Lucia Virostková
Nedostatok zdravotníkov hlási takmer celá Európa. Ošetrovatelia, zdravotné sestry či všeobecní lekári figurujú na popredných miestach rebríčka absentujúcich povolaní. Rádiologický technik Andrej Laurinec (43) z Oravy argumentuje, že to je pre niektoré profesie dobrý signál do budúcnosti: viac budú pracovať z domu.
Postupný prechod k telemedicíne si všíma aj počas 11-ročnej praxe vo Švédsku. Hovorí aj o ďalších rozdieloch v porovnaní so Slovenskom a s Britániou, kde takisto pôsobil.
A hoci švédsky model má oproti slovenskému mnohé výhody, zo zdravotníctva chce odísť. Má na to však iné dôvody ako jeho kolegovia doma.
„Vo Švédsku je v systéme strašne veľa peňazí. Jedna štátna poisťovňa, obrovské investície do vybavenia, no pacient a personál sa niekde strácajú,“ povedal v rozhovore pre Denník N.
„Korupcia je nulová. Na Slovensku som v živote nevidel v čakárni sedieť lekára ako pacienta, vo Švédsku áno.“
Problém je, že aj tam stále rastie administratíva, dopĺňa. „Ľudia sú z toho unavení. Navyše za šéfa oddelenia aj prednostu môže ísť ktokoľvek, takže sa zrazu vaším nadriadeným stane napríklad klinicky menej zdatný kolega či bývalý externý poradca pre obchodnú sieť.“
Zvláštny spôsob komunikácie považuje za osobitú črtu Švédov. Tvrdí, že sa „boja konfliktov“. Nikoho nekritizovať, o negatívach nehovoriť, nič nie je priamo prikázané, všetko je vecou dohody a kompromisu.
Perličkou z oddelenia rádiológie je strach klientov. „Fuška je len ich presvedčiť, aby si ľahli. Každý druhý pacient má príbeh, ako ho v detstve sused niekde zavrel. Pýtam sa kolegov doma: aj vy máte toľko klaustrofóbov? Zdvihnú obočie – čo je to klaustrofóbia?“
Na druhej strane, na Slovensku je zdravotníctvo fabrika. „Kolegyňa len otvorí dvere a povie: nech sa páči, už sme v strate minútu a ešte som nestihla ani WC,“ približuje rozprávanie svojich známych.
Prvý pacient: bubeník z Rolling Stones
Andrej prišiel do Švédska v roku 2011. Mal už za sebou osem rokov v štátnom zariadení i na súkromnej klinike v Bratislave aj dvojročnú skúsenosť v Royal Marsden Hospital v Londýne. Tá patrí medzi najúspešnejšie nemocnice na svete v liečbe onkologických ochorení.
„Anglicko bola pre mňa zasľúbená zem. To, čo vo Švédsku riešia dva roky, sa tam vyriešilo, ako sa hovorí, pri rozhovore cestou na záchod,“ spomína.
Nemocnica je súčasťou britskej siete verejného zdravotníctva NHS, no popritom má aj súkromnú kliniku. „Mali sme tam človeka bez domova zo spádovej oblasti, ale prvý pacient, s ktorým som sa stretol ja, bol bubeník z Rolling Stones. Dnes mi to pripadá ako z filmu, ale bola to moja vtedajšia realita.“
V Anglicku bol Andrej na oddelení rádioterapie zamestnaný ako administratívny pracovník. Po vstupe Slovenska do EÚ mu trvalo rok a pol, kým získal všetky potvrdenia na prácu ako rádiologický technik. Keď mal papiere v rukách, pravidlá sa zmenili a mohol začať odznova.
„Šéfka vedela o mojej profesii na Slovensku, tak mi umožnila robiť v odbore aspoň v piatky vo voľnom čase zadarmo ako dobrovoľník. Vykonával som všetky úkony, len stlačiť tlačidlo a spustiť stroj som nemohol,“ opisuje.
