Dušan Mikušovič
Lucia Osvaldová
Bratislava nebola nikdy baštou ľavice, čo sa občas dalo vycítiť aj z vyjadrení jej predstaviteľov. Predseda Smeru Robert Fico opakoval, že „Bratislava nie je Slovensko“, známy je aj jeho výrok, že ako premiér musel odísť vo štvrtok z hlavného mesta za „normálnymi ľuďmi“.
Predseda Hlasu Peter Pellegrini zasa tesne pred parlamentnými voľbami v roku 2020 ešte ako volebný líder Smeru vyzval ľudí z regiónov Slovenska, aby išli voliť a aby o výsledkoch nerozhodla Bratislava, ktorej obyvatelia podľa neho „nežijú skutočný život“.
I keď Fico aj Pellegrini bývajú v Bratislave, tieto výroky ilustrujú ich postoj k hlavnému mestu. Ten sa zrkadlí aj v komunálnych a župných voľbách, ktoré sa budú konať koncom októbra. Tri týždne pred uzatvorením kandidátok Smer ani Hlas nepredstavili kandidáta ani na primátora hlavného mesta, ani na bratislavského župana.
Tento týždeň prišli Hospodárske noviny s informáciou, že Hlas plánuje vyriešiť županský rébus v Bratislave tichou podporou súčasného predsedu VÚC Juraja Drobu (SaS). V Smere sa zase hovorí, že ich kandidátom na župana Bratislavského kraja by mohol byť hovorca strany Ján Mažgút.
Smer jeho kandidatúru zatiaľ oficiálne neoznámil, no Denníku N tento zámer nezávisle od seba potvrdili dva zdroje z prostredia strany. Mažgút reagoval slovami, že to počuje prvý raz a že zachytil podobné šumy o tom, že bude kandidovať za primátora hlavného mesta.
Hovorca kandidátom?
O post bratislavského župana sa uchádza súčasný predseda VÚC Juraj Droba (podporuje ho koalícia SaS, PS a Team Bratislava), člen strany Za ľudí a štátny tajomník na ministerstve investícií Dušan Velič (s podporou KDH a Sme rodina) a poslankyňa ĽSNS Magdaléna Sulanová.
Mažgút má 40 rokov, na poste šéfa tlačového oddelenia a hovorcu Smeru pôsobí od júna 2018. Predtým bol šesť rokov hovorcom Úradu pre verejné obstarávanie. I keď je verejnosti známy skôr z hovorcovskej pozície, o volené funkcie sa uchádzal už v minulosti.
V parlamentných voľbách v roku 2020 dostal 88. miesto na kandidátke Smeru, za poslanca parlamentu ho nezvolili. V roku 2018 neúspešne kandidoval za poslanca do mestského zastupiteľstva v Bratislave, ale aj do miestneho zastupiteľstva mestskej časti Petržalka.
Mažgút má vlastnú politickú stránku na Facebooku, kde komentuje aktuálne dianie a vyjadruje svoje názory. V poslednom období tam skôr než regionálne bratislavské témy dostávajú priestor celoštátne udalosti.
Vo svojich príspevkoch propagoval referendum za pád vlády, kritizoval prezidentské vyznamenanie pre členov Bielej légie či obvinenie Roberta Fica zo zosnovania zločineckej skupiny. V duchu politiky Smeru komentoval aj vojnu na Ukrajine, ktorú rozpútalo Rusko.
Pred vypuknutím vojny podobne ako ďalší predstavitelia Smeru zverejňoval zoznam poslancov, ktorí hlasovali za obrannú zmluvu so Spojenými štátmi. Označoval ich za zradcov a dohodu, ktorú riadne schválila slovenská Národná rada a podpísala prezidentka, dokonca prirovnával k Mníchovskej dohode z roku 1938.
Cez Mažgútovu eseročku JM Communication financoval Smer veľkú časť svojej kampane pred voľbami v roku 2020. Transparency International kritizovala tento postup ako netransparentný.
Kým väčšina ostatných strán na transparentnom účte odkrývala, komu platila za bilbordy, tlačoviny či za sociálne siete, Smer na svojom účte uviedol platbu pre agentúru, ktorá zastrešila nákup jednotlivých aktivít, a preto ľudia nemohli vidieť podrobné položky.
Mažgút by ako kandidát Smeru v tradične pravicovom Bratislavskom kraji zrejme nebol favoritom na víťaza, no kampaň by preňho mohla mať aj iný význam: zviditeľniť sa a zaradiť medzi známejšie tváre Smeru aj pre prípadné ďalšie voľby, napríklad parlamentné.
