Ruskí turisti by mali zostať doma

Autor je britský novinár a spisovateľ

Na brehu jazera Como sa zdá, že najhoršia vojna v Európe za posledných 75 rokov je ďaleko. Bezstarostní, kozmopolitní a peniazmi oplývajúci ruskí návštevníci sa hemžia v baroch i na plážach. Sú tam aj Ukrajinci, ale tí väčšinou tvrdo pracujú. Utečenka, ktorá drela v našom hoteli, strávila pred tým, než utiekla do Talianska, mesiac v pivnici. Hovorí, že si vychutnáva čerstvý vzduch a samotu na neskorej nočnej ceste domov.

Najvyšší čas

Dokedy by si ešte mali Rusi užívať na dovolenkách v Európe? Estónska premiérka Kaja Kallasová povedala, že „návšteva Európy je výsadou, nie ľudským právom“. Jej krajina zrušila víza, ktoré udelila Rusom, státisíce ľudí však ďalej prekračujú pozemnú hranicu pobaltskej krajiny s použitím víz vydaných inými členmi schengenského priestoru. Je to dobré pre podnikanie, ale nekontrolovaný prílev sa javí ako invázia. Niektorí ruskí návštevníci sa posmievali ukrajinským utečencom a zverejňovali to na sociálnych sieťach, čím len pridávali k pocitom rozhorčenia (Estónsko jedného takého vypátralo a deportovalo ho). Fínsko, Lotyšsko, Litva a Poľsko, ktoré majú takisto pozemnú hranicu s Ruskom, chcú zákaz rovnako ako Dánsko. Nemecko je však ostro proti. Možnosti kontrolovať hranice sú vraj – na rozdiel od covidových čias – prekvapivo zložité. Ale Česká republika, ktorá ako prvá obmedzila cestovanie Rusov a ktorá je predsedníckou krajinou EÚ do konca roka, zaradila schengenské sankcie do programu stretnutia ministrov zahraničných vecí, ktoré sa bude konať 31. augusta.

Najvyšší čas, hovorí Ukrajina. Minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba povedal, že Rusi „musia byť zbavení práva prekračovať medzinárodné hranice, kým sa ich nenaučia rešpektovať“. Prezident Zelenskyj hovorí, že Rusi by mali „žiť vo svojom vlastnom svete, kým nezmenia svoju filozofiu“.

Ide o našu stratégiu

Pragmatických a principiálnych protiargumentov je neúrekom. Blokovanie slobody cestovania obyčajných Rusov by mohlo upevniť príbeh Putinovho režimu, že Rusko je obliehané nenávisťou. Mohlo by to ohroziť kritikov režimu utekajúcich pred prenasledovaním. Desatina ruskej populácie, ktorá bežne cestuje do zahraničia, je našou najväčšou nádejou na zmenu v Rusku. Ide o ekonomické sebapoškodzovanie: ruskí turisti pôjdu len do Dubaja, Egypta alebo do Kremľu priateľského Srbska. A v zásade je kolektívny trest nespravodlivý. Zákaz udeľovania víz ľuďom z moslimských krajín, ktoré načas zaviedol Donald Trump, vyvolal pobúrenie. Tak v čom je dnešná situácia iná?

Dnes ide o našu ruskú stratégiu. Mali by sme podkopávať Kremeľ tým, že budeme nadbiehať Rusom rozčúleným jeho vládou, alebo je lepšie vytvoriť tlakový hrniec, ktorý vyhodí režim do vzduchu? V minulosti sme vyskúšali oba prístupy. Trvali sme na bezpodmienečnej kapitulácii Nemecka počas vojny a vyhýbali sme sa snahe časti establišmentu, ktorá dúfala v separátny mier so západnými spojencami. V studenej vojne sme, naopak, hrali hru rozdeľuj a panuj, dvorili sme váhavým štátom zo sovietskeho bloku a vítali sme, keď k nám zbehli jednotlivci. Výsledkom boli niekedy mučivé morálne deformácie. Ceaușesca sme hostili v Buckinghamskom paláci, hoci rumunský režim bol brutálny aj na komunistické pomery. Prehliadli sme niekedy poškvrnenú minulosť funkcionárov, ktorí chceli zmeniť stranu. Predpokladali sme, že kompromisy budú stáť za výsledok.

Cestovanie uľahčuje špionáž

Oba prístupy majú svoje opodstatnenie. Ale pri rokovaní s Putinom preferujem podnecovanie vnútorného tlaku a ochranu našej bezpečnosti. Obrovská veľkosť Ruska nedáva jeho občanom právo cestovať, kam chcú, či už v uniforme alebo bez nej. Je pravda, že nie každý Rus je rovnako vinný, ale prostredníctvom aktívnej alebo pasívnej nepísanej dohody takmer všetci nesú určitú zodpovednosť za Putinov vzostup. Mnohí sa politike vyhýbali ako nudnej alebo irelevantnej, užívali si svoje súkromné ​​pohodlie a ignorovali fašizmus, ktorý sa rodil hneď za dverami ich domovov. Svetu teraz hrozí hladomor, chaos a jadrová katastrofa. Doterajšia otvorenosť nefungovala, mierne povedané, oslnivo.

V skutočnosti je vojna v Rusku napriek rastúcim nákladom čoraz populárnejšia. Zabudnite na putinizmus: explicitná podpora stalinizmu šokujúco stúpa. Dokonca aj medzi povrchne liberálne zmýšľajúcimi ľuďmi zostávajú zakorenené stáročné imperialistické postoje. Medzi Rusmi v zahraničí prevláda viac sebaľútosť a nápadný pocit nároku na niečo ako sebakritika.

Sloboda cestovania navyše uľahčuje kremeľskú špionáž, sabotáže, vraždy, vyhýbanie sa sankciám, propagandu a pranie špinavých peňazí. My v Británii to poznáme z otráv Litvinenka a z útoku v Salisbury, ktoré vykonali atentátnici s obchodnými a turistickými vízami. Zdá sa, že ruskí útočníci nedávno nastražili bombu v sklade (piaty útok za posledné týždne) patriacom Emilianovi Gebrevovi, bulharskému obchodníkovi so zbraňami, ktorý len o vlások prežil otravu novičkom v roku 2015. Ruská teroristická kampaň sa sústreďuje na Ukrajinu, ale vedie sa po celej Európe.

Počúvajme ich

Keby sme sa rozhodli prekaziť cestovné plány páchateľov a sprostredkovateľov, šlo by o miernu reakciu, hoci by pre to kremeľskí vládcovia opäť vypenili. Propagandista Vladimir Solovjov tento týždeň povedal, že zákaz cestovania a označenie Ruska za teroristický štát by sa rovnali vstupu Západu do vojny, a ten by si preto zaslúžil „preventívny jadrový úder“. To ukazuje, že vízové ​​mantinely sú „Achillovou pätou Kremľa“, ako mi povedala premiérka Kallasová. „Tohto sa boja.“

Tieto ťažké rozhodnutia vyplývajú z našej doterajšej chamtivosti a plachosti. Mali by sme opustiť pohodlnú férovosť, ktorá je skôr znakom lenivosti a ktorá necháva ostatných znášať následky našich činov. Namiesto toho by našou hlavnou zásadou malo byť postaviť Ukrajinu a ostatné štáty v prvej línii do centra nášho záujmu. Oneskorene sme si uvedomili nebezpečenstvo toho, že s krajinami susediacimi s Ruskom budeme zaobchádzať ako s geopolitickým nárazníkom. Nemali by sme od nich očakávať ani to, že poskytnú útočisko Rusom, čo si chcú užiť zábavu a slobodu, ktorú ich vládcovia doma vykorenili.

Estónci a iné národy to všetko vedia lepšie ako my. V minulosti mali pravdu a my sme ich ignorovali. Teraz by sme ich mali počúvať.