Patríme na Západ alebo k Rusku? Ako názory na naše geopolitické zaradenie rozdeľujú Slovensko
Ocitli sme sa v historicky jedinečnej situácii, keď je medzi nevoličmi väčší podiel prozápadných respondentov ako medzi voličmi.
Autor je sociológ, Sociologický ústav SAV
Slovensko je dlhodobo geopoliticky, ale i kultúrne a hodnotovo rozpoltenou krajinou. Vyplýva to z viacerých výskumov, podľa ktorých časť občanov Slovenska chce patriť na Západ (geopoliticky definovaný zoskupeniami ako Európska únia či NATO), ďalšia časť by rada stála na strane Ruska a dlhodobo najväčší podiel respondentov sa prihovára za vyváženú pozíciu medzi týmito dvoma blokmi. Podobné rozdelenie platí, aj keď sa pýtame na spôsob života, hodnoty a kultúru. I tu sa najväčšia časť respondentov vidí niekde medzi západnou a východnou Európou.
Rozdelenie spoločnosti na prívržencov Západu, tých, ktorí by chceli byť niekde „medzi“, a prívržencov Ruska do značnej miery súvisí nielen s rozdielnym posudzovaním minulosti, ale aj so súčasnými volebnými preferenciami (a zároveň napríklad s postojom k očkovaniu či ku konšpiráciám).
Hoci sa za posledných pár rokov v slovenskej politike pestuje predovšetkým liberálno-konzervatívny spor, zdá sa, že rozdelenie spoločnosti na línii geopolitickej a kultúrnej orientácie na Západ verzus osobitná identita a snaha o vyváženú pozíciu medzi Západom a Ruskom (ako naznačujú dáta prezentované nižšie, orientácia na Rusko je dlhodobo skôr marginálna) vysvetľuje mnohé rozdielne postoje lepšie.
Takéto rozdelenie (o niečo viac je prívržencov vyváženej pozície a o niečo menej prívržencov orientácie na Západ) navyše na Slovensku pretrváva dlhodobo a je pomerne stabilné, i keď sa v poslednom čase mierne mení v prospech príklonu k Západu.
Dve príčiny odmietania Západu
Ak sa pokúsime vysvetliť dlhodobú prevahu prívržencov vyváženej pozície medzi Západom a Ruskom, musíme vziať do úvahy i