Pridrahý, aby sa naťahoval s pacientom
Prístup nadriadených k zamestnancom mu utkvel v pamäti. „Keď ma našla šéfka v kancelárii po skončení pracovného času, poslala ma domov s tým, že za nadčasy neplatí, ale zajtra zistíme, či som prácu nestihol preto, lebo som robil málo, alebo mám toho veľa a treba mi pomôcť.“
Všeobecne platilo až agresívne presadzovanie bezpečnosti. „Tam bolo zakázané naťahovať sa s pacientmi, na to mám milión špičkových pomôcok, zdvíhačov a strojov. Ja sa mám chrániť, lebo som pre nich drahý,“ počúval dookola.
Kvalitné technologické vybavenie čiastočne spája jeho skúsenosť v Británii s aktuálnym pôsobiskom. Ale zatiaľ čo vo Švédsku sa nešetrí ani na menej zásadných veciach, v anglickej nemocnici zažil kuriózne momenty.
Všetci tlačili na centrálnej tlačiarni, každé oddelenie malo vlastný kód na kontrolu spotreby toneru. „Šéfka sa ma pýtala – načo sú vám na stole tri perá? Šetrili na každom liste papiera a lepiacich páskach, ale každé tri roky kupovali najnovšie röntgenové prístroje.“
Kým u nás roky čakal na príchod špičkového stroja, v Anglicku ho našiel stáť pod plachtou. „Pýtam sa, prečo takúto mašinu nevyužívate? Odpovedajú mi, že to už je stará verzia, máme novú a táto ide ako dar do Indie.“
Švédi veria systému
Andrejova skúsenosť ukazuje, aký je rozdiel pracovať v jednej z najlepších nemocníc, hoci aj v štatisticky nie top zdravotníckom systéme. Podľa údajov OECD najmenej ľudí zomiera z príčin, ktorým sa dalo predísť, vo Švédsku (91 na 100-tisíc obyvateľov, Británia 119, SR 193) aj na liečiteľné choroby (49 na 100-tisíc obyvateľov, Británia 69, SR 129).
V rovnakom poradí sú aj výdavky na zdravotníctvo v pomere k populácii: vo Švédsku sú oproti Slovensku 2,5-krát a v Británii dvakrát vyššie.
On však v zariadení pod správou druhého najväčšieho regiónu so sídlom v Göteborgu vníma isté organizačné negatíva. „Za 10 rokov som mal 12 šéfov, to hovorí za všetko.“
Hoci kvalitnejšia technika v rádiológii globálne vedie k častejším vyšetreniam, lebo lekári z presnejších snímok viac zistia, vo Švédsku sa celkovo vyšetruje výrazne menej než na Slovensku. V rámci OECD máme tretí najvyšší, Švédi tretí najnižší priemerný počet konzultácií na osobu za rok.
Vo Švédsku platia za návštevu lekára 30 eur a zdravotnej sestry 10 eur, po prekročení limitu 120 eur za 12 mesiacov už neplatia; výkony uhrádza región, v ktorom žijú.
„Nikomu nenapadne prísť, lebo mu to známy vybavil,“ zdôrazňuje Andrej. „Keď lekár povedal, že mi príde žiadanka na magnetickú rezonanciu, sedím a čakám. Čakacie lehoty sú dosť dlhé, ale oni to rešpektujú, lebo naozaj veria tomu systému.“
Podobne ako v Británii, aj vo Švédsku je oveľa menej ľudí hospitalizovaných. „Aj ťažké stavy posielajú domov,“ hovorí. Štatisticky platí opak ako pri výdavkoch na zdravotníctvo: u nás je dvakrát viac (5,8) nemocničných postelí na 1000 obyvateľov (Británia 2,5; Švédsko 2,1).
Švédi majú zároveň úplne odlišnú prevenciu: namiesto povinných či odporúčaných prehliadok presadzujú zdravý životný štýl a športovanie. „Preventívne prehliadky sú orientované na rizikové ochorenia od istého veku: napríklad mamografia od štyridsiatky či skríning aorty,“ spresňuje.
„Počas prvého pol roka vo Švédsku som mal na vyšetrení sedem ľudí nad sto rokov. Zjavne to funguje,“ komentuje.
Znížil si úväzok, viac si zarobí
Do Švédska prichádza veľa zdravotníkov s veľkými očakávaniami. Andrej sa presvedčil, že človek môže objektívne zhodnotiť, či sa naplnili, až keď spozná systém zvnútra.
