Čím láka ISIS? Ľudí priťahuje boj za „posvätnú“ vec, o Koráne veľa nevedia

Ľudia v Európe, ktorí sympatizujú s Islamským štátom a militantným džihádom, majú často pocit vylúčenia zo spoločnosti.

Sú v prechodnom stave vo svojom živote – ide napríklad o študentov, jedincov, čo stratili prácu, životného partnera alebo rodinu a hľadajú si novú komunitu, ktorá dá ich životu význam či slávu.

Hoci prostriedky, ktoré si na to zvolia, sú často zvrátené a zahŕňajú aj vraždenie nevinných ľudí.

O psychológii násilného extrémizmu a o spôsoboch, ako mu predchádzať, hovoril nedávno na pôde OSN svetoznámy antropológ Scott Atran z Národného centra pre vedecký výskum v Paríži. Na jeho príhovor upozornil vedecký časopis PLOS.

Lepšími ľuďmi vďaka trhu

Ľudia sa správajú milo a láskavo, ale naše srdcia nesiahajú ku každému. Je to preto, lebo naši predkovia žili po milióny rokov v malých sociálnych skupinách, maximálne do 150 členov. V takejto interakcii s ľuďmi, ktorí boli prevažne pokrvne príbuzní, vznikali morálne emócie a intuície, ktoré sme do veľkej miery zdedili.

Ľudia z iných kmeňov boli zväčša nepriatelia, v lepšom prípade „iba“ konkurenti, s ktorými sme súťažili o nedostatkové zdroje – potravu, prístrešky alebo ženy.

Takáto výbava našej mysle nie je úplne vhodná na život v globalizovanom svete – dennodenne prichádzame do styku s ľuďmi, ktorí sú cudzí. Pre našu myseľ je to výzva správať sa milo aj k nim.

Výskum ukazuje, že na mieru spolupráce alebo naopak nevľúdneho zaobchádzania s inými ľuďmi majú vplyv nielen zdedené morálne emócie a intuície (biologická evolúcia), ale aj kultúrne normy a inštitúcie daných spoločností (kultúrna evolúcia).

V štúdii od Josepha Henricha z univerzity v Britskej Kolumbii a jeho tímu testovali ľudí až v pätnástich spoločnostiach vrátane Ghany, Fidži, USA alebo zo Sibíri. Hrali sa „hru na diktátora“ (dictator game).

Ide o situáciu, v ktorej aktívny hráč rozhoduje, koľko z peňazí, ktoré dostal, ponechá sebe a koľko rozdá iným jedincom. Má „diktátorské“ právomoci, pretože do jeho rozhodovania nemôže nikto zasahovať.

Čo bádatelia zistili? Že ľudia sa správali viac altruisticky a o peniaze sa s cudzími ľuďmi delili vo väčšej miere, čím viac bolo v danej spoločnosti rozvinuté trhové hospodárstvo.

Nie je ťažké si tieto údaje vysvetliť. Trh znamená, že prichádzame do kontaktu s cudzími ľuďmi a od ich práce sme závislí. Ak by sme sa správali nevľúdne a zle k tým, ktorí nám predávajú autá alebo rožky, nemali by sme ani jedno, ani druhé. Trh – celkom prirodzene – vytvára sieť vzájomných závislostí a tlak na spoluprácu medzi nami.

O Koráne nič nevedia

Sú aj iné kultúrne inštitúcie, normy a sociálne tlaky, ktoré pôsobia opačným smerom – k väčšej intolerancii, násiliu a zlobe.

Scott Atran opisuje, že bojovníci ISIS, ktorých v Iraku spovedal, mu na otázku, čo je islam, odpovedali: „Môj život.“ O Koráne alebo histórii islamu  nič nevedeli. Ich jediným zdrojom informácií bola propaganda ISIS. Spočívala v „učení“, že sú cieľom likvidácie a že jediný spôsob, ako jej môžu predísť, spočíva v tom, že vyhubia „nečistých“.

