Čo by si slovenské deti zbalili, keby sa z nich zrazu stali utečenci (+fotografie)
Deti z pezinskej školy porovnali svoje kufre na dovolenku s tým, čo najdôležitejšie by si v rýchlosti zbalili na úteku.
Viete, čo jedávajú deti v rôznych krajinách sveta? Napríklad v Nórsku či v Afrike? Aké rôzne spoločenské hry tieto deti hrajú? Premýšľali ste už niekedy nad tým, ako by ste mohli vy osobne pomôcť Robinsonovi Crusoeovi, aby na ostrove ľahšie prežil? Aký nástroj by ste mu podali, aké oblečenie posunuli?
Deti z pezinskej cirkevnej základnej školy Narnia majú sformulované veci, o ktorých dospelí často ani nerozmýšľajú. Napríklad majú v zásuvke slohovú prácu o tom, aké by to bolo, keby sa v jedno ráno prebudili vo vojnou zničenej krajine. Kam by asi utekali. Rozmýšľali nad tým, podľa čoho sa dá na obrázku bežca odlíšiť, či športuje alebo uteká pred nebezpečenstvom.
Kládli si otázku, v akej situácii by sa mohli ocitnúť v pozícii menšiny proti väčšine. Rozprávali sa o tom, ako v spoločnosti vznikajú mýty a dezinformácie a či náhodou aj ony nemajú na svedomí stereotypy. Všetko hrou, ale predsa. Majú vyriešené, alebo aspoň prediskutované otázky, nad ktorými sa medzi dospelými často iba vymieňajú radikálne súdy.
Janovic, Gál a Hegyeshalom
Vyučovanie v základnej škole v Pezinku sa začína tým, že si deti posadajú na koberec a rozprávajú sa. Jedno podobné sedenie sme zažili s triedou piatakov a ich učiteľkou Monikou Mitanovou.
Každý mesiac majú inú, aktuálnu tému, o ktorej so svojimi učiteľmi diskutujú. V novembri tému Nežnej revolúcie zastupoval Fedor Gál. Na výročie SNP im prišiel o povstaní porozprávať historik Ivan Kamenec. Z knižiek im čítal Tomáš Janovic.
V októbri sa venovali utečencom. Stretávali sa s ľuďmi, ktorí sa napriek negatívnej diskusii v našej krajine vybrali utečencom pomáhať osobne. S lekármi a misionármi z hranice pri maďarskom Hegyeshalome, ktorí im rozprávali o svojich zážitkoch, často smutných a ťažko uchopiteľných.
Vznikla z toho aj výstava fotografií na chodbách školy. Deti a ich rodičia mali za úlohu odfotiť kufre, ktoré nosia so sebou na dovolenku. Priniesli fotografie plných tašiek a áut, chladiacich boxov, snoubordov, vymožeností, ktoré potrebujú na pohodlný život mimo domova.
Potom prišla náročnejšia časť projektu. Vybrať si veci, s ktorými by sa pobrali v prípade rýchleho úteku.
Čo by ste si zabalili vy?
Ktovie, čo by si vybrali, keby sa s nimi celý mesiac učitelia a odborníci nestretávali a nediskutovali o tom, ako vyzerá život utečenca. Takto však vyzerajú ich kufríky veľmi racionálne. Pasy, voda, teplé oblečenie, tenisky. Niektorí knihy, iní mobily. Nič zbytočné.
Deti pochopili podstatu situácie, ktorá si vyžaduje odstup od bežného komfortu.
Keď sme sa začudovali, učiteľky tvrdili, že deti netreba podceňovať. Aj tie najmenšie našli paralely medzi našou históriou a súčasnosťou migrantov. Vraj – aj my sme utekali. Cez vojnu a počas socializmu, tak prečo to teraz nechápeme?
Jedna diskusia na koberci
Deti poobede oddychujú a čakajú, kým sa im začnú krúžky, na ktoré sú zapísané. Medzitým sa ich pýtame, či si pamätajú, čo si do svojich „utečeneckých“ kufríkov pobalili. Všetci veľmi dobre vedeli, čo by potrebovali mať so sebou. Tu je prepis diskusie piatakov, ktorí majú deväť až desať rokov. Zapojili sa chlapci aj dievčatá.
„Ja by som so sebou nevláčila nič, veď je to ťažké.“
„Ja by som si zobrala fľašu s vodou, polovične veľký kufor,“ hovoria cez seba deti.
A čo ešte doň?
„Peniaze a mobil, a oblečenie.“
Pas?
„Ou, jasné, aj pas… Brala by som radšej oveľa viac oblečenia. iPad alebo počítač.“
To by si si nevedela nabíjať.
„Tak beriem aj nabíjačku,“ hovorí Denisa a nevie si predstaviť, že by bola na úteku.
Bolo niečo nové, čo ste sa dozvedeli o utečencoch?
„No, že neutekajú len ľudia zo Sýrie.“
Niekto vám o tom hovoril?
„Áno, kamarátkina mama tam bola liečiť ako doktorka a robila v našej triede debatu. Ale viem, že aj z iných krajín môžu mať ľudia problémy.“
Čo ešte by ste si zobrali?
„Zobrala by som si vreckový nožík, spacák, nejakú fotku rodiny, pas, mobil.“
„Ja by som si ešte vlastne zobrala celý album rodiny!“ hovorí zasa Denisa.
Martina pridáva, že by brala „knižku a ceruzku“.
A vieš aj akú knižku?
„Nejakú hrubú, aby som to mohla čítať dlho.“
A brala by si si kufor, alebo ruksak?
„Asi ten ruksak, lebo je to praktickejšie. Ak by som to tam napchala,“ zasa sa rozhovorí viacero detí naraz.
„Ja by som povedal rád, čo by som si vzal. Bibliu, peniaze, vodu, pitie, veľa teplého oblečenia, vlastne hocijakého oblečenia. Aj do dažďa,“ hovorí Pejtón.
„Ja by som si zobrala spacák. Veľmi teplý spacák. Stan, karimatku, jedlo, pitie, peniaze, pas a to je všetko. Ešte maminu. A ešte mobil a nabíjačku,“ hovorí zasa Adela.
„Dala som si tam spacák, doklady ako pas a peniaze, telefón a nabíjačku, pitie, jedlo, trochu oblečenia a na seba nejakú bundu.“
Viete si predstaviť, že ste takto na ceste?
Päťkrát nie.
Čo by ste odkázali deťom, ktoré ste videli na fotografiách?
Nech si nájdu domov. Žijú so svojimi blízkymi. Nech nestrácajú nádej. Nech sa neboja, znie „na preskačku“ z hlúčika detí.
Čoho sa nemajú báť? Tu v Európe sa ešte podľa vás majú čoho báť?
„Napríklad takých sršňov.“ (smiech)
„Možno sršne v Sýrii nemajú. A nemajú tam ani zimu, tej sa môžu báť. A možno tu sú choroby, ktoré oni tam nemajú. Na ktoré nemajú lieky.“
„Nech sú šťastní a nech nestretávajú zlých ľudí,“ hovoria deti.
Fotogaléria: Ruksaky utečencov a čo by si zbalili slovenské deti
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
