Denník N

Bývalý stopér Anglicka Upson o bránení: Po dobrom sklze je často väčší hluk ako po góle (rozhovor)

Matthew Upson v drese Leicestru. Foto - TASR/AP
Matthew Upson v drese Leicestru. Foto – TASR/AP

Špeciálne vydanie rubriky Ofsajd.

Pred desiatimi rokmi patril k najlepším stopérom v Premier League. Matthew Upson hrával za Arsenal, Birmingham City, Brighton či Leicester, ale najviac sa presadil vo West Hame United a v Stoke City. Upson sa dostal aj do anglickej reprezentácie, kde mal tvrdú konkurenciu: Johna Terryho a Ria Ferdinanda. Napriek tomu sa pod vedením Fabia Capella ocitol na MS 2010 v základnej zostave.

Upson bol typickým príkladom obrancu zo starej školy. Futbalistom s veľkou tvrdosťou, ktorý vynikal v osobných súbojoch a vzdušnom priestore. Hovorí, že po skvelom zákroku cítil vždy obrovský adrenalín: a fanúšikovia na tribúnach často kričali viac, ako keď ich obľúbený klub strelil gól.

S Upsonom sme sa stretli v Budapešti na zápase Ligy národov medzi Maďarskom a Anglickom, ktorý Maďarsko prekvapujúco vyhralo 1:0. Na štadióne bol ako expert rozhlasovej stanice BBC Radio 5 a Denníku N poskytol rozhovor, v ktorom hovoril najmä o umení bránenia.

V rozhovore sa dočítate:

  • akú nezvyčajnú radu dostal od Arséneho Wengera;
  • prečo je dnes vo futbale menej lídrov;
  • ako sa mení úloha stopéra v modernom futbale;
  • čo je najťažšie pri bránení;
  • ako kapitán musí pracovať so svojou šatňou;
  • prečo je v anglickej reprezentácii obrovský tlak;
  • ako si spomína na protihráča Martina Škrtela.

Vo West Hame United ste boli aj kapitánom. Boli ste lídrom vždy alebo to prišlo až so skúsenosťami z ťažkých zápasov?

Myslím, že u mňa to bolo niečo, k čomu som dospel časom. Sú hráči, ktorí majú túto vodcovskú schopnosť prirodzene už od mladého veku. Napadá mi napríklad Declan Rice (záložník West Hamu United a anglickej reprezentácie – pozn. red.). Myslím si, že on to má: svedčí o tom jeho osobnosť, reč tela, sebavedomie, spôsob, akým hrá. Tony Adams (bývalý kapitán Arsenalu – pozn. red.) bol tiež vodcom, u ktorého to bolo možné vnímať prirodzene. Bol to výnimočný kapitán a líder. U mňa osobne to prišlo časom. Keď som bol skúsenejší a starší, bol som aj sebavedomejší a používal som svoj hlas na to, aby som ostatných viedol.

Keď porovnáte dnešný futbal s dobou, keď ste hrali vy, myslíte si, že počet lídrov sa znižuje?

Áno. Odlišné je, že dnešní hráči prechádzajú iným systémom akadémií, a to od veku šiestich či siedmich rokov. Sú dobre trénovaní, majú skvelú techniku. Je to odlišné prostredie, keď si porovnám seba v rovnakom veku. Práve to je v porovnaní tých období veľkým rozdielom. V minulosti to možno bolo o tom, ako sa jednoducho presadí každý jednotlivec. Teraz je to viac organizované a získavate aj odlišný typ hráča. To je asi ten rozdiel.

Ak spomínate na svoje začiatky, čo u vás zohralo hlavnú úlohu, že ste sa stali profesionálom a napokon reprezentantom Anglicka? Bolo to o talente alebo tvrdej práci?

O oboch, ale aj o schopnosti akceptovať sklamanie. Nebola to pre mňa jednoduchá cesta. V mladosti som bol v dvoch akadémiách, z oboch ma vyhodili. Potom som šiel do Luton Townu, keď som mal 14-15 rokov. Bolo to o schopnosti nezúfať a nerozmýšľať o tom, či je niečo dobré alebo zlé. Stále treba len tvrdo pracovať a tvrdo tlačiť sám na seba, aby ste boli najlepšou verziou samého seba. To je podľa mňa kľúčové.

Akú najlepšiu radu ste dostali od svojho trénera?

Aby som bol úprimný, na takú otázku sa mi ťažko odpovedá (smiech). Nemôžem vybrať jednu vec, ktorá by mi hneď napadla.

Pamätám si však na svoj prvý zápas za Arsenal. Hral som v kopačkách,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Futbal

Ofsajd

Premier League

Rozhovory

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie