Za útokom na Salmana Rushdieho nie je len fatva, ale vyhrotený svet
Autora Satanských veršov už neohrozuje len jeho najznámejšie dielo.
Ortieľu, ktorý nad ním vyhlásili pred vyše 33 rokmi, sa mu až doteraz darilo vyhýbať. Spisovateľa Salmana Rushdieho v piatok počas prednášky v New Yorku napadol 24-ročný muž. Utrpel viacero bodných rán, okamžite ho previezli do nemocnice a operovali.
Útočníka na mieste zadržali a na základe aktivít na sociálnych sieťach odhalili jeho sympatizovanie s šiitským extrémizmom a Iránskymi revolučnými gardami.
Pod sekerou fatvy
Výzvu na usmrtenie a peňažnú odmenu na Rushdieho hlavu vzniesol vo forme fatvy iránsky revolučný vodca ajatoláh Chomejní 14. februára 1989. Dôvodom bol Rushdieho román Satanské verše (1988), ktorý vyvolal vlnu protestov medzi moslimami a bol označený za dielo, ktoré je proti islamu, profétovi a Koránu.
Aj po Chomejního smrti výzva pretrvala napriek tomu, že sa od nej v roku 1998 dištancoval iránsky prezident Chátamí. Zdôvodnením platnosti má naďalej byť to, že fatvu môže odvolať len ten, kto ju vyhlásil. A ten je po smrti. Ešte v roku 2016 odmenu za Rushdieho hlavu zvýšili na vyše štyri milióny dolárov.
Fatva sa netýkala len autora, ale všetkých, ktorí by sa podieľali na šírení jeho diela. Viacerých vydavateľov a prekladateľov diela napadli, japonský prekladateľ Hitoshi Igarashi zraneniam podľahol. Samotný Rushdie sa stiahol do anonymity, ukrýval sa na rôznych miestach a žil pod policajným dohľadom. Po roku 2010 však už permanentnú ochranu nevyužíval.
Temné strany náboženstiev
Aktuálny brutálny čin je možné vnímať ako pokus o naplnenie nikdy nezrušenej výzvy na zabitie, vylúčiť sa nedá ani súvislosť s nedávnym usmrtením vodcu al-Káidy. Určite však ide o prejav prehlbujúcej sa polarizácie sveta a bujnejúcich kultúrnych vojen.
Prispel k tomu Rushdie sám?
