v súlade s princípmi demokratického a právneho štátu“. Nové stanovy ĽSNS podľa Žilinku „neobsahujú žiadne ciele, ktorých snahou by bolo podkopať alebo zrušiť slobodný demokratický poriadok“.

K zmenám stanov pristúpili v ĽSNS práve po apríli 2019, keď Najvyšší súd stranu nerozpustil.

Novým dôkazom proti strane mohla byť argumentácia z odsudzujúceho rozsudku nad Kotlebom, v ktorom senát Pavla Farkaša konštatuje, že v čase spáchania skutku „mala politická strana Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko vykazovať znaky neofašizmu a neonacizmu“.

Žilinka však hovorí, že musí brať do úvahy skutočnosti, ktoré nastali až po apríli 2019, teda po rozhodnutí o nerozpustení ĽSNS. Podstatné podľa generálneho prokurátora je, že Kotleba šeky s cifrou odkazujúcou na neonacizmus rozdával ešte pred svojím odsúdením.

Dozorový prokurátor Tomáš Honz, ktorý prešiel zo špeciálnej prokuratúry na generálnu, po odsúdení Kotlebu hovoril, že by bolo chybou nepodať návrh na rozpustenie ĽSNS.

Expert na extrémizmus: O rozpustení má rozhodovať Najvyšší súd

Žilinka tvrdí, že pri svojom rozhodovaní postupoval komplexne a skúmal, či je riziko ohrozenia demokracie dostatočne bezprostredné. Rovnako aj to, či je možné „pričítať ako priťažujúcu okolnosť politickému subjektu konanie a prejavy jeho predstaviteľov“. Tretím kritériom boli podľa neho prejavy a konanie strany, na základe ktorých bude jasné, že strana presadzuje model spoločnosti nezlučiteľný s ponímaním „demokratickej spoločnosti“.

Expert na extrémizmus Daniel Milo hovorí, že verejnosť by mala podrobne spoznať dôvody Žilinkovho rozhodnutia. „Zverejnené stanovisko generálnej prokuratúry vychádza z internej analýzy judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a rozhodnutia Najvyššieho súdu o zamietnutí návrhu na rozpustenie ĽSNS, bolo by však vhodné, aby generálna prokuratúra zverejnila minimálne hlavné body takejto analýzy.“

Niektoré časti stanoviska generálneho prokurátora totiž podľa Mila navodzujú dojem, akoby posudzoval dôvody na rozpustenie ĽSNS a neskúmal to, či je možné podať návrh na rozpustenie. „Rozhodovanie o takomto návrhu je v kompetencii Najvyššieho súdu, kde by bol priestor na dôkladné zváženie všetkých okolností, dôvodnosti či závažnosti hrozby, ktorú predstavuje existencia a činnosť ĽSNS pre ústavné zriadenie a demokraciu,“ vraví Milo.

Žilinka: Kotlebovcom už chýba výtlak

Žilinka v stanovisku vysvetlil, čím sa na generálnej prokuratúre v tejto súvislosti zaoberali. Do úvahy napríklad brali veľkosť strany, rozkol v nej, jej koaličný potenciál, počet poslancov v parlamente, čiže takzvaný výtlak. Aj na základe toho urobili záver: „ĽSNS nemá reálny potenciál a príležitosť zrealizovať politické zmeny ohrozujúce demokraciu, a teda nehrozí bezprostrednosť rizika pre demokraciu.“

„Na tejto skutočnosti nemôžu nič zmeniť ani verejne známe právoplatné odsúdenia predstaviteľov strany za skutky spáchané pred vyhlásením prvého rozsudku Najvyššieho súdu o zamietnutí žaloby na rozpustenie ĽSNS a právne posúdené ako ‚prečiny‘, ktoré sú pričítateľné politickej strane,“ tvrdí Žilinka. Odkazuje tým na odsúdenie Kotlebu.

Súd pritom ešte v roku 2019 odsúdil aj vtedajšieho poslanca ĽSNS Milana Mazureka za rasistické reči v rádiu. Mazurek vtedy prišiel o mandát poslanca, vo voľbách 2020 však mohol znovu kandidovať, dostal sa do parlamentu za ĽSNS a spolu s Uhríkom potom odišiel do Republiky.

Generálny prokurátor pripúšťa, že takéto rozsudky môžu vyvolať zrozumiteľné obavy, ale „nedosahujú úroveň bezprostredného ohrozenia demokracie a ústavnosti“.

ĽSNS a jej aktivity, prezentácia a činnosť prešli, zvlášť po rozhodnutí Najvyššieho súdu o jej nerozpustení, vývojom a podľa Žilinku „v súčasnom spoločensko-politickom systéme strana už nepodáva a neprezentuje obraz o takom spoločenskom modeli, ktorý by bol v rozpore s ponímaním demokratickej spoločnosti“.

Heger: Beriem to na vedomie

Ako kandidát na generálneho prokurátora pritom Žilinka kritizoval postup svojho predchodcu Jaromíra Čižnára v prípade návrhu na rozpustenie ĽSNS. „Keď chcete vidieť učebnicový prípad zlyhania, odfláknutia práce, tak toto by mohol byť hodný príklad do učebníc,“ hovoril pred dvomi rokmi počas vypočutia pred ústavnoprávnym výborom.

Sľuboval, že ak sa stane šéfom prokuratúry, tak opätovne posúdi všetky skutočnosti rozhodujúce pre podanie nového návrhu.

Po odsúdení Kotlebu hovorili aj viacerí koaliční poslanci o tom, že by Žilinka mal dať návrh na rozpustenie ĽSNS.

Premiér Eduard Heger (OĽaNO) po odsúdení predsedu ĽSNS povedal, že strana Mariana Kotlebu je „škodná“. Zároveň však dodal, že by ho prekvapilo, ak by generálny prokurátor podal návrh na rozpustenie ĽSNS.

Teraz na rozhodnutie Žilinku reagoval predseda vlády stručne, že ho berie na vedomie.

Remišová: Je to ďalšie zlyhanie

Vicepremiérka a predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová je k Žilinkovi opakovane kritickejšia. Jeho súčasné rozhodnutie hodnotí ako jeho ďalšie zlyhanie.

„Rozhodnutie vo vzťahu ku Kotlebovej strane neposilňuje dôveryhodnosť generálnej prokuratúry. Naopak, ukazuje, že generálna prokuratúra si nevie alebo nechce s extrémizmom poradiť,“ reagovala predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová. Dodala, že generálny prokurátor je nezávislý od vlády a vláda do tohto nemôže nijako zasiahnuť.

Pripomenula, že partnerov osobne upozorňovala na riziká zvolenia Žilinku. Ten v parlamente získal 132 zo 147 hlasov poslancov. Za jeho zvolenie hlasovali poslanci OĽaNO, Smeru, Sme rodina, ĽSNS a aj časť SaS. V Za ľudí (vtedy ešte s poslancami, ktorí neskôr prešli k SaS) Žilinka podporu nezískal.

O tom, že generálny prokurátor by mal navrhnúť rozpustenie ĽSNS, hovoril pred pár mesiacmi aj minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO). „Marian Kotleba je odsúdený za extrémizmus a je adekvátne pristupovať tak aj k jeho strane,“ povedal.

Na otázku, čo si teraz myslí o rozhodnutí generálneho prokurátora nepodať žalobu voči ĽSNS, Naď nereagoval.

Baránik spája rozhodnutie so Smerom

Proti zvoleniu Žilinku za generálneho prokurátora bol aj poslanec SaS Alojz Baránik, doteraz je k nemu kritický. Opakovane hovorí aj o tom, že by koalícia mala generálneho prokurátora odvolať.

O tom, že by mal podať návrh na rozpustenie ĽSNS, hovorili v SaS ešte pred odsúdením Kotlebu. Teraz Baránik za rozhodnutím Žilinku vidí snahu nevytvoriť do budúcnosti precedens, z ktorého by vyplývalo, že odsúdenie funkcionára strany je dôvodom na jej rozpustenie.

Ak by sa totiž takýto precedens podľa Baránika vytvoril, „mohol by sa kde-kto raz dostať do všelijakej šlamastiky“. V statuse na Facebooku zároveň narážal na súčasné stíhanie predsedu Smeru Roberta Fica, exministra vnútra Roberta Kaliňáka v rámci akcie Súmrak, kde už pôvodne vyšetrovateľ navrhoval prokuratúre podať obžalobu.