Sandman ako seriál. Sen či nočná mora? 

Susan Sontag napísala, že dnes všetko existuje preto, aby to raz skončilo na fotografii. Americká filozofka by sa o polstoročie neskôr možno vyjadrila, že všetko existuje preto, aby to raz skončilo v seriáli.

Nakoniec došlo aj na Sandmana, kultový komiks, ktorý v deväťdesiatych rokoch nanovo definoval žáner. Netflix od augusta vysiela dlho očakávanú adaptáciu.

Pôvodný príbeh napísal Neil Gaiman, veľmajster fantázie, ktorého globálna kariéra sa dá porovnať s legendami žánrovej literatúry, ako Stephen King či J. K. Rowlingová. Spisovateľ však získal aj uznanie mimo geta fantasy.

Z čitateľa autorom

Gaiman sa narodil roku 1960 v rodine s poľsko-židovskými koreňmi v anglickom grófstve Hampshire. Pradedo na ostrovy emigroval z Antverp. Rodičia inklinovali k scientológii. Samotársky Neil od štyroch rokov čítal: Pána prsteňov, Narniu, Alicu v krajine zázrakov, komiks Batman, Kroniky Amberu od Zelaznyho. Jeho útočiskom sa stali knižnice, ktorým dodnes múdro a pokorne skladá hold, a verejne sa stavia na ich obranu v digitálnom veku.

Prvá poviedka mu vyšla roku 1984 v žánrovom fanzine. Knižný debut o popovej skupine Duran Duran považuje za svoje najslabšie dielo – hoci kapele sa portrét páčil. Viac sa mu vydaril životopisný titul o Douglasovi Adamsovi a jeho Stopárovom sprievodcovi po galaxii.

V literatúre sa orientoval lepšie ako v hudbe, hoci aj tá zohráva v jeho živote a práci dôležitú úlohu. Partnerka Amanda Palmer (The Dresden Dolls) je pesničkárka a kabaretistka. Priatelí sa aj s Tori Amosovou.

Pieskový muž

Gaimanovou doménou dlho zostával komiks. Spolu s tímom ilustrátorov vytvoril Sandmana, ktorý sa stal v žánri kultom. Séria vychádzala v rokoch 1989 až 1996, dokopy mala 75 pokračovaní, v zobranom vydaní tri objemné zväzky.

Išlo o modernú verziu starého mýtu s koreňmi v rozprávkovom škriatkovi, ktorý sype neposlušným deťom do očí piesok, a keď im vypadnú, ukradne ich a nakŕmi nimi svoje mláďatá. Pieskový mužíček existuje v nespočetných verziách – keltských, gréckych aj starogermánskych – a neskôr sa rozvíjal v literatúre, opere aj vo filme.

Gaiman mal pôvodne iba rozvinúť existujúcu klasickú sériu, ale nakoniec vzniklo radikálne nové dielo s odkazmi na Bibliu aj hudobnú britskú novú vlnu či vizuálny pop-art, Shakespeara, Chaucera alebo Walpolov Zámok Otranto a iné gotické romány.

Grafický román oslovil aj staršie, náročnejšie publikum a dostal sa ako jeden z prvých medzi mainstreamové bestsellery, podobne ako nemenej ambiciózne diela Maus alebo Watchmen (Strážcovia).

Anglická imaginácia

Hoci je autor desaťročia naturalizovaný Američan, jeho imaginácia zostala primárne ostrovná a anglická.

S koreňmi v starých keltských a anglosaských ľudových rozprávaniach, v artušovských legendách, v alžbetínskej náboženskej revolte, v utópiách Zlatého veku, v obraznosti vtelenej do katedrál, cintorínov a stredovekých iluminácií, v inšpirácii morom, anglickými stromami, vidieckymi hradmi, parkmi a záhradami, v neutíchajúcej fascinácii tajomným pôvodným Albionom.

Od komiksu k románom a filmom

Keď sa Sandman skončil, Gaiman