Denník N

Novinárka Vitalia Bella: V Užhorode už pochovávajú v parku pred cintorínom (+ video)

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Vitalia Bella sa po roku konečne stretla so svojimi príbuznými, ktorí žijú v Užhorode, v meste na hraniciach so Slovenskom. Mesto aj krajina sa za posledné mesiace v mnohých ohľadoch veľmi zmenili, hovorí novinárka z Denníka N. Opisuje:

  • aký je to pocit, keď zažijete poplach, ktorý ohlasuje raketový útok,
  • ako sa z Užhorodu, ktorý bol na periférii záujmu, stalo počas vojny mesto ítečkárov,
  • ako Ukrajinci stále veria vo svoje víťazstvo
  • a prečo je pre ukrajinských mužov rizikové chodiť na kúpalisko.

Bola si na Ukrajine navštíviť svoju rodinu. Boli ste tam všetci, aj tvoj manžel a náš kolega Tomáš a tvoj syn?

Áno, boli sme všetci a viacerí sa ma na to pýtali, keď som sa tam chystala, či je to bezpečné, či sa nebojíme a či tam berieme aj syna. Náš syn už má 15 rokov, takže som sa ho spýtala, či má z toho obavy a ako to berie, a on povedal, že veľmi rád pôjde s nami. Myslím, že mal oveľa menšie obavy ako ja, čo som si v kútiku duše hovorila, že si predsa len treba dávať pozor, rešpektovať pokyny ministerstva zahraničných vecí, že nie je dobre tam cestovať. Vedela som, že ideme do Užhorodu, že nebudeme cestovať ďalej, že je to vyslovene návšteva našej rodiny, žiadna dovolenka. Bolo to niekoľko dní a vedeli sme, aké zásady treba rešpektovať. Že sa pre istotu treba vyhýbať niektorým miestam, ak je napríklad vzdušný poplach. Hlavným dôvodom bolo to, že som na Ukrajine nebola rok, rok som nevidela mamu ani sestru. Sestra mala narodeniny, takže sme si to načasovali tak, aby sme v ten deň cestovali, malo to byť pre ňu prekvapenie, ale nakoniec som to nevydržala a už po ceste som sa jej ozvala. Veľmi sa tešila.

Ako sa má tvoja rodina v Užhorode?

Je to lepšie, ako to bolo pred pár mesiacmi, keď sa začala plnoformátová vojna. Viem, že si na to zvykli, lebo inú možnosť nemajú. Musia s tým žiť. Žijú tak zo dňa na deň a neplánujú veci dlho dopredu. Vedia, že všetko sa môže zmeniť. Zatiaľ nechcú odísť, v Užhorode je stále relatívne bezpečne, normálne pracujú, sústreďujú sa na bežné každodenné veci a boli veľmi šťastní, že sme prišli.

Čo všetko pripomína vojnu? 

Iné to bolo už v tom, že sme sa objímali oveľa dlhšie, keď sme sa stretli, a uvedomovali sme si, že nie je také samozrejmé byť spolu. Vojnu cítiť na každom kroku. Všade sú bilbordy s patriotickými posolstvami vo farbách ukrajinskej vlajky. Na každom kroku je bilbord alebo svetelná reklama na podporu ukrajinskej armády, ktorá hovorí o tom, že zvíťazíme. Všade sú murály, obrovské nástenné grafity na celých domoch. Hoci sa tam priamo nebojuje, napriek tomu cítiť, že to ľudí zasiahlo a dotýka sa ich to osobne, pretože všetci majú známych, príbuzných, kamarátov, ktorí sú na fronte. Presvedčili sme sa o tom na vojenskom cintoríne v Užhorode. Celý cintorín sa volá Kalvária. Je to cintorín, kde sa predtým pochovávali obete druhej svetovej vojny a vojaci, ktorí oslobodzovali územie Zakarpatska aj Slovenska. Ležia tam ruskí, ukrajinskí, gruzínski vojaci a teraz v rokoch 2014 – 2015 tam začali pribúdať ukrajinskí vojaci, ktorí zomreli pri ochrane Donbasu. Od tohto roka tam pribúdajú hroby ukrajinských vojakov, ktorí zomierajú na východe a na juhu Ukrajiny. Je tam asi 30 čerstvých hrobov. Už sa na ten cintorín nezmestili, tak ich pochovávajú v parku pred ním. Ako sme sa tam prechádzali, videli sme už čerstvé miesta pripravené na ďalšie hroby. Mali sme z toho zimomriavky, navyše sme tam stretávali matky tých vojakov. Pre každého je to veľmi čerstvé. Na niektorých hroboch som videla maďarské priezviská, pretože v Zakarpatsku žije asi 12-percentná maďarská menšina a ukrajinskí občania maďarskej národnosti sa takisto zúčastňujú v bojoch na strane Ukrajiny.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

V redakcii

  • Rozhovory o politických a spoločenských témach V redakcii vedú každý pracovný deň redaktori Denníka N Monika Tódová, Dušan Mikušovič, Veronika Folentová a ďalší
  • V sobotu vychádza špeciálne vydanie, kde udalosti týždňa s Monikou Tódovou preberajú vybraní členovia redakcie Denníka N
  • Nové vydania publikujeme každý deň okrem nedele ako 1) článok, ako 2) podcast na webe, v aplikácii Denník N a kdekoľvek počúvate podcasty a 3) ako video na kanáli Denníka N na youtube.com
  • Ak chcete podporiť autorky a autorov relácie V redakcii Denníka N, objednajte si naše predplatné.

Vojna na Ukrajine

Slovensko

Teraz najčítanejšie