Denník N

Pohreb ako piknik? V Prahe to už funguje. Podľa ekofunebráčky Blanky Javorovej by bolo ideálom kompostovanie tiel

Obrad. Foto - Martin Rabovský/www.mrca.cz
Obrad. Foto – Martin Rabovský/www.mrca.cz

Ekologické pohreby sú bez umelých vencov, kvetov a plastových kahancov. Spopolnené telá sa v ekologických urnách ukladajú pod stromy, kde sa o ne postará príroda. Spolok Ku koreňom spoločne so Správou pražských cintorínov prevádzkuje v Prahe prírodný cintorín Les spomienok. Ich rozlúčkové obrady sa výrazne líšia od klasických. Detaily opisuje Blanka Javorová.

V roku 2014, keď ste sa začali venovať ekologickým pohrebom, ste mali 27 rokov. Prečo taký mladý človek začne riešiť smrť a náležitosti, čo s telom?

Je za tým láska. Do ekologického pohrebníctva som sa totiž zamilovala. V istom zahraničnom ekologickom časopise som narazila na ekologickú rakvu a bola to láska na prvý pohľad.

Už na vysokej škole som študovala environmentalistiku, pričom nás tam učili, aby sme za každým výrobkom videli celý jeho príbeh v spoločenských aj ekologických súvislostiach. A čo si budeme hovoriť – ekologické pohreby sú krajšie a prístup k nim je osobitejší.

O ekologickom pohrebníctve ste napísali diplomovú prácu s názvom Až umriem, zasaďte na mne jabloň. Tušili ste, že v Česku je po niečom takom dopyt? Lebo kremácia a ukladanie tiel v rakvách do zeme dominujú dodnes.

Ľudia v mojom veku a mladší majú radi dizajnové veci. Zároveň si môžu dovoliť viac dbať na krásu vecí. Platí tiež, že sa oveľa viac zaujímajú o ekológiu. Súvisí to s klimatickou krízou. Vychádzala som teda z predpokladu, že ľudí ako ja to bude zaujímať.

Ukázalo sa, že prírodný cintorín Les spomienok, ktorý prevádzkujeme, zaujal všetky generácie vrátane najstaršej. Nestretávame sa tam len so „zelenými“, ale najmä s bežnými ľuďmi. Prax dokonca ukázala, že to oslovuje aj tých, ktorých by väčšina označila za konzervatívnych.

Kde sa v človeku berie silná empatia k tomu, ako majú prebiehať posledné rozlúčky? Nestretávali ste sa so smrťou častejšie už predtým?

Mám osobnú skúsenosť z toho, ako mi v nemocnici umrel dedko. Bolo to príliš neosobné a veľmi bolestné. Ako rodina sme sa tvárili, že dedko nezomiera, a tak sme vlastne prišli o šancu rozlúčiť sa s ním. Pri našej poslednej návšteve v nemocnici som si uvedomila, ako veľmi je u nás koncentrované to, že smrť neuznávame, že ju ani nechceme pomenovať. Bol to pre mňa transformačný zážitok.

Následne sme s jednou kolegyňou začali pracovať v pohrebnej službe a robiť dobrovoľníčky v hospici, išli sme na výlet na anglické prírodné cintoríny, dokonca sme založili materskú škôlku, aby sme si vyskúšali, ako sa niečo konkrétne zakladá. Všetko to boli užitočné skúsenosti.

Uloženie ekologickej urny. Foto – Michal Jenčo

Ako vlastne nazvať to, čo robíte? Ekofunebráctvom?

Áno, som ekofunebráčka. Z toho je jasné, že na našich pohreboch sa nepoužívajú klasické rakvy, umelé vence, umelé kvety, stuhy, celofány či plastové kahance. Sami to nazývame dematerializáciou s tým, že pohreby sa snažíme odľahčiť.

Konkrétne?

Chceme, aby mali kvalitný obsah, nie množstvo prinesených umelých zbytočností. Snažíme sa, aby tam o zosnulom hovorili ľudia, ktorí ho poznali, aby tam znela hudba, ktorú mal rád, aby tam bolo jedlo, ktoré obľuboval, a podobne. A ak je dobrý obsah, nikomu nechýbajú umelé vence a ozdoby.

Problém je, že umelé vence, kvety a kahance máme v hlavách zafixované ako štandard. Ako by ste staršiemu človeku vysvetlili, že to na pohreb nepatrí? Lebo ten by zrejme argumentoval, že živé vence a kvety tam za pár dní zhnijú a hrob musí byť predsa upravený.

Najlepším argumentom je vidieť taký pohreb naživo. Som presvedčená, že tak ako sa ich snažíme robiť, by sa páčili aj samotným zosnulým. Hovoria tam ľudia, ktorí mali toho človeka radi. Opisujú jeho život, to, aký naozaj bol. Býva to milé, precítené, citlivé, neraz aj humorné, a vtedy človeku ani nenapadne riešiť veľký plastový veniec.

Humorné?

Napríklad jeden zosnulý pán mal rád Hviezdne vojny. Ako

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Ochrana prírody

Príroda

Rozhovory

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie