Župani a hradné župy, Slováci a Maďari
Tri príbehy, ktoré dokazujú, že hradné župy tvorili dôležitý rámec slovensko-maďarských vzťahov v 19. storočí.
Autor je historik, výskumník Historického ústavu SAV a NKE Közép-Európa Kutatóintézet
V uplynulých týždňoch vyvolala v Maďarsku vážnu spoločensko-politickú búrku novela ústavy, ktorá premenovala župy na hradné župy a splnomocnencov vlády na županov.
Ako na oboch stranách zdôraznili viacerí oslovení, táto zmena má dnes už, zdá sa, iba symbolický význam. Ale v druhej tretine 19. storočia predstavovala téma županov a hradných žúp jeden z kľúčových bodov politických diskusií o závažných otázkach; išlo o otázku modernizácie štátu a s tým súvisiaceho ďalšieho osudu jednej z najdôležitejších, no v mnohých ohľadoch mimoriadne zastaraných inštitúcií v rámci uhorských ústavných tradícií.
Nehovoriac o tom, že kráľovské župy významným spôsobom rámcovali aj slovensko-maďarské vzťahy. Dokazujú to aj nasledujúce tri príbehy.
Župná autonómia alebo najťažší zápas Lajosa Kossutha
Uhorská šľachtická/stavovská župa mala mimoriadne silnú autonómiu. V súvislosti s päťdesiatimi dvoma župami István Széchenyi nie náhodou hovoril o „52 maličkých kráľovstvách“. Pred rokom 1848 reprezentoval centrálnu moc výhradne hlavný župan menovaný panovníkom, pričom išlo zväčša o doživotnú funkciu. Skutočná moc sa však sústreďovala v rukách podžupana voleného miestnou šľachtou a ním riadeného úradníckeho zboru, respektíve miestnej šľachty.
Občianske a politické reformy v marci a apríli 1848 nemohli obísť ani župy. Ako prízvukuje viacero maďarských historikov, Lajos Kossuth zvádzal v týchto dňoch svoj najťažší politický zápas práve v súvislosti s nimi. Nešlo pritom o konflikty prameniace z politickej teórie či interpretácie ústavy: problém žúp sa stal pre uhorskú politickú elitu „horúcim zemiakom“ z veľmi konkrétnych dôvodov. Politici šľachtického pôvodu, ktorí odhlasovali marcové zákony, sa totiž zriekli nielen svojich šľachtických výsad, ale prostredníctvom žúp aj politického monopolu, ktorým dovtedy šľachta disponovala.
Práve marcovými zákonmi totiž nadobudli hlasovacie právo aj masy nešľachtického pôvodu, medzi nimi aj tisíce obyvateľov s iným materinským jazykom ako maďarským. Z toho vyplynula neriešiteľná dilema:
