Denník N

Prečo na Taiwane záleží

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Hongkong a Taiwan sú vyrobené z rovnakého kultúrneho materiálu ako pevninská Čína, no majú či mali veľmi odlišné politické systémy.

Autor je profesor ekonómie na MIT

Návšteva predsedníčky americkej snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej v Tchaj-peji pripomenula svetu, ako veľmi pevninskej Číne záleží na Taiwane. Na Taiwane by však malo záležať aj demokratickému svetu.

Nie je žiadnym tajomstvom, že sa Komunistická strana Číny (KSČ) zaviazala zjednotiť Taiwan, ktorý považuje za vzbúreneckú provinciu, s pevninou. Spojené štáty americké formálne uznali Čínsku ľudovú republiku ako jedinú zákonnú vládu Číny v roku 1979 a západné mocnosti odvtedy väčšinou oficiálne neuznávajú Taiwan ako samostatnú krajinu. Táto politika „jednej Číny“ spolu s rastúcimi nacionalistickými náladami v komunistickej krajine spôsobuje, že čínske ovládnutie ostrova v nasledujúcich desaťročiach sa zdá pravdepodobné, ak nie nevyhnutné.

Niektorí západní komentátori sa domnievajú, že Pelosiová pri návšteve ostrova konala neuvážene. Ignorujú však, ako a prečo je Taiwan dôležitý pre budúcnosť demokracie, ako aj samotnej Číny.

V súlade s hodnotami

Tvorcovia západnej politiky a mnohí komentátori v súčasnosti zastávajú všeobecné presvedčenie, že Čína zostane v dohľadnej budúcnosti nedemokratická vzhľadom na svoju hlboko autoritársku politickú kultúru. Podľa tohto názoru je „individualizmus“ Západu v ostrom kontraste s čínskym konfuciánskym dedičstvom, ktoré zahŕňa strnulú hierarchiu nielen v rodinách, ale vo všetkých spoločenských prostrediach. Z toho vyplýva, že Číňania sú ochotnejší zaujať svoje miesto v rámci vopred definovaného poriadku autorít a menej ochotní podieľať sa na demokratickej politike.

Politológ Samuel P. Huntington preto raz povedal, že „neexistujú žiadne vedecké nezhody týkajúce sa tvrdenia, že tradičný konfucianizmus bol buď nedemokratický, alebo antidemokratický“. A Ray Dalio z Bridgewater Associates nedávno napísal: „Všetky tieto čínske systémy sú hierarchické a nerovnostárske… Amerika je riadená zdola nahor (to je napríklad demokracia) a optimalizovaná pre jednotlivca. Naopak, Čína je riadená zhora nadol a optimalizovaná pre kolektív… Demokracia, ako ju poznáme, nemá korene v Číne.“

Je ľahké pochopiť, ako môže posledných 2500 rokov čínskej histórie dať týmto myšlienkam za pravdu. Čína zažila mnohé rebélie a vzostupy a pády mnohých mocných dynastií. Keďže demokratická politika v tom všetkom očividne chýbala, mnohí predpokladajú, že Čína musí zostať pod velením silného vodcu, ktorý bude predsedať režimu zhora nadol, a čínska štátna propaganda tento názor vytrvalo podporuje. Čínske noviny a politickí komentátori neustále porovnávajú efektívnosť čínskeho systému so zablokovanou politikou Západu a zároveň poukazujú na to, že je viac v súlade s čínskymi hodnotami a kultúrou.

Žiadna prechodná fáza

Ale je to tak? Hongkong a Taiwan sú vyrobené z rovnakého kultúrneho materiálu ako pevninská Čína, no majú či mali veľmi odlišné politické systémy.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Čína a Taiwan

Komentáre

Teraz najčítanejšie