Režisérka Nvotová: Budú nám nadávať do bosoriek, feťáčiek a šľapiek, ale raz spoločnosť bude musieť prijať, že ženy sú slobodné

„Pár ľudí si klepalo na čelo, že chceme urobiť film o bosorkách, ale som rada, že som dôverovala svojmu inštinktu,“ hovorí Tereza Nvotová o filme Svetlonoc, ktorý cez víkend vyhral na filmovom festivale v Locarne.

So štábom ho nakrúcala v malej dedine Stankovany neďaleko Vrútok, kľúčové scény sa odohrávajú aj na turisticky obľúbenom Tomášovskom výhľade v Slovenskom raji. To ostatné je už menej malebné: strhujúco nakrútený príbeh hovorí najmä o neslobode, s ktorou sa ženy dodnes stretávajú.

Režisérka Tereza Novotová hovorí v rozhovore o tom, čo bolo pri nakrúcaní najťažšie, prečo nenakrútila klasickú drámu, ale film, ktorý je chvíľu hororom a chvíľu baladou, či diváci za hranicami majú šancu rozumieť, o čom je film z malej slovenskej dediny, a prečo ho venovala Monike Potokárovej.

Na Slovensku bude mať film Svetlonoc premiéru v septembri.

Na festivale v Locarne mal váš film svetovú premiéru. Ako takú udalosť prežívate – sledujete divákov v sále, ako reagujú?

Áno, je to dobrý pocit a zároveň hrozné utrpenie. Na jednej strane sa na ten film už takmer ani nedokážem pozerať, lebo som ho videla nespočetnekrát, no vidieť ho na obrovskom plátne s dobrým zvukom a plnou sálou ľudí, ktorí nie sú z môjho okolia, to je zážitok.

Aj teraz som sledovala, kedy spozorneli, či sa nemrvia, či niekto neodíde. Na festivaloch je to bežné. Paralelne bežia desiatky filmov, keď to niekoho nebaví, tak skrátka odíde. Ale teraz neodišiel nikto, iba môj muž, ktorý mi uprostred filmu pošepkal, že musí ísť na záchod. Ale on to už tiež videl veľakrát, lebo mi pomáhal korigovať anglické titulky, takže mu nič neušlo.

Aký ste mali pocit, keď ste vyšli zo sály?

Ak ide o film, na ten sa už naozaj nedokážem pozerať objektívne. Stále hľadám chyby a vidím rôzne detaily, ktoré asi iní nevidia. Ale najviac som bola zvedavá, čo na to povedia diváci. Ešte sa ani nezačala diskusia, keď za mnou pár ľudí okamžite prišlo a hovorili mi, ako sa ich film dotkol.

Počas diskusie na pódiu potom zaznelo aj veľa zaujímavých otázok o rôznych aspektoch filmu – formálnych aj tematických. Medzi divákmi rezonovala napríklad scéna Veľkej noci, pýtali sa nás, čo to má znamenať, čo za zvyky to u nás máme a prečo to robíme. Zaujímalo ich aj to, ako sme došli k témam bosoriek v súčasnosti, alebo ako vyzeral proces strihu. Už teraz sa teším na ďalšie podobné debaty, lebo sa mi potvrdilo, že náš film otvára témy, o ktorých ľudia chcú hovoriť.

V jednom rozhovore ste spomínali, že ste mali trochu obavy, ako ten film prijme zahraničné publikum, lebo sú v ňom prvky, ktoré vychádzajú z nášho prostredia – vatra zvrchovanosti alebo napríklad veľkonočné tradície. Myslíte si, že pre divákov na Slovensku to bude iný film než vonku?

Myslím, že nie, no nejaký rozdiel tam zrejme bude. Diváci na Slovensku pravdepodobne budú vnímať osobnejšie, že