Sloboda a zodpovednosť na ostrí noža
Krátko po vynesení fatwy nad Salmanom Rushdiem literárny vedec Milan Šútovec napísal, že sa znova raz ukázalo, že keď napísané slovo mieri presne, môže zabolieť tak, že pre autora niet odpustenia. Po útoku na spisovateľa je tento viac ako 33-ročný článok stále aktuálny.
Autor je literárny vedec
Kto si doteraz nebodaj myslel, že slovo literárneho umeleckého diela môže vzrušiť ešte azda tak zženštilých krasoduchov, ale na beh tohto sveta nemá nijaký podstatný vplyv, ten musel byť dokonale zaskočený neslýchanou aférou spisovateľa Salmana Rushdieho, ktorá naplno prepukla – a hneď v celosvetovom rozsahu – v priebehu tohtoročného februára a vrhla nové ostré svetlo na problém slobody slova a problém zodpovednosti za slovo.
Anglický spisovateľ indického a moslimského pôvodu Rushdie publikoval dakedy v septembri 1988 svoj román Satanské verše, dielo údajne vážne až po hranice nudnosti, no obsahujúce vraj niekoľko beletristických hypotéz, ktoré spochybňujú „božský pôvod“ daktorých veršov jednej zo súr Koránu a navyše problematizujú niektoré miesta zo životopisu proroka Mohameda. Tieto obsahové vlastnosti Rushdieho knihy boli dostatočným dôvodom pre iránskeho imáma Chomejního, aby vyzval moslimov celého sveta na „popravu“ spisovateľa Rushdieho za hanobenie islamu. Ajatolláhova výzva odznela v teheránskom rozhlase 19. februára 1989 a odvtedy by na Rushdieho život neuzavrela poistku ani jedna poisťovňa sveta.
