Denník N

Adiktologička Volfová: Mala som skvelé detstvo, vôbec som nevedela, aký problém s alkoholom má mama

Anna Volfová. Foto – Deník N/Gabriel Kuchta
Anna Volfová. Foto – Deník N/Gabriel Kuchta

Anna Volfová je adiktologička, v pražskej liečebni u Apolinára pomáha ženám zo závislosti od alkoholu. Sama mala skúsenosti s alkoholizmom už ako malé dievča.

Jej matka Martina Vondrová, psychoterapeutka v hospici a manželka českého europoslanca Alexandra Vondru, je totiž abstinujúca alkoholička a sama hovorí, že svojim deťom zničila detstvo.

Annu táto skúsenosť veľmi ovplyvnila v profesijnom živote, hovorí, že je schopná lepšie pochopiť svoje pacientky. Prinášame rozhovory s oboma ženami.

Ďalej sa v rozhovore dozviete:

  • ako si spomína na svoje detstvo;
  • kedy začala vnímať, že jej matka má problém s alkoholom;
  • čo cítila, keď sa mama vrátila z liečebne domov;
  • prečo sa rozhodla pomáhať práve ženám závislým od alkoholu;
  • či svoj príbeh rozpráva aj svojim pacientkam;
  • aký je jej vzťah k alkoholu;
  • ako vyzerá liečba závislosti a prečo je pri nej dôležitý pevný program;
  • či sa pacientky do liečebne vracajú často a čo je pre ne najťažšie.

Keď som sem prišla, okamžite som cítila úzkosť. Tu človek nechce skončiť. Vaša mama sa na tomto oddelení liečila zo závislosti od alkoholu, vy na rovnakom mieste pracujete ako adiktologička. O vás mi povedala: „Posrala som jej život, pretože sa na mňa, naliatu, celé detstvo musela pozerať.“ Aká je vaša prvá asociácia, keď poviem detstvo?

Mala som úžasné detstvo. Pre mňa je mamina epizóda s pitím len kus toho príbehu. Samozrejme, čím som staršia, tým je to menšie a vnímam hlavne to, ako sme na seba napojené, ako sa máme rady a aká je mama úžasná. Jasné, boli obdobia, zvlášť v puberte a dospievaní, keď boli mamine problémy najväčšou časťou toho príbehu.

Takže vás to formovalo.

Rozhodne. Ale na detstvo som vždy mala nádherné spomienky. Obaja moji rodičia, nech sú, akí sú, nám urobili krásny život. Ako deti sme žili v Spojených štátoch a ja som tam tieto problémy nevnímala. Najkritickejšia bola až fáza pred nástupom na liečbu, teda obdobie roku-dvoch, keď som mala okolo jedenásť.

Svoju skúsenosť využívam vo svojej profesii, keď sa ma na to pýtajú matky alkoholičky, ktoré majú deti a boja sa, že to tým deťom tiež posrali. Hovorím im: „Záleží na tom, čo budete robiť od tohto momentu ďalej. Jasné, niečo ste urobili, je to blbé, niečo sa stalo, je to ťažké, ale každý deň, každý okamih sa teraz môžete rozhodnúť a byť so svojimi deťmi a byť dobrá mama.“

Svoj príbeh teda pacientkam hovoríte?

Otvorene sa oň nedelím, hoci,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Duševné zdravie

Rodičovstvo

Rozhovory

Životy žien

Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie