Starosta Záhorskej Bystrice: Sme viac Záhoráci ako Bratislavčania

Majitelia Penty pravidelne finančne podporujú našu školu a škôlku, hovorí starosta bratislavskej Záhorskej Bystrice Jozef Krúpa, ktorý je aj predsedom novej strany SOM Slovensko.

V rozhovore hovorí aj o tom:

• ako sa vytvára identita v obci, kde sa za pár rokov zdvojnásobil počet obyvateľov,
• prečo jeho strana SOM Slovensko nepodporí vo voľbách Matúša Valla,
• kto budú podpredsedovia novej celoslovenskej strany,
• či sa Záhorská Bystrica zapojí do celomestskej parkovacej politiky.

Odkedy bývate v Záhorskej Bystrici?

Od roku 1999. Vtedy sme tu kúpili starší dom, presťahovali sme sa v auguste 2000.

Čiže v Záhorskej Bystrici bývate viac než 20 rokov. Odkedy sa tu ľudia delia na pôvodných a prisťahovaných obyvateľov?

Je to čím ďalej, tým menej – možno na začiatku sa takto zvykli deliť, keď tu bývali väčšinou len starousadlíci. Noví obyvatelia začali prichádzať vo väčšom počte pred 20 rokmi na Strmé vŕšky, čo bol satelit, na tú dobu vychýrená lokalita, oddelená od zvyšku Záhorskej Bystrice. Bývali tu dôležitejší ľudia, no teraz sa to spája s pôvodnou časťou Záhorskej Bystrice, kde bývam aj ja.

Teraz je to podľa mňa 50:50, teda podiel starousadlíkov, ktorí tu majú svoje korene, a nových obyvateľov, ktorým sa tu páči. Bez toho, aby som dával Záhorskej Bystrici reklamný slogan, je to naozaj pekné miesto pre život.

Považujú sa miestni viac za Záhorákov zo Záhorskej Bystrice alebo za Bratislavčanov? 

Myslím si, že viac za Záhorákov, najmä tí miestni, ktorí sú rodáci alebo tu žijú viac ako 20 rokov. Ale závisí to od toho, akí sú srdcom aj duchom… Sú to teda Záhoráci, ale Bystričania zo Záhorskej Bystrice.

Podľa štatistických údajov sa počet obyvateľov za posledných desať rokov zdvojnásobil…

… Áno, takmer sa zdvojnásobil – bolo to viac než tritisíc obyvateľov, teraz máme takmer sedemtisíc.

Predpokladám, že podobne ako v iných mestských častiach aj tu žijú ľudia, ktorí tu nemajú nahlásený trvalý pobyt. Viete, koľko tu je takých ľudí?

Aj tu žijú ľudia v nájmoch alebo majú trvalý pobyt napísaný v Bratislave alebo inom meste a nechcú si ho z nejakého dôvodu prehlásiť sem. Tento problém je výraznejší v Marianke či v Stupave než u nás. Odhadujem, že je tu tak 10-20 percent ľudí, ktorí tu nemajú trvalý pobyt, teda tak tisíc ľudí navyše.

Ako ich chcete presvedčiť, aby si trvalý pobyt do tejto mestskej časti prepísali? V centre mesta k tomu pomáha parkovacia politika, ktorá ľudí tlačí k tomu, aby si trvalý pobyt do Bratislavy prepísali. 

V tomto prípade to môže byť dvojsečné – parkovacia politika sa primárne zavádza do centra Bratislavy, hlavne do miest, kde je s parkovaním reálny problém. V Záhorskej Bystrici momentálne parkovanie nie je reálny problém, respektíve nie je taký ako v Starom Meste či Ružinove, Petržalke… Ľudia si tu vždy vedia nájsť miesto, parkovanie je problém možno na dvoch uliciach, a to najmä v čase rannej dochádzky detí do školy. Je teda zrejmé, že ak má niekto napríklad trvalý pobyt v Starom Meste, ale žije v Záhorskej Bystrici, tak si ho neprehlási k nám práve pre parkovaciu politiku.

Ľudí na prehlásenie pobytu motivujeme kartou výhod – ľudia s trvalým pobytom majú voľný vstup na zberný dvor, máme senior taxi, čo je preprava pre starších ľudí, ale len s trvalým pobytom či so ZŤP. Karta výhod tiež ponúka zľavnené vstupné na kultúrne podujatia v mestskej časti. Ale neexistuje na to regula, ktorá by stanovila, že musíte mať trvalý pobyt v mestskej časti, kde žijete. Je to demokratické. Poznám tiež ľudí, ktorí majú v Záhorskej Bystrici trvalý pobyt, ale žijú v Prahe alebo niekde inde.

Vaša otázka má zmysel, ak sa na to pozeráme cez financie obcí – tie peniaze, ktoré sa vyzbierajú z daní fyzických osôb či z nehnuteľností, ale nestačia na chod samosprávy. Bez externých zdrojov fungovať nevieme.

Keď sme načrtli parkovaciu politiku, Záhorská Bystrica sa vôbec neplánuje zapojiť do celomestskej parkovacej politiky?

Plánuje a aj máme vybrané lokality, ale sú to lokality, ktoré sú na komunikáciách hlavného mesta.

Kedy sa plánujete zapojiť?

Keď budeme v poradovníku – povedali sme, ktoré ulice navrhujeme, ale parkovaciu politiku tvorí hlavné mesto.

Darí sa vám pri tak veľkom náraste obyvateľov budovať niečo ako spoločnú identitu? Nedelia sa ľudia na originálnych obyvateľov a novoprišelcov? 

Máme tu veľa prvkov, ktoré ľudí spájajú…

… napríklad?

Kostol. Je tu silná kresťanská komunita. V kostole vidíte veľmi veľa mladých ľudí, ktorí nie sú „pôvodní“ Bystričania. Ďalej ľudí spájajú športoviská, deti v školách, na kultúrnych akciách – máme dvoje hodov, robíme pivný festival, vínny festival, staviame máje, máme ples mestskej časti… To sú všetko miesta, kde sa ľudia stretnú, lebo o takéto akcie majú záujem aj rodení Bystričania, aj noví.

Záhorská Bystrica má v posledných rokoch v niektorých častiach v lete problém s dodávkami pitnej vody. Je to dôsledok klimatickej zmeny?

To si nemyslím, Bratislavská vodárenská spoločnosť v rámci Bratislavy funguje dobre. Súvisí to skôr s tým, že je tu veľa rodinných domov s bazénmi, so záhradami a mnohí využívajú vodu v letných mesiacoch na tento účel.

Čiže je to spôsobené nárastom odberateľov?

Áno. Musím povedať, že sa mi vďaka tomu, že som aj mestský poslanec, aj členom dozornej rady BVS, podarilo presadiť a zrealizovať investičný zámer, a to výstavbu vodojemu.

Ten sa teraz dokončuje nad obcou. 

Áno, začal sa robiť minulý rok, skúšobná prevádzka bude na jeseň tohto roku. Reálne by mal byť napojený na vodovodnú sieť na prelome rokov. Problém s vodou nevyrieši len Záhorskej Bystrici, ale aj časti Marianky.

Kto vodojem zaplatí?

Všetci platíme za vodu, vodné a stočné, ktoré je príjmom BVS, tá v rámci svojho investičného plánu realizuje okrem iných aj túto aktivitu.

Koľko stála výstavba tohto vodojemu?

2,3 milióna eur bez DPH.

Bolo komplikované presadiť na meste výstavbu tohto vodojemu? 

Vodojem bol dávno v investičnom pláne BVS, bolo naň vydané aj stavebné povolenie. Na výstavbu bola ale reálna požiadavka a tlak obyvateľov, preto ho BVS zrealizovala.

Kto sú najväčší developeri v obci? 

Známi developeri, na ktorých asi narážate, tak takí tu nie sú.

Penta tu nie je?

Bola, ale s malým projektom rodinných domov. Momentálne tu nemá žiadny projekt, Záhorské sady sú dokončené. Ešte za môjho predchodcu mali projekt prichystaný, v roku 2010 ale nastala kríza a pomaly sa výstavba naťahovala. Išlo síce o projekt Penty, ale reálne si ho stavali individuálni stavebníci.

Najväčším developerom je bývalá spoločnosť Opera SL, ktorá sa pretransformovala na spoločnosť Pod vŕškami. Ďalej je tu projekt Orešianky. To sú aktuálne dva veľké projekty v Záhorskej Bystrici, ktoré sa realizujú v súlade s Územným plánom hlavného mesta z roku 2007.

Tlačíte na developerov, aby okrem domov a bytov budovali aj občiansku vybavenosť ako školy, škôlky?

V porovnaní s inými mestskými časťami sa v Záhorskej Bystrici stavia menej. Keby sme si zobrali, aký je nárast bytov alebo stavebných plôch v rámci iných mestských častí, ako Ružinov, Nové Mesto, Staré Mesto a Petržalka, tak Záhorská Bystrica nehrá prím. Najvyššia výšková podlažnosť, ktorá je tu stanovená, sú štyri podlažia plus jedno odstúpené.

Územný plán určuje, aká má byť občianska vybavenosť, aké byty. Tlak developerov, aby nám stavali školy a škôlky, sa skončil v momente, keď sa schválil zákon Národnej rady o poplatku za rozvoj. V Záhorskej Bystrici sme stanovili jeho výšku na najvyššiu hranicu, čo je 35 eur na meter štvorcový.

Čiže už s nimi nič neviete vyrokovať?

Keď sa s nimi rozprávame, tak hovoríme o zeleni v rámci projektov, o počte bytových jednotiek v rodinných domoch. Poviem príklad – developer Pod vŕškami robí na svojom projekte dlho a územný plán z roku 2007 je 15 rokov starý. V jednej nezačatej časti, medzi existujúcimi projektami Kolísky a Carpatium Rezidencie, prehodnocujeme územný plán a máme snahu, aby sa znížila intenzita zastavanosti.

Keď som sa rozprávala s ľuďmi, ktorí v tejto mestskej časti žijú, tak sa sťažovali najmä na to, že tu chýbajú školy, škôlky a služby. Ako sa teda snažíte občanom vyhovieť?

Mestská časť sa snaží tým, že prenajíma svoje priestory, aby tu nejaké služby boli. Prenajali sme už všetky priestory, ktoré sme mohli, na zdravotné stredisko, lekárske ambulancie, lekárne, domov sociálnych služieb, pre základnú umeleckú školu.

V developerských projektoch územný plán určuje, kde má byť občianska vybavenosť, teraz oproti Bille vznikajú budovy  určené na občiansku vybavenosť. Budú tam potraviny, fitnescentrum, lekár, kaderník podľa toho, akí záujemcovia si od súkromníka priestory prenajmú.

Mestská časť napríklad realizuje územný plán zóny, kde namiesto bytoviek vznikne smerom na Stupavu nový obchodný dom Kaufland, má už vydané územné rozhodnutie. Ide o drevostavbu, ktorá bude realizovaná ako prvá v Európe. Bude to miesto služieb a obchodu.

Pravdou však je, že keď aj v Záhorskej Bystrici vzniknú služby menšieho charakteru, zanedlho majitelia aj zatvoria, lebo obyvatelia chodia do nákupných centier – napríklad Borov. Nevieme my teda ako mestská časť tu niekoho prinútiť zostať a podnikať.

Ako je to so školami a škôlkami?

V tomto volebnom období sme dokončili novú športovú halu, pristavili sme dve krásne nové triedy základnej školy. V súčasnosti sa dokončuje ďalších osem tried a školská jedáleň s novou kuchyňou, bude to koncom septembra.

Medzitým sme na prechodné obdobie prenajali štyri kontajnerové triedy v rámci areálu školy. Škôlku sme rozšírili o štyri triedy – tento projekt získal európsku cenu za architektúru za rozvoj verejných priestranstiev. Ďalšiu triedu škôlky sme vytvorili v budove bývalej knižnice, kde pribudlo nové detské ihrisko. V súčasnosti máme deväť tried škôlky a podporujeme aj cirkevnú škôlku, ktorá má tri triedy. Chýbajú im však učitelia – čo začína byť celkovo problém.

A školy?

Štát presúva školy na samosprávy, s čím nemáme problém, ak by sme mali vlastné pozemky a vedeli riešiť aj rozvoj škôl. Keď nemáme pozemok, nevieme robiť projekty ani získať eurofondy.

Dostali sme sa však k Strednému odbornému učilišťu energetickému, bývalej budove Elektrovodu – vďaka tomu, že som mestský aj župný poslanec, spolu s primátorom aj so županom sme našli spôsob, ako tento areál spoločne zrevitalizovať.  Mesto nám zverilo do správy väčšiu časť tohto areálu a tam projektujeme novú školu, škôlku a športoviská.

Kedy to bude?

Toto sa nám podarí v priebehu dvoch-troch rokov, projekty chceme mať hotové tento rok, aby sme stihli požiadať o eurofondy. Bez nich alebo iných externých zdrojov to finančne neutiahneme.

V Záhorskej Bystrici bývajú aj veľmi bohatí ľudia, napríklad aj Jaroslav Haščák. Pomáhajú nejak obci? 

Čo mám informácie, tak veľmi pomáha základnej škole pán Oravkin (Jozef Oravkin je spoluzakladateľ investičnej skupiny Penta, z manažérskych štruktúr spoločnosti Penta Real Estate koncom roka 2021 – pozn. red.) aj pán Haščák darmi, či už vecnými, alebo inými.

Dokonca nám darovali projekt na rozšírenie základnej školy. Podobne aj štúdiu novej školy a škôlky v Elektrovode, čo nám veľmi pomohlo argumentovať pred primátorom a županom – že pozrite sa, čo by tam mohlo byť. Taktiež vymenili okná na celej škole.

Nepomohla Penta mestskej časti aj v niečom ďalšom? 

Pravidelne finančne podporuje základnú a materskú školu, všetky tie veci, ktoré som už práve spomenul.

Niektoré prominentné štvrte nie sú verejne prístupné, dá sa povedať, že sú za plotom. Čo si myslíte o takomto spôsobe bývania? 

Niekto si povie, že má svoj vlastný dom, a ohradí si ho plotom. Existuje spoločenstvo ľudí, ktoré si povie, že chce byť samostatné a starať sa o svoju lokalitu. Sami si kosia, platia osvetlenie, robia letnú a zimnú údržbu, opravujú cesty a chodníky. Aj v rámci bytových domov sú spoločné dvory, ktoré sú uzavreté a prístupné len tej komunite.

Takto sú postavené napríklad Kolísky, Carpatium. Ľudia, ktorí tam bývajú, majú spoločné ihriská, zelené plochy, sami si  platia rozvoj a údržbu. Ja žijem v pôvodnej časti Záhorskej Bystrice, kde nie je zvykom ani možnosť sa izolovať. Keď sa prijmú zákony, že bude musieť byť každá cesta, park, ihrisko či osvetlenie verejné, tak to tak bude.

Nenarážala som na zákony, skôr na to, či nemôže v obci vznikať dojem, že sa obyvateľstvo delí na bohatých, ktorí žijú uzavreto, a na tých ostatných.

V týchto lokalitách sa ľudia nerozdeľujú na bohatých a chudobných. Projekty boli takto vytvorené. Či sa to zmení, je možno otázka času. Tak vznikali aj Strmé vŕšky – tiež žili za rampami. Časom prišli na to, že prevádzka je drahá, a s radosťou ju odovzdali mestskej časti.

Keby som to vedel určiť ja, povedal by som, že by takéto lokality mali byť verejné. Na druhej strane však ako starosta z hľadiska financií hovorím, že som rád, že sa o to nemusíme starať (smiech).

Spolu s ďalšími bratislavskými starostami ste sa rozhodli zaregistrovať novú politickú stranu Strana obcí a miest Slovenska – SOM Slovensko. Minulý týždeň ste zaregistrovali stanovy strany. Prečo ste sa rozhodli založiť novú politickú stranu tesne pred voľbami?

Tak to vyšlo. Dlhšie sme sa trápili s tým, ako fungujú niektoré štátne orgány vo vzťahu k samospráve. Keď je niečo treba, tak starostovia to vyriešia.

To sme videli napríklad počas pandémie a testovania. 

