Denník N

Po útoku v Paríži našli pas Sýrčana, ktorý prišiel cez Grécko. Je to zvláštne, hovoria viacerí

Francúzsky prokurátor potvrdil, že útočník na štadióne skutočne prišiel v októbri cez Grécko. Je zvláštne, kde sa ten pas našiel, hovoria odborníci.

Francúzsky prokurátor to v pondelok potvrdil. Odtlačky prstov samovražedného útočníka na futbalovom štadióne Stade de France sa zhodujú s odtlačkami prstov muža, ktorý sa 3. októbra tohto roku vylodil na gréckom ostrove Leros. Medzi teroristami z Paríža bol jeden muž, ktorý prišiel do Európy v súčasnej utečeneckej vlne.

Viac o ňom potvrdeného nie je. V Grécku sa zaregistroval na pas s menom Ahmed al-Mohamed, ktorý pochádzal zo sýrskeho Idlibu.

Nie je isté, či skutočne ide o muža s týmto menom. Je možné, že pas bol falošný. Mnoho migrantov (najmä z iných krajín) využíva falošné sýrske pasy, aby sa dostali do Európy. Pri žiadosti o azyl ich však často odborníci na arabčinu a reálie prekuknú.

Tomuto mužovi však zrejme nešlo o žiadosť o azyl. Jeho meno zaregistrovali o pár dni neskôr v Srbsku, neskôr v Chorvátsku. Odtiaľ smeroval do Maďarska a do Rakúska.

Otlačky prstov v Grécku. Zhodujú sa s otlačkami samovražedného útočníka. Foto - tasr/ap
Odtlačky prstov v Grécku. Zhodujú sa s odtlačkami samovražedného útočníka. Foto – TASR/AP

Nie je ťažké dostať sa do Európy

Ako píše britský denník Guardian, ak sa teroristi z Islamského štátu rozhodnú poslať do Európy svojich ľudí, nemusí to byť veľmi zložité. „Až od októbra sa na gréckych hraniciach začali zbierať odtlačky prstov, ale úradníci beztak nemajú čas a zdroje skúmať, či sú ich držitelia napojení na nejakých militantov,“ napísal denník.

Doteraz odborníci hovorili, že Islamský štát nemá veľkú motiváciu posielať ľudí na dlhú cestu s utečencami, pretože má dostatok priaznivcov v Európe. Bojovať za Islamský štát a budovať ho odletelo za posledné dva roky 5-tisíc Európanov, mnohí sa už vrátili.

To koniec koncov ukázal aj parížsky útok – doteraz piati identifikovaní muži boli rodení Francúzi či Belgičania, viacerí z nich v minulosti navštívili Sýriu. Domnelý hlavný organizátor, rodený Belgičan Abdelhamid Abaaoud, sa momentálne v Sýrii nachádza.

Koľko takýchto teroristov ako útočník zo Stade de France mohlo prísť s utečencami do Európy? To presne nikto nevie. Islamský štát v minulosti hrozil, že do Európy cez utečeneckú vlnu poslal tisícky atentátnikov.

Podľa českého analytika Josefa Krausa je to však riadne nadnesené číslo. „Nemá toľko voľných bojovníkov. Skôr ich môžu byť desiatky. Využívajú chaos okolo imigrantskej vlny,“ povedal analytik z Centra bezpečnostných štúdií pri Univerzite obrany v Brne.

Prečo tam bol pas?

Podľa neho je tiež možné, že sa s utečencami vracajú aj „európski“ džihádisti. Ak by sa totiž vrátili letecky na svoj pas do Paríža či Bruselu, mohli by ich úrady zatknúť, prípadne by ich sledovali. Maročan, ktorý žil vo Francúzsku a v auguste chcel zabíjať ľudí vo vlaku Thalys, sa zo Sýrie vracal cez Albánsko.

Podľa odborníkov je zvláštne, že sa pri atentátnikovi nejaký pas našiel. „Najzaujímavejším faktom je, že tam ten pas vôbec bol. Nebol na mŕtvole teroristu či jej pozostatkoch. Ležal obďaleč, akoby ho mali nájsť,“ povedal nemenovaný francúzsky predstaviteľ podľa denníka Independent.

„Prečo by si džihádista, ktorý odmieta všetky formy moderného občianstva, na samovražednú misiu so sebou zobral pas?“ pýtal sa na Twitteri Charlie Winter, analytik zameriavajúci sa na Islamský štát. „Aby sa našiel.“

Niektorí špekulujú, že v záujme Islamského štátu je, aby Európa zatvorila hranice pre utečencov. „Jedna teória je, že ISIS dúfa, že sa Európa obráti proti sýrskym utečencom. To by posilnilo myšlienku neprekonateľného rozdielu medzi Východom a Západom, medzi kresťanmi a moslimami, a tak by presvedčili Sýrčanov, že kalifát Islamského štátu je ich najlepšia nádej na ochranu,“ napísal Guardian.

