Denník N

Ako sa Amnesty International mýli pri Ukrajine

Ukrajinský vojak hliadkuje počas prieskumnej misie v nedávno dobytej dedine na predmestí Charkiva. Foto - TASR/AP
Ukrajinský vojak hliadkuje počas prieskumnej misie v nedávno dobytej dedine na predmestí Charkiva. Foto – TASR/AP

Keďže ruská armáda sa dopustila veľkého množstva vojnových zločinov práve na obyvateľoch ukrajinských miest a obcí, mala Amnesty International porovnať prínos prítomnosti ukrajinskej armády pre ochranu civilistov s rizikami, ktoré z takejto prítomnosti plynú.

Autor je vedúci Programu pre mier, bezpečnosť a obranu v Bruselskom think tanku Friends of Europe

Minulý týždeň renomovaná ľudskoprávna organizácia Amnesty International vydala správu, ktorá obviňuje ukrajinskú armádu z používania bojových taktík ohrozujúcich civilné obyvateľstvo. Najkontroverznejším bodom správy je konštatovanie, že ukrajinské jednotky sa cielene sústreďujú v obývaných oblastiach, odkiaľ zároveň vedú bojové operácie proti ruským okupačným silám. Amnesty International označila túto prax za závažné porušenie medzinárodného humanitárneho práva a vyzvala Ukrajinu, aby ju ukončila, upozorňujúc na viacero prípadov, keď takýto postup viedol k stratám na živote obyvateľov ukrajinských miest a obcí v dôsledku ruských protiútokov.

Ukrajinský prezident Zelenskyj označil túto správu za manipulatívnu a organizáciu obvinil zo zamieňania obete s páchateľom, ktorým je Rusko a nie Ukrajina, ktorá len uplatňuje svoje právo na sebaobranu. Riaditeľka ukrajinskej kancelárie Amnesty International Oxana Pokalčuková na protest proti záverom správy odstúpila z funkcie. Obvinenie ukrajinskej vlády z vystavovania jej vlastných občanov nebezpečenstvu bolo zároveň vodou na mlyn pre ruskú dezinformačnú mašinériu, keďže je plne v súlade s falošnými tvrdeniami Vladimira Putina o nutnosti vymaniť Ukrajinu spod nacistickej tyranie.

Amnesty International si však za svojimi závermi stojí aj napriek odporu ukrajinskej strany či ich zneužívaniu ruskou propagandou. V reakcii na množiace sa kritické reakcie voči správe Agnès Callamardová, generálna tajomníčka organizácie, vyhlásila, že pozícia napadnutého štátu nezbavuje Ukrajinu povinností, ktoré plynú z jej medzinárodných záväzkov.

Vyhlásenie riaditeľky Amnesty International vychádza zo základného princípu medzinárodného humanitárneho práva, ktoré reguluje vojenské metódy, taktiky, ako aj typy zbraní, ktoré sú prípustné v ozbrojených konfliktoch medzi štátmi. Hlavným princípom tohto právneho odvetvia je zásada neutrality, čo v praxi znamená nerozlišovanie medzi agresorom a obeťou, keďže jeho primárnym cieľom nie je zachovanie mieru, ale ochrana osôb, ktoré sú hors de combat, mimo boja. Medzi tieto osoby neradíme len civilistov, ale aj ranených, chorých, prípadne na mori stroskotaných vojakov a vojenských zajatcov.

Amnesty International má pravdu aj v tom, keď sa odvoláva na zákaz zhromažďovať vojenskú infraštruktúru v blízkosti civilných oblastí. Toto pravidlo je kodifikované v článku 58 Dodatkového Protokolu I k Ženevským konvenciám, ktorý vyžaduje od strán konfliktu, aby sa v maximálnej možnej miere vyhli umiestňovaniu vojenských jednotiek a vojenských zariadení priamo alebo v okolí husto obývaných oblastí. Hlavným dôvodom pre prijatie tohto pravidla bola snaha zabrániť, aby si armády v čase vojny vytvárali z civilných objektov ľudské štíty, čo je vojnový zločin.

Pri analýze bojových operácií ukrajinskej armády Amnesty International však aplikovala toto pravidlo nesprávne, a to hneď v niekoľkých rovinách. V prvom rade si treba uvedomiť, že spomínaný článok 58, ktorý

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vojna na Ukrajine

Komentáre

Teraz najčítanejšie