Trnka hovorí o akvaparku, ale o arzéne mlčí

Už niekoľko mesiacov predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka pri prezentovaní svojich úspechov v úrade hovorí o geotermálnom vrte v Čižaticiach a žongluje so slovom, ktoré na verejnosť v Košiciach a okolí zaberá: akvapark.

Pár mesiacov pred voľbami vyvoláva dojem, akoby bol tento sľub v pokročilom štádiu plnenia – už si len vyberieme investora z tých, ktorí sa nám hlásia, a o dva roky, keďže nás zdržala pandémia, bude hotovo.

Poslanci na tento vrt v roku 2019 vyčlenili z rozpočtu kraja 2,3 milióna eur. S vŕtaním sa začalo až vo februári tohto roka. Práce zabezpečilo konzorcium firiem Rotaqua z Maďarska a Rhodes Slovakia. V súťaži uspeli s cenou 1,9 milióna eur.

Na to, aby sa rozpracovaný projekt pohol ďalej, však budú potrebné ďalšie milióny eur, aby sa vrt mohol vôbec využívať. Odkiaľ ich zoberie, Trnka verejnosti nehovorí. A nielen to, jeho vyjadrenia sú v rozpore s vyjadreniami odborníkov vrátane odborných garantov tohto vrtu, ako aj s vyjadreniami ministerstva životného prostredia, ktoré vydáva povolenie na prevádzku vrtu.

Trnka: Vrt je úspešný, peniaze nevyšli nazmar

Už v decembri 2018 Trnka vyhlásil, že samosprávny kraj pracuje na príprave geotermálneho vrtu. Vtedy ešte neprezradil, kde by mal byť. „KSK bude v tomto prípade investorom a bude financovať prieskum, vyhĺbenie vrtu, ako aj čerpacie skúšky a s tým súvisiace práce,“ povedal s tým, že na komerčné využitie a vybudovanie akvaparku bude hľadať vhodného investora.

Trnka vo svojich mediálnych výstupoch hovoril, že chce využiť potenciál Košického kraja tak, aby za termálnou vodou nemuseli ľudia cestovať do zahraničia a možnosti na rekreáciu našli doma.

Najprv spomínal iba akvapark 19 kilometrov od Košíc pri Čižaticiach, neskôr zámer župy zhodnotiť podzemné geotermálne bohatstvo rozširoval. „V hre je aj geotermálne vykurovanie či výroba elektrickej energie.“

V apríli 2022 sa práce na vŕtaní skončili. V hĺbke 2700 metrov je teplota vody 123,6 stupňov Celzia. Preliv, teda prietok vody, ktorá sa samovoľne dostáva na povrch, je 50-tisíc litrov za hodinu. Trnka tieto parametre označil za skvelý výsledok: „Už teraz môžeme považovať tento vrt za mimoriadne úspešný a prostriedky, ktoré sme na jeho realizáciu vyčlenili, nevyšli nazmar.“

Košický samosprávny kraj vzápätí v tlačovej správe oznámil, že chce geotermálnu vodu využiť na účely akvaparku, ale otvárajú sa aj iné možnosti – geotermálna energia a výroba vodíka či možnosť čiastočného vykurovania mesta Košice.

V apríli Trnka odhadoval, že prvé stavby akvaparku by mohli byť hotové v horizonte dvoch rokov. Neskôr, keď už oficiálne potvrdil, že bude znova kandidovať na župana, na svojom facebookovom profile napísal:

„Geotermálny vrt v Čižaticiach je dobrou správou pre Košický kraj. Teplota vody a výdatnosť prameňa umožňuje začať s prípravou významných projektov. Projekty, ktoré zvýšia zamestnanosť. Podporia cestovný ruch a zvýšia atraktivitu regiónu. Výsledky rozhodujú.“

Problémom je toxický arzén vo vode

Keď Trnka v apríli opisoval všetky pozitíva súvisiace s vrtom, všimol si aj zloženie vody: „Obsahuje niektoré liečivé prvky ako jód, bróm a chlorid sodný. Zároveň sa vo vode nachádza aj lítium.“

Nespomenul však toxický prvok, ktorý využitie celého vrtu komplikuje a pre človeka je nebezpečný. Arzén.

