Koľko ich je a čo si myslia moslimovia, ktorých chce Fico monitorovať

Víkendové slová Roberta Fica o monitorovaní „každého jedného slovenského moslima“ vyvolali nezvyčajne silnú reakciu predstaviteľov komunity, ktorú u nás väčšinou až tak nepočuť.

„Premiér verejne zbúral mýtus o Slovensku ako o demokratickej a slobodnej krajine,“ reagovala Islamská nadácia na Slovensku, na čele ktorej stojí Mohamad Safwan Hasna, pôvodom zo Sýrie.

„Pýtame sa preto, či zostane len pri monitorovaní, alebo sa máme pripraviť aj na povinné nosenie zeleného polmesiaca inšpirovaného žltou hviezdou, ktorú museli nosiť v temných časoch slovenských dejín príslušníci inej monitorovanej náboženskej skupiny.“

Fico svoje slová obhajoval aj v pondelok. „Pravda je taká, že s výnimkou nórskeho prípadu, keď Breivik vystrieľal obrovské množstvo ľudí, prakticky vždy ide o predstaviteľov moslimov, pokiaľ ide o teroristické útoky,“ povedal.

O akej komunite Fico vlastne hovorí a čo si jej tváre myslia o parížskych útokoch?

Francúzi reagujú na Fica: Ani Le Pen by nepovedal to, čo on
autor: Martina Pažitková

Prichádzali od 60. rokov

Zohnať slovenského moslima, ktorý by sa po piatkových útokoch chcel rozprávať s novinárom, bolo ťažšie ako zvyčajne. Rozhovor odmietli aj tí, ktorí ešte nedávno o svojej viere bez problémov hovorili.

Hovoria, že dnes je atmosféra iná. Januárová streľba v parížskej redakcii Charlie Hebdo, utečenecká kríza a protimigrantské pochody postoj časti verejnosti voči moslimom vyhrotili.

Novinár Azim Farhadi sa obavám slovenských moslimov nečuduje.

„Z ľudského hľadiska si hovorím, že vyjadrenia aké má Robert Fico, môžu veľmi zasiahnuť ženy aj mužov, občanov a občianky Slovenska iného ako kresťanského vierovyznania, v ich bežnom živote a môžu spôsobiť, že budú vystavení nenávistným prejavom vo svojom bežnom živote.“

Azim pred islamským fundamentalizmom utiekol a skončil napokon na Slovensku. Narodil sa v Afganistane, ktorý v polovici 90-tych rokov ovládlo teroristického hnutie Taliban. Krajinu opustil po tom, čo mu talibanský vojak zlomil prst za to, že s kamarátmi v pivnici domu v Kábule spievali a tancovali.

Utečenci z Afganistanu, takí ako Azim, dnes tvoria časť slovenskej moslimskej komunity, no moslimovia k nám začali prichádzať oveľa skôr.

Už od 60-tych rokov sa na slovenské vysoké školy zapisovali študenti z arabských krajín, ktoré mali dobré vzťahy so socialistickou vládou. Ďalší moslimskí prisťahovalci sa k nám uchýlili počas vojen na Balkáne v 90-tych rokoch.

Malá a rôznorodá komunita

Farhadi potvrdzuje, že moslimovia na Slovensku netvoria jednoliatu masu, sú to ľudia z rôznych krajín a kultúr. Pri istom zovšeobecnení by sa dalo povedať, že dve najpočetnejšie skupiny tvoria bývalí vysokoškoláci, dnes lekári, zubári či právnici so svojimi rodinami, a potom majitelia reštaurácií či bufetov s kebabami a ich zamestnanci.

Dopĺňajú ich ľudia rôznych profesií, ale aj pôvodní Slováci, ktorí na islam konvertovali. Sú to stovky a stovky osudov s veľmi rozdielnymi motívmi, ktoré ich doviedli na Slovensko.

Pri sčítaní obyvateľstva sa k moslimskej viere prihlásili necelé dve tisícky ľudí, to isté hovorí aj Atlas migrantov. Podľa odhadov u nás reálne žije asi 5-tisíc moslimov. Asi polovica z nich v Bratislave, väčšie komunity sa dajú nájsť aj v Košiciach, v Martine či v Nitre. Najčastejšie pochádzajú z Líbye, Afganistanu a Egypta. Atlas migrantov zároveň hovorí, že ženy tvoria asi len dvadsať percent z moslimskej komunity.

Je už notoricky známe, že moslimovia u nás nemajú žiadnu mešitu, len niekoľko modlitební. V hlavnom meste sú tri. Jedna z nich je v Petržalke, ďalšie v Ružinove a v centre mesta. Utečenci, ktorí sú dočasne v tábore v Gabčíkove sa na sviatok ídu l-Adha koncom septembra prišli pomodliť práve do modlitebne v Starom Meste.

Slovenskí moslimovia často chodia aj do neďalekého rakúskeho mestečka Hainburg, kde je najbližšia oficiálna mešita. Nízku budovu, ktorá je na nerozoznanie od rádovej zástavby, navštevujú najmä v piatok na obed, počas povinnej modlitby.

