Denník N

Štyri percentá vedcov nevykázali žiaden vedecký výkon, vraví Kanovský. Slovenskú vedu zhodnotia svetové špičky

Martin Kanovský je riaditeľom odboru stratégií vysokých škôl ministerstva školstva. Foto N – Tomáš Benedikovič
Martin Kanovský je riaditeľom odboru stratégií vysokých škôl ministerstva školstva. Foto N – Tomáš Benedikovič

Vedu a výskum financujeme devastačne nízko, vraví Martin Kanovský z ministerstva školstva. Dosahujeme iba 36 percent priemeru Európskej únie, čo sa týka financovania vedy a výskumu v pomere k HDP. Pritom ešte v roku 2014 to bolo 51 percent.

Ministerstvo školstva vypracovalo nový systém hodnotenia stavu vedy na Slovensku. Hodnotenia budú nezávislé a spravia ich komisie zložené takmer výlučne zo zahraničných expertov z Británie, USA, Francúzska, Austrálie a iných krajín.

Zahraniční experti vytvoria profily kvality jednotlivých pracovísk založené len na kvalite obsahu vedeckých výstupov. Zhodnotia šesťročné obdobie od roku 2014 do roku 2019. Profily kvality ovplyvnia od roku 2024 časť financovania vysokých škôl a veľmi pravdepodobne ich zohľadní aj Slovenská akadémia vied.

Denník N sa rozprával s Martinom Kanovským, riaditeľom Odboru stratégií a koncepcií vedy, výskumu a vysokých škôl ministerstva školstva, ktorý systém hodnotenia VER 2022 pripravoval.

Podľa Kanovského nám zahraničné hodnotenie vedeckých výstupov poskytne vôbec po prvýkrát celkový obraz o stave slovenskej vedy. „Pracoviskám dáme možnosť na tvorbu strategických rozhodnutí,“ vysvetľuje, aký zmysel bude mať toto hodnotenie. Na vysokých školách a SAV tak budú môcť lepšie nastaviť svoje finančné a personálne politiky, dodal odborník z ministerstva.

Na otázku, ako rozdeľovať obmedzené finančné zdroje na vedu, Kanovský odpovedal: „Naším cieľom je podporiť nielen najlepších, ale aj a najmä tých, ktorí majú potenciál. Veľmi nás zaujímajú tí, ktorí sa pohybujú okolo priemeru či nadpriemeru. Domnievame sa, že pri relatívne malých nákladoch by priemer mohol dosť významne zvýšiť svoj výkon.“

Čo v súčasnosti vieme o kvalite vedy na Slovensku?

Veľmi málo. Síce evidujeme kvantitatívne údaje ako počty publikácií, no z nich samotných neplynie, aká je kvalita vedy na Slovensku. Na to treba zohľadniť aj iné aspekty. Problém máme aj s nerovnomernosťou kvality vedy na Slovensku – aj na rovnakom pracovisku sú ľudia excelentní, priemerní a podpriemerní. Naším špecifikom je, že síce máme veľmi kvalitných vedcov aj veľmi kvalitné tímy, ale je ich veľmi málo. Problémom je, že svetlo je namierené hlavne na tých najlepších, a keď sa rozprávame o slovenskej vede, vyzdvihujeme týchto vedcov. Tak je to v poriadku, ale zvyšok ľadovca slovenskej vedy nám preto zostáva skrytý. Nevieme, čo je pod hladinou. Nevieme, akí dobrí sú tí, ktorí síce nie sú takí excelentní, ale sú napríklad nadpriemerní. Nevieme ani to, koľko ich je.

Prečo to všetko nevieme?

Údaje s takouto štruktúrou nikto nezbieral. Avšak na ekosystém vedy a výskumu na Slovensku by sme sa mali pozrieť ako na celok. Na Slovensku máme 10- až 11-tisíc vedcov a vedkýň, ktorí na plný úväzok pracujú na vysokých školách a v Slovenskej akadémii vied. Doteraz náš pohľad skĺzaval len na vrchol tých najlepších. Keďže vrchol sa blyští, podliehame optickému klamu. Učičíkali sme sa klamnými nádejami, že sme na tom ešte pomerne dobre, lebo naše systémy hodnotenia sa sústredili na úzky pásik najlepších, ale my nevieme, čo je pod ním.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Školstvo

Slovensko, Veda

Teraz najčítanejšie