Ich frustráciu a pocit ohrozenia potvrdzujú životné skúsenosti – rozvrátený štát, vojna, časté úmrtia v rodine, nezamestnanosť, sťahovanie sa pred bombardovaním či život v úkrytoch.

V Európe sa členovia al-Káidy či ISIS verbujú inak – až traja zo štyroch ľudí to robia cez priateľov a známych, keď hľadajú „zmysel vo svojom živote“, uvádza Atran.

Väčšinou ide o jedincov bez tradičného náboženského vzdelania, nachádzajú sa v predchodnom stave vo svojom živote – ide napríklad o ľudí, čo stratili prácu alebo životného partnera. Hľadajú komunitu, ktorá je súdržná a ich životu, ktorý doteraz vnímali ako bezvýznamnný, dá zmysel a poslanie či „misiu“.

Prieskum ICM z augusta 2014 ukázal, že až 1 zo 4 mladých Francúzov vo veku od 18 do 24 rokov má k ISIS priaznivý postoj. Jedna mladá žena z parížskeho predmestia Clichy-sous-Bois, potomok imigrantov, Atranovi a kolegom povedala, že sa necíti byť Francúzkou ani Arabkou.

Vníma, že sa na ňu ľudia dívajú cez prsty, a preto si „vyberá kalifát, aby si moslimovia vytvorili domov, kde sa budú starať o svoje veci, budú opäť silní a budú žiť dôstojne“. Atran uvádza, že liberálna demokracia u mladých ľudí nevzbudzuje ochotu nákladnej obety na jej obranu.

Pocit spolupatričnosti a zmyslu, boj za „posvätnú“ vec

Antropológ konštatuje, že k ISIS to ľudí ťahá preto, lebo im ponúka pocit spolupatričnosti a zmyslu, ktorý je tuho vybojovaný. „Pripojenie sa k priateľom v boji za svätú vec dáva ľuďom pocit zvláštneho údelu, ktorý musia naplniť, a vôľu bojovať,“ vraví Atran.

Z výskumu vyplýva, že viac ako na finančnej odmene nám záleží na boji za „vyššiu“ či „posvätnú vec“. Z tohto dôvodu je také ťažké poraziť malé revolučné skupinky, pretože ich členov stimuluje odhodlanie oveľa viac ako mesačný žold vojakov v armáde štátu. Prieskum medzi Palestíncami a Židmi ukázal, že ako riešenie konfliktu medzi nimi nefungovali finančné stimuly, ale ochota druhej strany zľaviť z požiadaviek, ktoré považuje za posvätné.

Pocit zmyslu či významu je veľkým motivátorom nášho správania. Dan Ariely z MIT s kolegami dali ľuďom za úlohu stavať lego. Časti z nich ho po postavení rozobrali, takže jedinci začínali vždy odznova. Druhej skupine ľudí sa postavené legá pekne hromadili.

Bádatelia zistili, že jedinci z prvej skupiny postavili oveľa menej stavebníc. Ich činnosť jednoducho nedávala zmysel – nech sa snažili akokoľvek, z postaveného lega im nikdy nezostalo nič.

Mikro-komunity, na ktorých chode sa zúčastňujeme

Uzavretá komunita ľudí, ktorí sa našli v ISIS, svojim sympatizantom ponúka intenzívne priateľstvá ľudí s podobnými traumami a problémami – „okolitý svet ich nechápe, ale oni si rozumejú“.

Atran poznamenáva, že keď sú ľudia presvedčení o tom, že misia, za ktorú bojujú, je cnostná (hoci nie je), prestáva násilie odpudzovať. Stáva sa prostriedkom na dosiahnutie „posvätného“ cieľa.

Náboru ľudí z Európy do ISIS a podobných organizácií treba predchádzať budovaním malých komunít, vraví Atran. Liberálna demokracia je často neosobná, mladých ľudí nedokáže nadchnúť. Mikro-komunita vzájomnej starostlivosti a spolupatričnosti, ktorá dá našim životom – mierumilovný – zmysel a na ktorej chode sa môžeme zúčastňovať, je cieľ, o ktorý sa treba snažiť, dodáva antropológ.