High 5ive: Prázdniny v Prahe 1989. Temná krása tanca vo filmoch Pascala Baesa
Pravidelný osobný výber počinov z mora (pop)kultúry, ktoré by vás mohli zaujať.
*
Postavy sa nehýbu a aj tak putujú obrazom. Kulisou je ošarpaná Praha tesne pred revolúciou, prázdne uličky a zákutia. Čiernobiele spektrum a surové zvuky postpunku zahusťujú atmosféru. Figúry kĺžu po mačacích hlavách, pod lampami a opadávajúcimi omietkami. Melanchólia vo vnútri i na ulici.
Francúzsky filmár Pascal Baes vo svojich krátkych filmoch Topic I a II použil techniku pixilácie, postavy menia polohu obraz po obraze ako pri výrobe animovaného filmu. Vzniká tak pohyb, ktorý existuje len na filmovom páse. Ilúzia nepohyblivých tiel, ktoré napriek tomu tancujú. Osviežujúci kúsok kina s fílingom, ktorý už dávno vyprchal.
*
Aj pri krátkom filme Ama ide o pohyb a tanec. A ani tu nemáme do činenia s klasickým filmárskym prostredím. Telo sa hýbe ladne a pomaly, akoby ho spomalene nadnášala neviditeľná sila. Levituje, lieta. Takmer nevidieť, že sa nachádza vo vode. Miestom pohybovej performancie je hlboký bazén.
Francúzka Julie Gautier od rodičov zdedila blízkosť k pohybu a vode. Výsledkom bola vášeň pre hĺbkové potápanie a prekonávanie svetových rekordov. Udržať dych bolo potrebné aj pri choreografii Ama. Ťažšie veci sa však zrejme odohrávali vo vnútri. Julie Gautier venovala svoju performanciu všetkým ženám a ich odolnosti.
*
A do tretice krátky film. Tento sa dokonca uchádzal o Oscara vo svojej kategórii. Vo februári 1939 sa v newyorskej Madison Square Garden stretlo 20-tisíc ľudí, aby privítali nástup fašizmu v nacistickom Nemecku. A pod hákovými krížmi a so zdvihnutými pravicami hlásali