Tam to ľudia najviac zbadali – bolo treba testovať ľudí, zabezpečiť celú organizáciu, ľudí, priestory. Samozrejme, pomáhali aj iné zložky, ale primárne to mali na starosti samosprávy. Potom prišla vojna, kde zas bolo potrebné vytvoriť systémy solidarity, pomoci a podmienok, aby ľudia mohli pomôcť Ukrajincom. Zase sa samospráva postarala. A potom prídu výmysly, že samosprávy sú bohaté a treba im vziať peniaze.

Na prorodinný balíček, ktorý presadil Igor Matovič. 

Áno. Viete, prečo majú samosprávy na účtoch toľko peňazí? Lebo sú zodpovedné a majú ich v rezervných fondoch pre akútne prípady. To nie sú peniaze na rozvoj. Pri týchto všetkých udalostiach si poviete, že máte kolegov-starostov, ktorí sú v OĽaNO, v SaS, v Hlase, v Smere, a všetci si povedia na rokovaní ZMOS-u, že situácia je zlá. Keď sa ale hlasuje, tieto výmysly zhora prejdú. Kto teda zastupuje záujem obcí?

Cieľom vašej politickej strany je poukázať na zlé rozhodnutia vlády?

Máme pocit, že záujmy miest a obcí nie sú na patričnom mieste. Nie je tu ani záujem chápať a vypočuť si naše názory – štát povie, že niečo potrebuje, a samospráva to musí urobiť. Keď ale my niečo chceme alebo potrebujeme, musíme si to riešiť sami.

Bude to teda celoslovenská strana?

Áno. Máme množstvo oslovených starostov a primátorov, prípadne kandidátov z celého Slovenska, ktorí majú záujem sa k nám pridať.

V prípravnom výbore boli len bratislavskí starostovia, preto mnohým napadlo, či nejde o konkurenčnú stranu  primátorovej strane Team Bratislava.

Nebol zámer robiť konkurenciu Matúšovi Vallovi alebo Teamu Bratislava. Keby sme to chceli takto robiť, strana by vznikla oveľa skôr.

Je krátko pred voľbami – postaví SOM Slovensko svojho kandidáta proti primátorovi Matúšovi Vallovi?

Nemáme záujem postaviť kandidáta na primátora hlavného mesta.

Ale budete nejakého kandidáta na primátora podporovať?

Nie, nepredpokladám.

Nebudete teda podporovať ani súčasného primátora? Nevyjadríte mu podporu?

Momentálne neuvažujeme o podpore nejakého kandidáta ani na primátora, ani na predsedu BSK.

Ani starostovi Nového Mesta Rudolfovi Kusému, ktorý tiež zvažuje boj o primátorské kreslo?

Okrem kandidátov na starostov niektorých mestských častí, ako aj poslancov v rámci hlavného mesta a Bratislavského samosprávneho kraja nemáme zámer a ani záujem postaviť vlastného kandidáta ani podporiť žiadneho kandidáta.

Prečo?

Neboli sme oslovení, aby sme niekomu podporu dali.

Rozumiem, ale len pred pár dňami ste zaregistrovali stranu. Ako vás mali jednotliví kandidáti osloviť?

Máme veľa kandidátov z iných miest a obcí, ktorí prejavili už dávnejšie záujem, aby sme ich podporili. Nečakali na to, až vznikneme.

Ako si to teda vysvetliť? Nemáte dobré vzťahy s bratislavským magistrátom?

Máme veľmi dobré vzťahy. Ja mám veľmi dobré vzťahy s primátorom – vzájomná spolupráca a aj to, čo sme pre Záhorskú Bystricu v toto volebné obdobie urobili, sa nám nepodarilo za žiadneho predchodcu. Či už to bol primátor Ftáčnik, alebo Nesrovnal.

Ľudsky aj pracovne máme vzťahy na veľmi dobrej úrovni. Požiadavky, ktoré som chcel a boli racionálne, sme urobili. Zrekonštruovali sme Pútnickú ulicu, Bratislavskú ulicu, viaceré chodníky, získali sme dotácie na športovú halu, na školský športový areál. A mnohé sa robia – robíme na cyklotrase medzi Lamačom a Záhorskou Bystricou, čakáme na výnimku od ministerstva dopravy. V priebehu septembra by sa mali vymeniť svietidlá na Pútnickej aj Bratislavskej ulici.

Keď hovoríte, že spolupráca s Matúšom Vallom je dobrá, kvalitná, porovnali ste ho s jeho predchodcami, nerozumiem teda, prečo mu nevyjadríte podporu.

Lebo o ňu nepožiadal.

Na vyjadrenie podpory o ňu musí požiadať?

Jasné. Nechcem byť osobný, ale keď mám o niekoho záujem, musím ho požiadať o ruku.

Už máte naplánovaný snem strany? 

Kongres sme mali 13. augusta, kde som bol zvolený za predsedu strany SOM Slovensko.

Kto sú podpredsedovia strany?

Za podpredsedu strany bola zvolená Zdenka Zaťovičová, námestníčka hlavného mesta, a Milan Široň, starosta obce Švošov v okrese Ružomberok.

Spomínali ste, že nejde len o aktivitu bratislavských poslancov, ale máte záujemcov aj o starostov, primátorov či kandidátov z rôznych regiónov. Viete mi povedať, kto sa k vám pridá?

Pridali sa k nám starostovia viacerých krajov Slovenska, ide o východné Slovensko, Spiš, Liptov, Záhorie aj Nitriansky kraj.

Opäť sa vrátim k tomu, že je pred voľbami, jednotlivé politické strany sa spájajú do predvolebných koalícií. Rozumiem, že v Bratislave nechcete nikoho podporiť…

Predvolebné koalície sa už vytvorili. Team Bratislava – SaS – PS už existuje dlhšie.

Ale stále sa ešte formuje koalícia medzi Sme Rodina, OĽaNO, rokuje sa s KDH, Dobrou voľbou-Umiernení…Jedna koalícia síce už funguje niekoľko mesiacov, ale ďalšie ešte nie sú ujasnené. Preto ma zaujíma, či s nimi rokujete.

Nie.

A v rámci celého Slovenska? Rokujete o koalícii s niektorými politickými stranami?

V prípade, že niektorí kandidáti už majú dohodnutú podporu a stanú sa členmi našej strany, prípadne nás požiadajú o podporu, bude to možné. Bude to závisieť od individuálneho posúdenia.

Máte záujem byť celoslovenská strana – máte záujem ísť do vysokej politiky? 

Primárne chceme byť úspešní v komunálnych voľbách. Od výsledku v komunále závisí ďalšia cesta.

O podpore v bratislavských primátorských voľbách s politickými stranami rokuje aj podpredseda OKS a prednosta miestneho úradu v Starom Meste Martin Mlýnek. Je to kandidát, ktorý by si zaslúžil podporu? Nemyslím teraz len podporu vašej strany.

Nechcem to komentovať.

Mal by proti Matúšovi Vallovi šancu?

Nechcem to komentovať. Len by som povedal taký dodatok – Matúš Vallo, keď nebol politicky známy, začal volebnú kampaň rok pred voľbami.

Je niečo, čo mohol primátor Vallo za toto volebné obdobie urobiť lepšie?

Mal výbornú komunikáciu vo vzťahu k obyvateľom, výbornú komunikáciu vo vzťahu k starostom. To podstatné, čo som pre Záhorskú Bystricu chcel, sme dokázali. Všetci vieme urobiť viac a lepšie. Niektoré veci sa v Bratislave urobili viac „do šuflíka“ alebo v rámci dobrého proma, obrázky vyzerajú brutálne dobre.

V Sme rodina nazývajú primátora Valla, že je to „marketingový primátor“.

No, v Záhorskej Bystrici sme urobili veľa uchopiteľných vecí. Primátor ale rozbehol aj ťažké projekty, ako parkovaciu politiku, čo je extrémne nevďačná vec. Projekt petržalskej električky podobne, my ako poslanci sa môžeme na to pýtať, ale je to záležitosť magistrátu. Neviem preto povedať, či sa mohla posunúť ďalej, ako sa posunula. Vo všeobecnosti si však myslím, že mesto urobilo výraznú zmenu.