„Situácia je nadmieru výborná,“ povedal pred 20 rokmi primátor a Prahu zasiahla tisícročná voda
Primátorom bol ešte len tri týždne, keď prišli povodne, aké v Prahe neboli tisíc rokov. Aj vďaka nim sa výrazne zapísal do histórie hlavného mesta. Hoci možno nie tak, ako si pôvodne myslel.
Legendárnym sa stal jeho mediálny výstup v Českej televízii, kde nad rozvodnenou Vltavou pár hodín pred zaplavením metra a Karlína vyhlásil, že „situácia je nadmieru výborná“.
Na svoje slová sa Igor Němec po dvadsiatich rokoch pozerá s nadhľadom. „Máte vlastne tri možnosti, ako si vás budú ľudia pamätať – buď sa o vás nebude vedieť vôbec nič, alebo veľa, alebo jedna veta. Z tohto hľadiska to vlastne nie je zlé,“ hovorí v rozhovore.
Vy ste sa stali primátorom v júli 2002, tri týždne pred povodňami. Ako na celý ten rok, ktorý mal dvoje volieb, povodne a troch primátorov, spomínate?
Boli to hektické časy, ale veľmi zaujímavé. Pre povodne na ten čas nikdy nezabudnem.
Rozprávame sa spolu priamo pri rieke pred Národným divadlom. Keď sa pozeráte na Vltavu, akú máte na tie dni najsilnejšiu spomienku?
To viem presne. Bol utorok a voda kulminovala. Štátny podnik Povodie Vltavy povedal, že voda už ďalej stúpať nebude. Stál som o jednej hodine v noci pri Boteli Admirál na Smíchovskom nábreží, pretože sme dostali správu, že sa uvoľňuje jedno z lán, ktorým bola hotelová loď ukotvená. Hrozilo, že sa odtrhne, čo by znamenalo obrovskú katastrofu, pretože by možno zbúrala všetky mosty, ktoré sú po ceste.
Aká tam bola situácia?
Jedno lano bolo prevesené, čo znamenalo, že aby sa mohla loď zabezpečiť, bolo treba natiahnuť ďalšie, ktorým sa upevnia k brehu. Pomohol mi vtedy náčelník generálneho štábu generál Jiří Šedivý, ktorý s vojakmi lano priviezol a ukotvil.
Najsilnejší zážitok bola však tá tma. Ťažko si to asi dnes dokážete predstaviť, ale v celej Prahe nesvietilo jediné svetielko, doprava nejazdila. Taká tma tu pravdepodobne nebola ani počas vojny.
Ja som len videl, ako auto generála Jiřího Šedivého ide Prahou, pretože to bolo jediné svetlo, ktoré sa po meste pohybovalo. Keďže nebolo vidno žiadne svetlo, vnímali ste len šialené hučanie rieky. To bolo dosť depresívne; nevideli ste ju, ale hučala strašne.
Také veci sa vryjú do pamäti.
Mám aj jednu vizuálnu spomienku, z Karlovho mosta. Tam bol hasič Václav Kratochvíl, ktorý jazdil po moste s bagrom a rozbíjal vodou strhnuté chatky, ktoré priplávali. Na vlastné oči som videl plávať drevený domček, ktorý mal zápražie, na ktorom bol stolček a stolička. On doň ťukol lyžicou a počas sekundy