Prípustná koncentrácia arzénu pre povrchové vody je 0,0075 miligramu na liter. Voda v čižatickom vrte tento limit mnohonásobne prekračuje. „V prvom, neverifikovanom odbere ďalšími odbermi a analýzami bol údaj 29 miligramov arzénu v litri vody,“ povedal Michal Cehlár, dekan Fakulty BERG Technickej univerzity Košice. Fakulta pri čižatickom vrte od začiatku spolupracuje s KSK ako odborný geologický dozor.

Prečo je arzén problémom? Ak by chcel investor využiť geotermálnu vodu na akvapark, nemohol by ju púšťať priamo do bazénov, pretože voda s nadlimitným arzénom – v tomto prípade bola povolená koncentrácia prekročená takmer štyritisícnásobne –  nemôže prísť do kontaktu s človekom. Vstrebáva sa aj cez kožu. Riešením by bol uzavretý okruh, voda z vrtu by v ňom slúžila len ako médium na ohrev vody v bazénoch a potom by sa vtláčala späť pod zemský povrch.

Prítomnosť arzénu vyvoláva potrebu ďalšej vyše dvojmiliónovej investície na to, aby čižatická termálna voda mohla byť využívaná na akýkoľvek účel a aby vrt mohol dostať povolenie na prevádzku.

Nestačí len vyhĺbiť dieru a nájsť vhodný geotermálny zdroj. Nevyhnutným predpokladom na udelenie povolenia je takzvaná hydrodynamická poloprevádzková skúška, ktorá prebieha minimálne 22 dní. To znamená, že vyše tri týždne sa z vrtu nepretržite čerpá voda.

„Hydrodynamická poloprevádzková skúška slúži na stanovenie kvality odoberanej vody a na preverenie využiteľnej výdatnosti vodného zdroja, určenie trvalej výdatnosti pri určitom znížení hladiny, stanovenie vzájomných hydraulických vzťahov jednotlivých objektov a ich funkcie,“ vysvetľuje tlačové oddelenie ministerstva životného prostredia.

Keďže ide o nový zdroj, bez uskutočnenej hydrodynamickej poloprevádzkovej skúšky – nazývanej aj čerpacia – nie je možné vydať povolenie na prevádzku vrtu. Vydáva ho sekcia geológie a prírodných zdrojov ministerstva.

Na reinjektážny vrt treba asi 2 a pol milióna eur

Preliv (prietok vody, ktorá sa samovoľne dostáva na povrch) je 50-tisíc litrov za hodinu. Počas 22 dní nepretržitej čerpacej skúšky by to bolo vyše 26-tisíc kubíkov vody. Ak by neobsahovala toxický arzén alebo iné škodlivé látky, mohla by sa vypúšťať napríklad do blízkeho potoka. Posudzoval by to Slovenský vodohospodársky podnik.

Arzén však zásadne mení situáciu. A tak jedinou alternatívou, ktorá prichádza do úvahy, je vyvŕtať ďalší, takzvaný reinjektážny vrt, do ktorého by sa voda vyčerpaná pri hydrodynamickej skúške vtláčala späť pod zemský povrch. Aj prodekan Fakulty BERG Stanislav Jacko potvrdzuje, že bez reinjektážneho vrtu sa čerpacia skúška nedá uskutočniť.

„Nemôžeme tých 50-tisíc litrov vody (preliv za hodinu – pozn. red.) niekam vyvážať, to je z ekonomického hľadiska nezmysel. Tak ako recyklácia vody v čističke odpadových vôd. Preto hovoríme o reinjektáži, ktorá je násobne lacnejšia. Voda nám ukázala, aké má vlastnosti, a my sa musíme prispôsobiť prírode,“ vysvetľuje profesor Jacko.

