Klaustrofóbie alebo strachu z lietania sa zbavíte aj pomocou virtuálnej reality, ale psychológov budeme potrebovať aj naďalej
„Nechcete si vyskúšať, ako funguje terapia pomocou virtuálnej reality?“ spýtal sa ma psychológ Martin Polák. V rámci doktorandského štúdia na univerzite v Grazi skúma efektivitu nových foriem kognitívno-behaviorálnej terapie.
Mám strach zo stiesnených priestorov, ale zhodli sme sa, že na nezáväzné vyskúšanie by sme radšej mali vybrať iný scenár, ktorý mi nerobí problém – strach z výšok.
Na úvod som absolvovala dychové cvičenie a hlbokú svalovú relaxáciu. Potom som si nasadila headset a slúchadlá, psychológ mi pripojil na prsty snímače úrovne stresu a spustil aplikáciu.
Ocitla som sa vo vonkajšom výťahu na päťdesiatom poschodí newyorského mrakodrapu. Mohla som sa obzerať okolo seba a pozerať sa dole. Hoci som si stále uvedomovala, že to nie je realita, pri pohľade dole som cítila, ako vo mne pomaly narastá nervozita. Psychológ sa ma pýtal, ako sa cítim, na škále od 1 do 10 som mala zhodnotiť úroveň strachu.
Po chvíli navrhol, či by som sa nechcela vyviezť ešte o nejakých 30 – 40 poschodí vyššie. Ak by som cítila úzkosť, mohla som si pomôcť technikou kontrolovaného dýchania, ktorú som si nacvičila na začiatku. „Je dôležité vedieť sa v takej situácii upokojiť,“ vysvetlil psychológ.
Na konci sme sa v počítači pozreli, ako sa vyvíjala krivka môjho stresu. Zvládla som to celkom dobre. Určite aj preto, že nemám strach z výšok. Ale čo ak by ten výťah bol uzavretý?
Martin Polák hovorí v rozhovore aj o tom:
- čo je strach a čo už fóbia,
- ako sa liečia špecifické fóbie,
- aké je využitie virtuálnej reality pri psychoterapii,
- ktoré psychické poruchy by sa dali liečiť svojpomocne,
- ako môžu k liečbe prispieť herné aplikácie.
Do vašej kancelárie som prišla po schodoch, hoci som mohla namiesto toho ísť výťahom. Môže virtuálna realita pomôcť aj pri liečbe klaustrofóbie?
Áno, a nielen pri nej. Ja sám pracujem so softvérom, ktorý má vyše 70 rôznych virtuálnych scenárov.
Na úvod treba povedať, že strach sám osebe je dôležitá emócia, ktorá nás chráni. V psychológii hovoríme o strachu ako o adaptívnej emócii, ktorá umožňuje nášmu organizmu reagovať na potenciálne nebezpečenstvo. No ak je strach dlhodobý, nadmerný, neodznieva prirodzene, ale pretrváva a výrazne znižuje kvalitu nášho života, vtedy sa už dá hovoriť o fóbii. Kým strach je adaptívna emócia, ktorá má svoj zmysel, fóbia je zaťažujúca – tú už diagnostikujeme ako psychickú poruchu.
Ako sa dá liečiť? Pomáhajú aj lieky proti úzkosti?