Rozpory medzi sunnitskou a šiitskou vetvou islamu, ktoré tiež viedli k bojom v Iraku a Sýrii, sa u nás neprejavujú. Väčšina našich moslimov sú sunniti.

Prečítajte si

Slovenského moslima sa zákazník pýta: Ste terorista?

Útoky sú ohavné, vravia

Pri otázke na parížske útoky sa slovenskí moslimovia zhodujú: Toto nemá s islamom nič spoločné. „Útoky v Paríži sú ohavným činom, terorizmus nemá žiadne náboženstvo, ani príbuzných, ani brata, ani sestru,“ hovorí Azim Farhadi.

„Takzvaný Islamský štát nevyjadruje postoje drvivej väčšiny moslimov a moslimiek a nemá s islamom nič spoločné. Žiaľ, v každej kultúre sa nájdu fanatici, ktorí náboženstvo zneužívajú na šírenie teroru a nenávisti. Všetci sme na jednej lodi a nemali by sme sa dať zatiahnuť do vyvolávania sporov medzi náboženstvami.“

Podobne znelo aj stanovisko Islamskej nadácie. „Teroristické útoky v Paríži sú útokom na našu ľudskosť, na európske hodnoty humanizmu a na fundamentálne hodnoty islámu. Skutočnosť, že vrahovia z Paríža pri svojom besnení volali meno Božie, nie je dôkazom ich spätosti s islámom, ale len ich úbohou snahou ospravedlniť vlastné neľudské činy.“

To čo robia radikálni moslimovia, a čo znamená islam je veľmi vzdialené, myslí si aj Ridha (35), ktorý žije už tretí rok v Nitrianskom kraji. Prvýkrát prišiel na Slovensku ešte v roku 2009, je vyštudovaný inžinier a pracuje ako lisár. „Zabíjajú všetkých, aj moslimov. Neviem, prečo to robia a odkiaľ to majú. To, čo sa stalo vo Francúzsku, netrápi len kresťanov, ale aj moslimov.“

Aj preto niektorých našich moslimov Ficove slová sklamali. „Dúfam, že tieto vyjadrenia premiér nemyslel vážne, pretože ak ich vážne myslel, znamená to, že sa na Slovensku monitoruje celá jedna skupina ľudí len na základe náboženskej príslušnosti,“ upozorňuje Farhadi.

„To by bolo zjavne v rozpore s ľudskými právami. Je naozaj nepríjemné počúvať práve v krajine, ktorá nám udelila azyl vyjadrenia, ktoré veľmi pripomínajú vyjadrenia tých, pred ktorými sme museli kedysi utekať.“

Hasna z Islamskej nadácie vraví, že na protimoslimský postoj sa zvyknúť nedá, ale berú ho ako fakt. „Je však mimoriadne závažné, ak tieto protimoslimské nálady v spoločnosti nejaká verejná autorita nielenže neupokojuje, ale ich ešte viac hecuje.“

Len v pondelok dostal osem nenávistných e-mailov, komentáre na Facebooku ani neráta. „Ráno nám napríklad niekto napísal – kvôli vám som sa začal legálne ozbrojovať,“ opisuje realitu týchto dní Hasan.

Etnológ Peter Salner, v minulosti predseda židovskej náboženskej obce, hovorí, že aj keď medzi Židmi a moslimami existuje stále veľké napätie, predstava, že je niekto niekam zaradený len pre svoje vierovyznanie, sa mu nepáči. „Dnes nie som predstaviteľ židovskej komunity, hovorím len za seba, ale myslím si, že vždy, keď sa to len trochu dá, mal by sa každý človek posudzovať individuálne.“

Monitorovanie zatiaľ necítia

Fico tvrdí, že každý moslim na Slovensku je monitorovaný, detaily toho, ako to má prebiehať, nikto neprezrádza. Premiér hovorí, že nie je tárajúca baba, aby hovoril, aké prostriedky používajú, ministerstvo vnútra úradníckym jazykom odpísalo v podstate to isté.

„Z taktických a bezpečnostných dôvodov sa nebudeme vyjadrovať k činnosti bezpečnostných zložiek pri monitorovaní rizikových skupín,“ znie stanovisko rezortu Roberta Kaliňáka.

Ani Slovenská informačná služba neprezrádza, čo premiérov výrok znamená v praxi. Tvrdí, že pri zverejnení podrobností svojej práce by porušila zákon o ochrane utajovaných skutočností a mohla by zmariť prijaté opatrenia a ohroziť bezpečnosť občanov.

Samotní moslimovia si zatiaľ žiadne sledovanie nevšimli. Ridha vraví, že nič také nepostrehol, osobne mu to ani neprekáža. „Oni myslia na svoju krajinu, ľudí a majú pravdu,“ myslí si o Ficovi a Kaliňákovi.

„Ja dúfam, že Slovenská informačná služba, ktorá je platená z našich daní, sa zamestnáva skutočnými hrozbami pre Slovensko a nie politickou kampaňou nejakej strany a nezákonným monitorovaním ľudí, ktorí nič nespravili a normálne a pokojne tu žijú a pracujú,“ oponuje Ridhovi Azim Farhadi. „Nemám čo skrývať.“