Aj podľa Krausa môže byť cieľom ISIS radikalizovať situáciu v Európe, vyostriť napätie medzi miestnymi moslimami a väčšinovou populáciou.

„Ak by sa napríklad odohrali nejaké pogromy na moslimov, mohlo by ich to radikalizovať a ISIS by tak mohla získať ďalších bojovníkov. Rovnako islamistom vyhovuje aj väčšie zatiahnutie Európy do konfliktu v Sýrii. Ich propaganda – kresťania útočia na moslimskú zem – by im mohla pomôcť verbovať ľudí z Blízkeho východu,“ dodal.

Koniec otvorených dverí?

Tak či onak, zistenie, že vraždil aj domnelý migrant, môže zmeniť politiku vo viacerých európskych krajinách, ktoré boli doteraz otvorené voči utečencom. Ešte pred potvrdením, že jeden z atentátnikov pricestoval do Európy, sa napríklad ozvali silné hlasy v Nemecku.

Horst Seehofer, šéf bavorskej CSU (sesterskej strany CDU Angely Merkelovej), po januárovom útoku na redakciu Charlie Hebdo ešte odmietal spájať imigráciu s terorizmom. Teraz však podľa týždenníka Economist hovorí o posilnení vonkajších aj vnútorných hraníc Európy.

„Bolo by dobré, ak by Angela Merkelová uznala, že otvorenie hraníc na neurčito bol omyl. Paríž všetko mení,“ povedal bavorský minister financií Markus Söder podľa týždenníka. Merkelová bola už pred atentátmi pod veľkým tlakom spojencov vo vláde; krajina v tomto roku očakáva vyše milión žiadateľov o azyl.

Podobné hlasy sa ešte pred potvrdením informácie ozývali aj z iných krajín. Nový poľský minister pre európske vzťahy Konrad Szymański na blogu napísal, že Poľsko nezrealizuje prijatie utečencov podľa kvót, na ktorých sa dohodli ministri vnútra EÚ. Neskôr však nová premiérka Beata Szydłová aj on sám podľa magazínu Economist cúvli.

Niektoré krajiny, ako Švédsko a Slovinsko, ešte pred útokom začali silnejšie kontrolovať svoje hranice. Švédi zaviedli dočasné kontroly, Slovinci začali budovať plot z ostnatého drôtu.

„Nemali by sme zmiešavať rôzne kategórie ľudí, ktorí prichádzajú do Európy. Osoba zodpovedná za útok v Paríži je zločincom, nie utečencom ani žiadateľom o azyl,“ povedal, naopak, podľa denníka Financial Times v nedeľu predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker.

Zmena

Riaditeľ ľudskoprávnej organizácie Human Right Watch Peter Bouckaert na Facebooku napísal, že Európa by nemala zatvárať dvere pred ľuďmi utekajúcimi pred vojnami v Sýrii, Iraku a Afganistane.

„Odpoveďou je zaviesť takú azylovú politiku EÚ, ktorá poskytne ľuďom utekajúcim pred vojnou a represiami bezpečné a legálne alternatívy dostať azyl, bez toho, aby riskovali svoj život,“ napísal podľa New York Times.

V Európe sa teraz podľa Guardianu zintenzívni debata, či nechať hranice otvorené tak ako doteraz. „Už počuť výzvy, aby sa strážila morská hranica medzi Gréckom a Tureckom a aby sa utečencom úplne zablokovala cesta. To sa zrejme nepodarí, pretože Európa nie je izolovaná do tej miery ako napríklad Austrália. Vracanie lodí, ako ho praktizuje Austrália, by bolo v podstate nemožné – východné brehy susedného kontinentu sú od Európy vzdialené aj desať kilometrov,“ píše Patrick Kingsley.

„Logickejšou odpoveďou by bolo vytvorenie organizovaného systému masového premiestňovania z Blízkeho východu,“ dodal.

Príjem ľudí priamo z táborov v Libanone či Turecku napríklad presadzuje Veľká Británia. Takto prijme 20-tisíc Sýrčanov do roku 2020. To je však len zlomok z počtu ľudí prichádzajúcich do Európy cez Balkán.

Podobné množstvo osôb chcú prijať aj niektoré neeurópske krajiny ako Austrália (15-tisíc), Spojené štáty (10-tisíc) či nová kanadská vláda (25-tisíc do konca roka).

Tento ich postoj sa podľa časopisu Time nemení ani po parížskych útokoch, hoci najmä v Spojených štátoch sú republikáni, ich kandidáti na prezidenta či guvernéri ich štátov proti tomu.

Ďalšie útoky na našu redakciu: Kaliňák po večeroch číha na Leška, Smer žaluje Martina M. Šimečku. Denník N v sledovaní každého kroku vlády nepoľaví, ale ak má pre vás práca našich novinárov a novináriek väčšiu hodnotu, ako je cena predplatného, môžete prispieť na ich prácu a obranu v sporoch darom. Vopred ďakujeme 🫶

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Útok v Paríži

Svet

Teraz najčítanejšie