„Zdalo sa, že mám šťastie – ako bonus som pri príchode dostal jazykový kurz. Prvé štyri mesiace mi platili 80 percent platu a len som chodil do školy. Dnes viem, že som tie náklady nemocnici vrátil už po prvom pol roku,“ hovorí.
Neskôr zistil, že mal pri svojom vzdelaní rádiologického technika nárok na vyššie ohodnotenie, a po prepočítaní hodinového priemeru sa ukazuje, že rozdiel v plate nie je až taký veľký. Pracovný čas mal dokonca u nás najkratší, týždeň dovolenky navyše dostal vo Švédsku až v štyridsiatke.
Pozícia lekárov je výhodnejšia. Oproti našim štátnym nemocniciam dostanú výrazne viac peňazí, ale najmä náhradného voľna. No zároveň vyššie dane. „Jeden môj známy lekár mal dane viac ako 50 percent, tak si dohodol nižší úväzok, čím mu klesla hrubá mzda, no stúpla čistá hodinová mzda. V ušetrenom čase si chodil externe zarábať do Nórska,“ opisuje Andrej.
Kým lekár spí, zastúpia ho v Sydney
Služby lekárov z iných štátov využívajú aj na Andrejovom oddelení. V noci volajú do Austrálie.
„Naši rádiológovia majú príslužbu, ale aby sa neunavili, idú spať. Telefón mi zdvihne sestra v Sydney, oni majú deň, poviem, že sme im poslali snímky a čakáme na ich správu. Lekári bežne takto odchádzajú na zimu do Austrálie, za slnkom sa idú zabiť.“
Za termínom „švédsky lekár“ sa pritom s veľkou pravdepodobnosťou skrýva cudzinec. Slovenský zdravotník počíta, že na jeho oddelení je zo šestnástich rádiologických technikov deväť nešvédskeho pôvodu. Desať národností s vlastnými špecifikami: „Niektorí kolegovia trpia pri neformálnom oslovovaní, aké som zažil aj v Anglicku; doma majú tituly a funkcie, tu ich aj upratovačka pozdraví ‚ahoj, Zoltán‘.“
Práve otvorenosť voči zahraničným profesionálom je však podľa Andreja tajomstvom švédskeho úspechu. „Nakupujú hotový produkt – lekára s atestáciou, s nulovou investíciou štátu.“
Náš model vedie skôr k prekvalifikovanosti. „V tomto odbore urobí zdravotná sestra dve snímky, a hoci je to často náročné, nie je to kozmická veda a nepotrebuje na to tri roky štúdia, ako sa to vyžaduje na Slovensku,“ argumentuje.
Vízie mudrlantov z Londýna
Keď Andrej po dvoch rokoch v britskej nemocnici prišiel za šéfkou oznámiť jej svoju výpoveď, odpovedala, že bolo načase. „Vnímala môj boj s úradmi a bolo jej ľúto, že mi nemohla viac pomôcť. Napísala mi skvelé odporúčanie a povzbudila ma, aby som šiel ďalej.“
Na Slovensku mu však vzácna skúsenosť skôr uškodila. Keď sa pre niečo ozval, bol za „mudrlanta z Londýna“. Aj preto je dosť skeptický k úvahám, že sa podarí dostať profesionálov zo zahraničia späť do nášho zdravotníctva.
„Zažil som tri rôzne typy prostredia a viaceré pozitíva z Anglicka by sa dali uplatniť v krátkom čase a s minimálnymi nákladmi. Ľudia potrebujú istú stabilitu, čas na oddych, aby s nimi priamo, ale dôstojne komunikovali, aby bola jasne rozdelená zodpovednosť.“
Vo Švédsku podľa Andreja napriek investíciám hrozí kolaps najmä pre nedostatok personálu. „Všetci utečú, všetci chcú byť radšej v administratíve. Dávam boľševikovi päť rokov,“ ironicky uzatvára s odhadom, že systém sa bude musieť všade ešte viac zefektívniť a ešte viac využívať prácu z domu.
„Zmenu nemá rád nikto – ani Švéd, ani Slovák, ale pozitívnu zmenu očakávajú všetci. Lepšie zdravotníctvo je o ľuďoch a malo by byť aj pre ľudí.“
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