On sám však záujem kandidovať nepotvrdil. „Tak ako vy ste zachytili, že som kandidátom na župana, ja som sa počas tohto poloprázdninového obdobia dozvedel informáciu, že by som mal kandidovať na primátora Bratislavy,“ povedal. „To by som o tom musel niečo vedieť. Túto informáciu počujem prvýkrát od vás.“
Smer verzus Hlas v regiónoch
Ak by Ján Mažgút do župných volieb v Bratislave išiel, bol by už šiestym známym županským kandidátom, ktorý sa bude o priazeň voličov uchádzať za Smer či s jeho podporou. V Košickom kraji strana postavila primátora Michaloviec a poslanca parlamentu Viliama Zahorčáka; v Žilinskom kraji zasa exprimátora Žiliny a bývalého poslanca Igora Chomu.
V Prešovskom kraji sa Smer chystá podporiť riaditeľa kancelárie a hovorcu ZMOS-u Michala Kaliňáka, v Trenčianskom sa o znovuzvolenie uchádza poslanec parlamentu a župan Jaroslav Baška.
V Banskobystrickom kraji Fico v županských voľbách aktívne podporuje šéfa autobusového dopravcu SAD Zvolen Adriána Polónyho. Predseda Smeru pri ňom stál na úvodnej tlačovke, na ktorej Polóny oznámil svoju kandidatúru, v stredu sa zúčastnil na jeho ďalšej tlačovke.
Župná kampaň v Banskej Bystrici najvypuklejšie ilustruje odstup, ktorý si od Smeru v regionálnych voľbách drží Hlas Petra Pellegriniho. Hoci Fico niekoľko mesiacov vyzýva Hlas na spoluprácu, Pellegriniho strana vo väčšine krajov postavila buď vlastných kandidátov na županov, alebo – tak ako v Banskej Bystrici – podporila niekoho iného ako Smer.
Ficov kandidát Polóny je síce Pellegriniho dlhoročným kamarátom, predseda Hlasu navyše využíval auto a šoféra SAD Zvolen, ktorú Polóny vedie, Pellegrini aj tak za župana podporuje súčasného vicežupana Ondreja Luntera. Za ním okrem Hlasu stoja aj SaS, PS, KDH, strany Spolu a OKS aj maďarská Aliancia.
Predseda Smeru to v stredu na Polónyho tlačovke neváhal pripomenúť. „Konečne to povedzme veľmi jasne a nahlas. Kandiduje tu za predsedu samosprávneho kraja syn súčasného predsedu, pán Lunter. Je evidentné, že ho to veľmi ťahá do progresívneho liberálneho prostredia,“ rečnil.
„Ale prosím, pozerajte sa, kto sa za ním ťahá. Asi nie je náhoda – a my to budeme hovoriť veľmi jasne a otvorene –, že aj tomu Petrovi Pellegrinimu to strašne pri tom srdiečku tak nejako tlkoce, keď vidí ten progresivizmus a liberalizmus. Dobre, však každý má právo si vybrať.“
Hlas za Drobu?
Hospodárske noviny v utorok prišli s informáciou, že podobne ako v Banskej Bystrici sa Hlas zrejme zachová aj v Bratislave. Podľa denníka strana nepriamo podporí súčasného župana Bratislavského kraja Juraja Drobu, s ktorého tímom uzavrela akúsi tichú dohodu. Otvorenú podporu vraj Droba nechcel, podľa dohody Hlas nepostaví žiadneho svojho kandidáta ani nikomu inému nevyjadrí podporu.
„Keďže rokovania ešte nie sú ukončené, nateraz nebudeme konkretizovať podrobnosti,“ reagovala strana Hlas na otázky Hospodárskych novín.
Podľa informácií Denníka N v Hlase ešte neboli o podpore Drobu pevne rozhodnutí. Tento týždeň by mali prebiehať rokovania aj o možnej podpore iného kandidáta, ak by sa pre kandidatúru rozhodol.
Juraj Droba kandiduje v župných voľbách v rámci trojkoalície SaS, Team Bratislava a PS. Prípadnej podpore Pellegriniho Hlasu by sa nebránil, odmieta však, že by o podpore s touto stranou rokoval. „Je pravda, že so župnými poslancami zo strany Hlas som zažil päť rokov konštruktívnej spolupráce. V rámci kraja hrám zásadne na výsledok a nepozerám na stranícke tričká,“ povedal.