Reinjektážny vrt nie je lacná záležitosť. Kraj vysúťažil prvý vrt za 1,9 milióna eur začiatkom minulého roka. Neskôr už ceny výrazne rástli, dnes by sa podobný vrt za také peniaze nedal obstarať.

„Všetky vrty už budú len drahšie. Aj tí maďarskí zhotovitelia povedali, že máme super lacnú dieru,“ dodáva prodekan.

Geotermálny vrt pri Čižaticiach teda vyžaduje ďalšiu investíciu zhruba 2 a pol milióna eur na reinjektážny vrt. Bez neho sa nedá urobiť čerpacia skúška, bez nej nebude povolenie na prevádzku a bez povolenia ťažko plánovať akvapark či iné využitie tohto podzemného zdroja tepla.

Otázka znie, kto túto investíciu zaplatí.

Trnka je v rozpore s ministerstvom aj so svojím odborným garantom

Tak ako župan Trnka nikdy doteraz nespomenul arzén vo vode z čižatického vrtu, takisto sa nezmienil o nevyhnutnej ďalšej investícii, bez ktorej sa geotermálny prameň nedá využívať.

Dokedy plánuje Košický samosprávny kraj urobiť druhý, reinjektážny vrt, aby mohol následne spraviť nevyhnutnú hydrodynamickú (čerpaciu) skúšku? A kde chce na to zobrať peniaze?

Reakcia Trnku bola prekvapujúca: „Na realizáciu hydrodynamických skúšok netreba realizovať reinjektážny vrt. Hydrodynamické skúšky prebiehajú od začiatku mája, realizuje ich Fakulta BERG.“

Súčasťou otázok Denníka N  pre župana bolo aj zrozumiteľné vysvetlenie, čo o vrte hovoria viacerí odborníci vrátane profesora Cehlára, s ktorým sa župan priebežne objavuje na brífingoch, keď informujú o čižatickom vrte. Z ich vyjadrení vyplýva, že vo vode je arzén, že reinjektážny vrt je nevyhnutný, že bez neho nemožno urobiť hydrodynamickú skúšku, ktorá je podmienkou na získanie povolenia na prevádzku od štátnych orgánov.

„Nie je nám známe, akí experti tvrdia tieto informácie, avšak, bohužiaľ, nie sú správne. Ak ide o rovnakých expertov, ktorí tvrdili, že čižatický vrt odoberie teplú vodu z vrtu v Ďurkove, odporúčame obrátiť sa na kvalifikovaných odborníkov,“ odpísal Trnka.

Župan teda odpovedal, že reinjektáž netreba, hydrodynamické skúšky prebiehajú od začiatku mája a robí ich fakulta BERG. Teda úplný opak toho, čo povedal Michal Cehlár, dekan fakulty BERG, ktorá je odborným garantom vrtu.

Ako rozumieť týmto Trnkovým vyjadreniam? Z odpovede dekana Cehlára je zrejmé, že župan nemá jasno v základných pojmoch. Skúšky, ktoré sa začali robiť v máji, sú len overovacie. Z nich vyplynuli zverejnené základné parametre vrtu.

Overovacie skúšky nevyžadujú dlhodobé (aspoň 22 dní) čerpanie vody. Na malé objemy vyčerpanej vody postačili pripravené zásobníky, uzavreté nádrže, a tak nebolo treba riešiť, čo s vodou so škodlivým arzénom. Overovacie skúšky však nestačia na udelenie povolenia na prevádzku vrtu. Na to treba spomínanú viac než trojtýždňovú hydrodynamickú poloprevádzkovú (čerpaciu) skúšku.

„Dlhodobé čerpacie skúšky navrhujeme realizovať s využitím reinjektážneho vrtu, avšak toto je ešte vec ďalšej diskusie s KSK,“ zopakoval dekan Cehlár.

