Denník N

Sila videného

Horúce leto sa pomaly cvalom divokých koní končí a prichádza suchá jeseň.

Autor je výtvarník

People are crazy and times are strange
I’m locked in tight, I’m out of range
I’m used to care, but things have changed

Vlahá noc na začiatku augusta, taká vlahá, že by jeden myslel na tú bartolomejskú. Vzduch, aj keď vlahý, sa vôbec nehýbe. O chvíľu sa začne hodina medzi psom a vlkom. Cestou domov, opité deti a zaparkované kolobežky. Posledný trolejbus odváža Carla domov, ja idem z kopca mysliac na stĺpček, ktorý napíšem.
Putujem mestami a miestami, kde som bol a nebol, tešiac sa na spánok, ktorý očakávam, hladný po nočnej polievke, a pokojný vnútri.

Vlahá noc, horúce leto sa pomaly cvalom divokých koní končí a prichádza suchá jeseň.

V Albertine v susednej Viedni otvorili výstavu Francesca Clementeho, môj obľúbeného, rituál vo svojom prapôvodnom význame.

Zaspávam a sníva sa mi o ceste vlakom z Viedne do Benátok. Nastupujem v noci do prázdneho vlaku, ktorý sa pomaly a ako keby bezhlučne vydáva na cestu, v tom sne zaspím a precitnem pred svitaním. Vpravo odo mňa sú predalpské svahy, naľavo sa začne vynárať kopcovitá krajina, oblá a blízka ako domov. Miesto kde svätý Severín vyviedol posledných občanov Rímskej ríše z panónskej nížiny spať za hranice Ríma.

Terst mesto, prístav, začiatok a koniec Istrie. Záliv, Miramare, Duino, rovina rieky pád, Udine, mestá v mapách alchymistov.

Benátky, milovaná Serenisima, Canareghio, kupec benátsky…

Rosenkrantz Fest, ale ten je v Prahe.

Čo to je za sen? Sen o sne. Hynerotomachia Pholiphili.

You can hurt someone and not even know it
The next sixty seconds could be like an eternity
Gonna get lowdown, gonna fly high

Chodím po meste sám v ranných hmlách, taký sám, že ani na San Marcco nie je živej duše ani holuba, jediného holuba.

Mosty zahalené hmlou, celé mesto ako vo sne.

This place ain’t doing me any good
I’m in the wrong town, I should be in Holywood

Len na moment som si všimol, že sa niečo pohlo. Ruka, bola to ruka. Ruka držiaca uhlík, vypálený z vŕby.
A tak ako pred tisíckami rokov ruka kreslí obrazy videného a spoznaného.

Jaskyne, sny, premietanie tieňov na klenby, sníme alebo sme zobudení?

Francesco Clemente a sila videného.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Komentáre, Kultúra

Teraz najčítanejšie