„V čase, keď rastú preferencie extrémistom a antisystému, budem vďačný za podporu každému demokratickému subjektu. Ak sa Hlas rozhodne vyjadriť mi podporu, budem to vnímať ako ocenenie práce nášho špičkového župného tímu aj mňa osobne.”
Vedenie SaS komentovalo podporu Hlasu preposlaním stanoviska Juraja Drobu.
Ďalší člen koalície, Progresívne Slovensko, sa otvorenému komentáru vyhlo. Zdôraznilo len, že ich hnutie v priamej koalícii s Hlasom nikde na Slovensku nebude. „Čo sa týka Bratislavského kraja, koalícia v súčasnom zložení je najlepšou voľbou pre kraj aj mesto Bratislava, funguje dobre, a nevidíme dôvod na nej čokoľvek meniť,“ odpísali z hnutia.
Medzičasom si satirická stránka Zomri všimla, že sa v Bratislave objavili veľké bilbordy, ktoré upozorňujú občanov na „Hlas v Bratislave“. Zatiaľ sú bez konkrétnych kandidátov, no hovorí sa, že v primátorských voľbách uvažuje strana nasadiť proti primátorovi Matúšovi Vallovi podpredsedníčku strany Zuzanu Dolinkovú.
Kto bude vinný, ak vyhrá pravica
Fico pred letnými prázdninami kritizoval, že sa Hlas rozhodol v regionálnych voľbách postupovať prevažne samostatne. Pre Pravdu koncom júna Pellegriniho prirovnal k mamutiemu mláďaťu, ktoré ak vykopú o päťtisíc rokov, stále bude mať na čele napísané, že je zo Smeru.
Dôsledkom samostatného postupu Hlasu môže byť podľa Fica úspech kandidátov pravice. Voľba župana je od roku 2017 jednokolová, zvíťazí kandidát s najväčším počtom hlasov, čo znamená, že sa politici Smeru a Hlasu môžu vzájomne poškodiť. „Za toto bude niesť Pellegrini zodpovednosť,“ povedal Fico v Pravde.
Pellegrini krátko predtým v rozhovore pre Plus 7 dní zasa zopakoval svoj starší výrok, že si nevie predstaviť sedieť s Robertom Ficom v jednej vláde. „Ja som sa ľudsky a mentálne so stranou Smer rozišiel, aj s ním osobne,“ povedal a dodal, že Smer potrebuje Hlas viac ako naopak.
Pellegriniho strana postavila svojich kandidátov na županov v troch krajoch. V Košickom sa s favoritom Smeru Viliamom Zahorčákom stretne bývalý riaditeľ Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) Róbert Suja. V kraji kandiduje aj súčasný župan Rastislav Trnka (s podporou KDH či Aliancie), poslanec OĽaNO Erik Ňarjaš či menej známi uchádzači: košický podnikateľ Džemal Kodrazi, lokálny politik Vladislav Stanko a stredoškolský učiteľ Viliam Púček (ĽSNS).
Súboj medzi kandidátom Hlasu a Smeru sa črtá aj v Žilinskom kraji, proti Igorovi Chomovi kandiduje neveľmi známy predseda organizácie cestovného ruchu Rajecká dolina Peter Slyško. V Žiline však medzi sebou súperí aj pravica, súčasnú županku Eriku Jurinovú (s podporou OĽaNO či SaS) chce poraziť kandidát KDH Igor Janckulík.
Ešte komplikovanejšia situácia pre kandidátov z ľavicového prostredia nastala v Nitrianskom kraji. Za Hlas kandiduje starosta Dvorov nad Žitavou Branislav Becík, ktorý si získaval popularitu na Facebooku najmä kritikou súčasnej vlády a protipandemických opatrení.
Záujem o županský post mal aj poslanec Smeru a súčasný vicežupan Marián Kéry, ktorý sa ešte v roku 2017 s predsedom nitrianskeho VÚC Milanom Belicom dohodol, že v roku 2022 bude kandidovať za župana. 71-ročný Belica, ktorý predsedá Nitrianskej župe od jej vzniku v roku 2001, napriek tomu nedávno oznámil, že zbiera podpisy, aby mohol ísť do volieb ako nezávislý kandidát.
Medzitým stiahli záujem kandidovať dvaja pravicoví uchádzači (Daniel Balko a Štefan Gregor) a podporili Martinu Holečkovú z KDH. Postupne jej podporu vyjadrili aj SaS, regionálna strana Tím Kraj Nitra nitrianskeho primátora Mareka Hattasa, ale aj menšie strany ako Spolu, Šanca, OKS, ODS, DS a Za ľudí.