Aj ministerstvo životného prostredia potvrdilo, že hydrodynamická skúška sa ešte na vrte neuskutočnila. „Vykonali sa iba overovacie skúšky na kvalitu podzemnej, respektíve geotermálnej vody, nie však samotné čerpanie vody.“

Konkrétnym číslam sa vyhýba

Z akých údajov teda Trnka vychádza, keď verejne vyhlasuje, že investícia nevyšla nazmar? O vyvŕtanej diere sa dá totiž len ťažko hovoriť ako o úspešnej, pokiaľ neexistuje ekonomicky zmysluplný projekt a investor, ktorý ho chce zrealizovať.

Aj známe tri vrty pri neďalekej obci Ďurkov – podobne s vysokým obsahom arzénu – by sa dali označovať za úspešné, keďže majú ešte lepšie parametre ako ten v Čižaticiach. Napríklad jeden z vrtov (GTD-2) má teplotu vody na povrchu 135 °C (v Čižaticiach je to okolo 110 °C), preliv 198-tisíc litrov za hodinu (50-tisíc l/h) a tepelný výkon 15-16 MW (3-3,5 MW).

Vrty v Ďurkove, ktoré sú asi 10 kilometrov od Čižatíc, vyhĺbili v rokoch 1998 – 1999. Takmer štvrťstoročie sa nevyužívajú a počas tých rokov by sa sotva našiel niekto, kto by hovoril o mimoriadne úspešnom projekte. Práve naopak.

Tému využívania týchto vrtov oživilo až vlaňajšie memorandum o spolupráci, ktoré podpísali minister hospodárstva Richard Sulík (SaS), primátor Košíc Jaroslav Polaček a Roland Karkó za spoločnosť Geoterm Košice, ktorá geotermálne vrty vlastní a je držiteľom prieskumného územia.

Podľa memoranda budú Košice cez novovybudovaný teplovod od roku 2026 odoberať ekologické teplo, ktoré pokryje asi pätinu potreby mesta. Geoterm sa zaviazal vyhĺbiť ďalšie tri vrty, aby dosiahol celkový požadovaný tepelný výkon.

Vráťme sa späť do Čižatíc. Župan Rastislav Trnka síce ustavične hovorí o úspešnom vrte, ale iba vo všeobecných frázach. Konkrétnejším odpovediam sa vyhýba. Príkladom tohto prístupu je odpoveď na otázku, s akými číslami disponoval, keď vyhlásil, že investícia nevyšla nazmar.

„Široké možnosti využitia vrtu potvrdila aj Fakulta BERG, ktorá vykonáva nad prácami geologický dozor a realizuje hydrodynamické skúšky. Široké možnosti využitia potvrdili aj ďalší odborníci z danej oblasti a zvyšujúci sa záujem investorov,“ vyhlásil župan.

Odborníci oslovení Denníkom N hovoria o otáznom využití vrtu. Podľa zverejnených parametrov vypočítali, že potenciálna geotermálna elektráreň by disponovala výkonom len 300 kW, na čom sa dá len ťažko postaviť podnikateľský zámer. Pri tepelnom výkone vrtu 3 až 3,5 MW je nereálne uvažovať o dodávke tepla do Košíc. Župan sa k tomuto nijako nevyjadril.

Otázku o možnom využití vrtu – vzhľadom na jeho spomínané parametre a odhadovaný výkon – dostali aj dekan a prodekan Fakulty BERG.

„V Maďarsku je geotermálny boom a tam sú v ekonomickom pluse. Pozrime sa do Poľska. Majú násobne horšie parametre ako my a všetci sú v pluse. Prečo by to nemalo dobre fungovať aj na Slovensku?“ odpovedá Stanislav Jacko.

Pri otázke, či tepelný výkon 3 až 3,5 megawattov môže stačiť na rentabilnú geotermálnu elektráreň, reagoval, že si treba počkať ešte pár týždňov, čo ukáže vrt. „Potom sa môžeme o tom rozprávať, po overovacej skúške, ktorá ukáže možnosti vrtu a geologickej štruktúry.“

Kraj dáva len všeobecné informácie

Keď po dvoch mesiacoch obaja profesori z fakulty dostali otázky, čo odhalila overovacia skúška, aké využitie vrtu je vhodné a kam sa posunuli diskusie s investorom, ktorého spomínali, dekan Michal Cehlár odpísal, že tieto otázky sa už netýkajú fakulty, ale župy a budúceho investora.

Predtým pritom definoval úlohu fakulty aj pri komunikácii s potenciálnymi investormi. „Vieme s nimi veľmi kvalifikovane komunikovať z hľadiska dát. Ekonomických a technologických, čo KSK nevie. My sme odborná zložka celej tej aktivity.“

A tak rovnaké otázky dostal aj Košický samosprávny kraj, doplnené ešte aj o to, o aké využitie vrtu majú investori záujem a o ktorých investorov ide.

„Záujem o geotermálny vrt v Čižaticiach prejavilo viac investorov. Košický samosprávny kraj má za sebou už niekoľko rokovaní, v pláne sú aj ďalšie stretnutia. Preto považujeme za predčasné hovoriť už teraz o konkrétnom spôsobe spolupráce,“ odpovedal hovorca predsedu KSK Michal Hudák.

A k tomu znova len všeobecná informácia, že potenciál vrtu chcú využiť prioritne na energetické účely, ale v konečnom dôsledku aj na akvapark.

A aké sú najbližšie plány s geotermálnym vrtom? V odpovedi nie je žiadna zmienka o potrebe reinjektážneho vrtu pre čerpaciu skúšku. Ani to, odkiaľ naň zohnať peniaze.

Dekan Michal Cehlár v diskusii o reinjektáži vyslovil názor, že to už by mohol financovať  investor. Lenže ak je župan presvedčený, že geotermálny projekt kraja je „mimoriadne úspešný“ a reinjektážny vrt netreba, je otázne, či o tom s investormi vôbec rokuje.

Aj keby Trnka peniaze zohnal a povolenie na prevádzku geotermálneho vrtu dostal, s akvaparkom to nemusí byť ani potom jednoduché.

O akvapark mal záujem aj Geoterm Košice. Teplo z Ďurkova, ktorým budú vykurované byty v Košiciach, by sa mohlo v jednom cykle využiť aj na akvapark. Firma podľa člena predstavenstva Gabriela Beera viedla rozhovory s možnými investormi, tí zatiaľ neprejavili záujem.

Zakonzervovaný vrt v Kechneci

Trnka teda avizuje, že do dvoch rokov by mali stáť prvé budovy akvaparku. Lenže aj iné príklady, nielen ten ďurkovský, ukazujú, že od navŕtania diery do zeme je k úspechu ešte ďaleko.

V obci Kechnec vŕtali už v roku 2008. V hĺbke 1114 metrov narazili na vodu s teplotou 75 stupňov, teda vhodnou na akvapark. No vrt je dodnes zakonzervovaný.

„Na iné vrty vrátane toho v Čižaticiach sa našli verejné prostriedky, ale na Kechnec nie. A pritom u nás vyviera liečivá voda bez arzénu. Takže projekt by mohol obsahovať aj fyzioterapeutické zariadenie alebo národné rehabilitačné centrum. Som sklamaný, že sa tu nič nezrealizovalo,“ konštatuje Jozef Konkoly, ktorý je už 32 rokov starostom Kechneca.

Vrtné práce na vlastné náklady realizoval Ladislav Bartko so svojou eseročkou Tatry. Obec mu len poskytla pozemok. Bartko dal vypracovať aj projektovú dokumentáciu, podľa nej by v Kechneci bolo verejné kúpalisko s dennou kapacitou 3-tisíc ľudí, akvapark, hotel a kongresové centrum.

„Uchádzali sme sa o investorov, ale nedarilo sa to. Boli medzi nimi aj rôzni špekulanti,“ vraví Konkoly. Projekt aj so štúdiou realizovateľnosti na webstránke obce stále láka investorov. „Neskôr mal pán Bartko v rodine vážne zdravotné problémy a stratil motiváciu do tohto projektu. Je ochotný vrt predať.“