Ak by Smer v tejto situácii postavil ešte Kéryho, mohli by si s Belicom a Becíkom rozdeliť hlasy tak, že by nahrali na úspech pravicovej kandidátke Holečkovej či kandidátovi maďarskej Aliancie Tiborovi Csengerovi. O post nitrianskeho župana majú ešte záujem Milan Španír za ĽSNS a riaditeľ Starého divadla Karola Spišáka v Nitre Martin Kusenda.
Zhoda v Trenčíne a Prešove
Hlas teda priamo konkuruje Smeru v Košiciach, Žiline, a ak by kandidoval Marián Kéry, bude aj v Nitre. V Banskej Bystrici a zrejme aj v Bratislave bude zasa otvorene či skryto podporovať kandidátov, ktorí by sa dali zaradiť skôr do liberálneho a stredopravého spektra.
Nejasná je zatiaľ situácia v Trnavskom kraji. Proti súčasnému županovi Jozefovi Viskupičovi, ktorý dal dohromady veľkú koalíciu jedenástich stredopravých strán (podporujú ho napríklad OĽaNO, SaS, KDH, Sme rodina, Spolu či Progresívne Slovensko) kandiduje dvojka Kotlebovej ĽSNS Martin Beluský a kandidát niektorých miestnych samospráv a starosta Ratkoviec Martin Červenka.
Smer ani Hlas zatiaľ nikoho v tomto kraji nepodporili. Martin Dorčák z tlačového oddelenia Hlasu v stredu na otázku, či zvažujú podporu Červenku, odpísal, že v Trnave aj v Bratislave stále prebiehajú rokovania, a keďže nie sú ukončené, nebudú ich komentovať.
Zhodu na županskom kandidátovi našli Smer a Hlas zatiaľ len vo dvoch krajoch. V Trenčianskom kraji Hlas podporil súčasného predsedu VÚC Jaroslava Bašku, ktorý je zároveň poslancom parlamentu za Smer.
Zdalo by sa, že táto podpora ide proti logike Hlasu postupovať v regionálnych voľbách samostatne. No Baška je v Trenčianskom kraji populárny, v roku 2017 vyhral župné voľby s 50 percentami hlasov.
Baškovo meno sa počas rozkolu v Smere v roku 2020 spomínalo aj v súvislosti s Hlasom, existovali úvahy, že prejde do Pellegriniho strany. To sa nakoniec nestalo, no Baška si neosvojil radikalizovanú rétoriku niektorých kolegov zo Smeru a sem-tam aj naznačí, že minimálne v zahraničnopolitických témach má iný pohľad než vedenie strany. Ako jediný poslanec Smeru v marci tohto roka podporil súhlas Národnej rady s misiou stoviek vojakov NATO na našom území, o ktorej sa rozhodlo po tom, čo Rusko napadlo Ukrajinu. Baška bol v rokoch 2008 až 2010 ministrom obrany v prvej Ficovej vláde.
Spoločného kandidáta budú mať Hlas a Smer zrejme aj v Prešovskom kraji. Spolu s SNS sa prihlásili k podpore hovorcu ZMOS-u Michala Kaliňáka. Ako povedal Kaliňák Denníku N, so stranami zatiaľ rokuje o programe, ktorý považuje za kľúčový.
„Hlas presadzuje kombináciu nových tvárí v politike s novou energiou a reálnej kompetentnosti zastávať verejnú funkciu,“ povedal o situácii v Prešove Martin Dorčák z tlačového oddelenia Hlasu.
„Michal Kaliňák z nášho pohľadu spĺňa oba atribúty, preto s ním intenzívne rokujeme o jeho volebnom programe. Hlas prišiel s niektorými doplňujúcimi návrhmi, preto čakáme na ich zapracovanie a v dohľadnom čase chceme oznámiť výsledok rokovaní.“
Hlavným súperom Michala Kaliňáka v Prešovskom kraji bude súčasný župan a predseda KDH Milan Majerský. Prešovský kraj je zaujímavý tým, že volebné správanie jeho obyvateľov je – zjednodušene povedané – úplne iné na jeho západe a východe. Kým západná časť – Poprad, Spiš či Prešov – volí skôr pravicové strany, východ je tradične baštou Smeru (dobré výsledky tam mal napríklad aj Štefan Harabin).
Vidno to na mape obcí, ktorá zobrazuje, koho volili ľudia v župných voľbách v roku 2017. Kým na západe kraja získaval hlasy Majerský, na východe vtedajší župan Peter Chudík podporovaný Smerom.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
